Kto by nechcel mať všetko – úžasnú kariéru so skvelým finančným zabezpečením, zodpovedného a milujúceho partnera, krásne a zdravé deti. Niekedy to však nevyjde a musíme sa rozhodnúť medzi deťmi a kariérou. Ak sú to deti, ktoré dáme „na neskôr“, môžeme to oľutovať.
Mať deti v mladom veku umožňuje venovať sa kariére okolo tridsiatky a plnohodnotne sa zaoberať šplhaním po korporátnom rebríčku. Na druhej strane renomované firmy bez ostychu ponúkajú svojim zamestnankyniam možnosť zmraziť si vajíčka, aby sa pre materstvo mohli rozhodnúť aj vo vyššom veku. Ktorá cesta je lepšia? Pre ženy, ktoré chcú aj deti, aj slušný životný štandard, sa odkladanie materstva stáva už akousi normou. Až po 35. narodeninách sa cítia, že ich postavenie, plat a seniorita v práci im umožní odísť na čas zo zamestnania a uniesť príchod detí. Lenže v rovnakom momente začína prudko klesať plodnosť.
Vek rodičov od roku 1989 prudko vzrástol a vo viac ako polovici prípadov vo všetkých mestách sa rodičmi stávajú ľudia vo veku 30 a viac rokov. Len v pätine prípadov sú rodičia mladší ako 25 rokov. Priemerný vek prvorodičiek je 27, 8 rokov, pričom v 60. rokoch minulého storočia to bolo 23 rokov. Dôvodov je viacero, od finančných, cez vzťahové až po vlastný pocit pripravenosti.
Finančné zabezpečenie má pre i proti
Práve otázka financií býva pri plánovaní rodiny zásadná. Zodpovedný prístup velí vyčkať s deťmi až do doby, kedy sme si ako tak istí dostatočným finančným zázemím. Zdá sa, že odkladanie rodičovstva z tohto dôvodu však nemusí byť najšťastnejším riešením. Tým, že máme deti vo vyššom veku, stávame sa tzv. sendvičovou generáciou, sme akoby zaseknutí v starostlivosti medzi dvoma stranami – našimi deťmi a našimi starnúcimi rodičmi. Naše vlastné potreby sa tak dostávajú na vedľajšiu koľaj. V niektorých prípadoch to znamená odloženie odchodu do dôchodku na neskoršie a nutnosť zostať v pracovnom procese dlhšie, než sme pôvodne zamýšľali. Iste, mať deti v mladšom veku tiež vyžaduje prispôsobenie sa danej situácii po finančnej stránke, ale máme menej zodpovednosti voči vlastným rodičom a môžeme uniknúť členstvu v spomínanej sendvičovej generácii.
Ak máme deti v mladom veku, zvyšuje sa šanca, že naši rodičia i svokrovci sú mladší a schopnejší pomôcť, prakticky i finančne. Aktuálne prieskumy nasvedčujú, že vyše polovica starých rodičov, ktorých deti sú z generácie miléniálov im finančne vypomáha, či už v domácnosti, škole, nákupe šiat, dovolenky a iných výdavkov. Toto sa však nedeje v prípade rodičov, ktorí posúvajú túžbu mať deti do vyššieho veku.
Aj pri pohľade na kariéru by sme mali vnímať obe strany mince. Na jednej strane je pozitívne mať stabilné a dobre platené miesto ešte pred tým, než máme deti, no na druhej strane práve tento faktor prináša aj negatíva. Aj prieskumy dokazujú, že približne rovnaké percento žien na vysokých pozíciách tvrdí, že je lepšie mať deti v nižšom veku (36%) ako mať deti až po finančnom zabezpečení (40%). Kariérna prestávka v prospech materskej dovolenky alebo časté výpadky kvôli chorobnosti malých detí sa ľahšie znesú v rozbiehajúcej kariére, než v tej, ktorú už máme vybudovanú a zodpovednosti uchopené.
