Vedci zistili, že ak učitelia naberú odvahu a vezmú deti na vyučovanie von, pomôže to deťom nielen v danom okamihu, ale aj hodiny po návrate do tried.
Každému učiteľovi je jasné, že na to, aby žiakov bavili jeho hodiny, musia deti zmysluplne zaujať. Inak sa pozornosť detí triešti, hľadajú si zábavky, vyrušujú a vôbec nesledujú, čo sa im vyučujúci snaží povedať. Udržať pozornosť triedy sa dá mnohými spôsobmi, na jeden z nich upozorňuje aj aktuálny vedecký výskum. Podľa neho je jedným z vhodných riešení presunúť vyučovanie von, do prírody. Učenie vo vonkajšom prostredí totiž nie je len zábavnejšie a inovatívne, ale pomáha deťom dlhšie sa sústrediť po návrate do triedy.
Pokus s prekvapivým výsledkom
V uvedenej štúdii dve tretiacke triedy preberali počas roka polovicu hodín prírodovedy vonku, na priľahlom trávniku a polovicu vnútri. V rámci vyučovania žiaci študovali napríklad stavbu lístia alebo proces rozkladu a hnitia. Učitelia vždy vytvorili dvojicu veľmi podobne postavených hodín, len s rozdielom, že jedna prebiehala vonku a druhá vo vnútri ako obyčajná hodina. Navyše vonkajšie hodiny boli štruktúrované ako tie vnútorné, takže žiaci nemali možnosť vzájomnej interakcie či priestor na zábavu a naopak, pokiaľ boli v triede, dostali napríklad k dispozícii predmety z vonku, ako listy a pôdu.
Po každej hodine mali žiaci krátku prestávku a potom pokračovali vo vyučovaní bežným spôsobom, napríklad mali hodinu matematiky alebo literatúry. Ich aktivitu počas vyučovania hodnotili troma spôsobmi. Jednak učitelia klasickým známkovaním, jednak tým, ako často museli vyučujúci opätovne motivovať žiakov k vypracovaniu zadaní a jednak z fotografií, ktoré ukazovali nezávislým pozorovateľom, ktorí nevedeli o prebiehajúcej štúdii.
Výsledky preukázali, že po vyučovaní prírodovedy vonku sa deti v rámci vyučovania aktívnejšie zapájali, než keď sa učili vo vnútri. Platilo to aj keď mali rôznych učiteľov, nezáležalo ani na dni či ročnom období. Na základe týchto výsledkov vedci tvrdia, že fakt, že deti sú pozornejšie po vyučovacej hodine vonku, môžu využiť aj učitelia. Je to efektívny spôsob ako podporiť schopnosť detí sústrediť sa. Navyše, tento efekt má dlhodobý účinok, učitelia zapojení v štúdii tvrdili, že deti upozorňovali na správanie o polovicu menej často ako v bežnom vyučovacom procese. Pri energických tretiakoch to vedci i pedagógovia považujú za veľký úspech. Zdá sa však, že ak sa zlepší pozornosť každého žiaka, ktorý navyše dokáže efektívnejšie kontrolovať svoje správanie a vzápätí sú tieto deti v jednej triede, nastane akási synergia a výsledný efekt je tak prekvapivý.
Vedci tiež vyzdvihli fakt, že pri učení vonku nešlo o inováciu, ktorá je ťažko aplikovateľná. Naopak, vyjsť s deťmi von je niečo, čo môže urobiť hociktorý učiteľ a môže vo svojom vyučovaní pokračovať rovnako ako počas hodín v triede. Aj v tejto štúdii nešlo o krásny bohatý les, ale o kúsok obyčajného zeleného priestoru vedľa školy. Zdá sa, že deťom príroda tak veľmi chýba, že aj tak malý kúsok im dokáže výrazne pomôcť.
Neváhajte využiť prírodu
O pozitívnom vplyve prírody vedci informovali už mnohokrát. Pomáha znižovať stres, obnovuje schopnosť udržať pozornosť, u detí, podobne ako u dospelých, zlepšuje imunitné funkcie. Výsledkom je, že zdravšie, pokojnejšie a sústredenejšie deti sa ľahšie a efektívnejšie učia.
Už predchádzajúce štúdie dokázali, že učenie vonku v porovnaní s bežným vyučovaním v triede, zvyšuje záujem žiakov o daný predmet, podporuje ich vnútornú motiváciu a napomáha pri uchovaní získaných informácií dlhšie. Navyše, podľa prieskumov medzi žiakmi je táto forma výučby u nich populárnejšia. Ak to všetko spočítame a zhrnieme, schopnosť sústrediť sa, menej stresu, pocit šťastia a pohody, to všetko vplýva na to, ako sa deti ku škole stavajú.
Prínos vyššie spomenutej novej štúdie je v tom, že sledovala, čo sa stane po vyučovaní vonku, teda trvalý dopad na žiakov. Toto je dôležitý fakt pre tých učiteľov, ktorí váhajú zobrať deti v rámci svojej hodiny von, lebo sa obávajú, že žiaci sa nebudú vedieť sústrediť a udržať pozornosť. Pravdou je, že učitelia boli skeptickí ešte pred tým, než sa do projektu zapojili. Lenže práve to, že pripustili inú skúsenosť a boli prístupní novej možnosti vyučovania, umožnilo získať tak dôležitú spätnú väzbu. Každý pedagóg si to však môže vyskúšať na vlastnej koži a sám sa môže presvedčiť o možnom prínose.
Autori štúdie argumentujú, že súčasný trend vyučovania znižovať množstvo času stráveného vonku, prípadne ďalšie zavádzanie programov zahŕňajúcich hudbu, umenie, divadlo, už nevedie k želaným výsledkom. V istom momente je totiž inštruktážnych informácií toľko, že obrazne povedané, nech pridávate viac a viac, pohár je už plný a čokoľvek navyše sa začne vylievať von. Deti potrebujú aj nejaký čas na to, aby spracovali získané informácie, nielen ich stále zahlcovať ďalšími. Práve pobyt vonku môže byť tým správnym prostriedkom, ktorý dokáže zvýšiť kapacitu detí na prijímanie nových informácií.
Všetky tieto výskumy sú len ďalším potvrdením, že deti potrebujú prírodu možno oveľa viac, než si myslíme. Budúcnosť musí priniesť odpovede na otázku, aký ďalší prínos môže príroda deťom ešte priniesť. Nateraz sa však zdá, že na to, aby sme dosiahli výrazné zmeny nepotrebujeme až tak veľa.
Deťom príroda tak veľmi chýba, že aj keď ich zoberieme niekam, čo nie je bohatým voňavým lesom, ale len obyčajná zelená plocha, už aj vyučovanie v takomto jednoduchom prostredí sa tak zásadne zmení a to by mal byť pre nás jeden veľký výkričník.