V neposlednom rade je dôležité tiež vedieť, že ak máme deti v mladom veku, pravdepodobne budeme sami relatívne mladí, keď odídu z domu. Toto nám umožní sústrediť sa na naše vlastné plány ohľadne dôchodku a finančného zabezpečenia v ňom. Navyše, budeme môcť finančne pomáhať našim deťom, podobne, ako možno nám pomáhali naši rodičia.
Vyšší vek rodičov prináša vyššie riziko
Výzvy, ktoré prináša rodičovstvo vo vyššom veku, sa dajú rozdeliť na tie z dlhodobého a z krátkodobého hľadiska. Z dlhodobého sú to najmä sociálne problémy, z krátkodobého tie fyzické.
Rodičia, ktorí majú deti vo vyššom veku, napokon možno nebudú môcť mať toľko detí, ako si pôvodne želali. Vedci napríklad zistili, že až 2/3 rodín s rodičmi vo vyššom veku malo len jedno dieťa. Hoci sa mnohým pozdával nápad dať jedináčikovi súrodenca, iba 1/3 z nich sa pokúsila opäť počať pomocou umelého oplodnenia, z dôvodu mnohých faktorov spojených s liečbou neplodnosti. Iste, aj nákladnosť celého procesu zohrávala svoju rolu.
Pre ženy okolo štyridsiatky je ťažšie otehotnieť, pretože ich plodnosť klesá a zvyšuje sa riziko spojené s tehotenstvom, napríklad riziko toho, že bábätko bude mať Downov syndróm je 1 ku 100, pričom u tridsaťročných žien je to 1 k 1000. Ďalej sa zvyšuje riziko potratu, vo veku 40 rokov je to približne 35 %. Tehotným ženám vo vyššom veku tiež hrozí vyššie riziko komplikácií, ako je tehotenská cukrovka, vysoký krvný tlak a narodenie mŕtveho bábätka.
Nejde však len o matky. Aj vyšší vek otca prináša svoje riziká. Ako muž starne, je vystavený množstvu enviromentálnych toxínov, ktoré môžu spôsobovať mutácie DNA v spermiách. Podľa vedcov deti starších rodičov trpia množstvom psychických porúch a problémov vo vzdelávaní vrátane autizmu, ADHD, bipolárnych porúch, schizofrénie, pokusov o samovraždy. Akademické problémy tiež zahŕňali horšie známky, dosahovanie výsledkov a nižšie IQ. Závery hovorili jednoznačne: „Ak porovnáme dieťa 24-ročného otca a dieťa 45-ročného otca, tak je 3,5-krát vyššia pravdepodobnosť, že bude mať autizmus, 13-krát vyššia pravdepodobnosť ADHD, 2-krát vyššia pravdepodobnosť psychotických porúch, 25-krát vyššia bipolárnych porúch a 2,5-krát vyššia, že bude chcieť spáchať samovraždu alebo bude mať problémy s vnímaním podstaty."
Vedci ďalej zistili zaujímavý fakt spojený s vyšším vekom otcov a IQ ich detí. Zdá sa, že deti starších otcov dosiahli pri meraní poznávacích schopností horšie výsledky v porovnaní so svojimi rovesníkmi, ktorých otcovia mali okolo 20 rokov. Nižšie skóre v IQ dávajú autori štúdie do súvislosti s množiacimi sa dôkazmi o tom, že s vekom sa mení aj kvalita spermií.
Z dlhodobého hľadiska je realitou, s ktorou by sme mali počítať to, že budeme medzi matkami a otcami v detskom svete asi najstarší a môžeme byť vo veku starých rodičov, keď nám bude potomok maturovať. Keď bude mať 30, my už budeme sedemdesiatnici. Možno tu nebudeme tak dlho, ako by sme chceli a ako by nás dieťa potrebovalo. Možno ani neuvidíme svoje vnúčatá a zrejme si s nimi dlho neužijeme. Možno sa budeme musieť porozprávať s dieťaťom o našej pominuteľnosti skôr, ako by sme si predstavovali.
