Vidíme, počujeme, vnímame to každý deň. Vieme o tom, ako veľmi ubližujeme prírode, počnúc klimatickými zmenami cez zabíjanie posledných druhov ohrozených zvierat, po ničenie lesov a pralesov. Zdá sa, že sme na pokraji katastrofy a je ťažké odhadnúť, koľko generácií ešte dokáže na našej planéte existovať, ak nedokážeme tieto desivé trendy zastaviť a zvrátiť. Ako sa prihovoriť dnešným deťom, aby pochopili závažnosť situácie a aktívne sa zapojili do boja o záchranu?
Zdá sa, že opakovanie tých istých hrozivých faktov a predpovedí už necháva verejnosť ľahostajnou. Na tú správnu motiváciu je to, žiaľ, žalostne málo. Namiesto toho sa riešenie črtá v rozhovore s najmladšou generáciou. Ten stojí na potrebe vzbudiť záujem o prírodu, zvieratká už u detí. Veď je to úžasný a fascinujúci svet. Ak sa nám podarí vybudovať u detí emocionálne prepojenie s prírodou, možno sa nám podarí zachrániť aj budúcnosť našej Zeme.
Neefektívne riešenia musíme vymeniť
Nakresliť obraz skazy, ktorá nás čaká, ak budeme pokračovať v rovnakom tempe ničenia Zeme, je síce ľahké, ale katastrofa v tak širokom ponímaní je pre človeka príliš všeobecná, ťažko uchopiteľná a príliš vzdialená na to, aby ho motivovala ku konkrétnej aktivite. Najmä, ak je táto nie príliš pohodlná a nie príliš príjemná, ako napríklad nosenie látkových tašiek do obchodov, triedenie odpadu alebo výmena auta za bicykel. Aj vedci tvrdia, že keď sa problém zdá byť abstraktný, ľahko ho odsúvame do úzadia, na úkor naliehavejších problémov aktuálnej prítomnosti, ako napríklad domáce úlohy alebo rozpad vzťahu.
Vedecká obec však prichádza s riešením. Jeho základ je vo vytvorení emocionálneho, súcitného vzťahu s prírodou. Vďaka nemu sa dokážeme naviazať pevne na vonkajšie prostredie, radi trávime vonku čas, dokážeme prejaviť sympatie voči faune i flóre a cítime, že sme súčasťou prírody. Potom intenzívnejšie cítime vlastnú zodpovednosť a chceme prírodu uchovať.
Zaujímavý je napríklad prieskum, ktorý sledoval súvislosť medzi používaním elektriny a vzťahom k prírode u študentov na internátoch. Mládež vyplnila dotazník s informáciami o tom, ako prírodu vnímajú, výsledky vedci vyhodnotili a porovnali a užívaním elektriny. Výsledky ukázali, že tí, ktorí mali silný vzťah k prírode zároveň šetrili elektrinu a naopak.
Príroda má na nás pozitívny vplyv
Zdá sa, že vzťah k prírode je dôležitý moment, ktorý určuje, ako veľmi sa zaujímame o alternatívne riešenia a aplikujeme ich v praxi, aby sme zachránili to, čo sa z nášho sveta ešte zachrániť dá.
Dnešné deti to majú s budovaním vzťahu k prírode zložitejšie, než to bolo v minulosti. Mnoho z nich žije v mestách s nedostatkom zelených priestranstiev. Podľa spisovateľa Richarda Louva, ktorý napísal knihu Posledné dieťa v lese, sa nedostatok styku s prírodou prejavuje na deťoch v ich psychickej i fyzickej pohode. Deti trávia viac času vopred stanovenými aktivitami, s elektronickými zariadeniami v ruke a nemajú čas na voľnú hru v prírode. Ovplyvňuje to zdravie detí, ich pocity a prispieva negatívne k budovaniu zodpovednosti voči prírode. Pobyt v prírode má navyše obrovský prínos, od zlepšovania pozornosti, cez lepšiu seba disciplínu a rozvoj kognitívnych schopností, až po znižovanie stresu.
Dôvodov na to, že deti sa cítia byť súčasťou prírody a vytvárajú si k nej pozitívny vzťah, je viacero. Prvý dôležitý moment je ten, že v náručí prírody sa takmer všetci cítime akosi lepšie, pozitívnejšie a voľnejšie. Príroda pomáha mozgu uvoľniť sa, reštartovať, zbaviť sa pretlaku. Zároveň tak pomáha znižovať stres a zlepšuje výkon kognitívnych schopností. Mnohí dospelí využívajú jej prínos a chodia sa do lesa uvoľniť, nadýchať čerstvého vzduchu, spomaliť myšlienky alebo meditovať. Pokoj sa, samozrejme, prenáša aj na deti. Emocionálne prepojenie s prírodou je tým väčšie, čím viac času v nej drobci trávia.
Ako vytvoriť vzťah k prírode?
Vedci dokazujú, že ak motivujeme deti k hrám vonku, bude im v dospelosti na prírode viac záležať. Je preto dôležité, aby sme drobcom dopriali dostatok priestoru na voľný pohyb v zelených priestoroch lesov, lúk, čím im pomáhame budovať povedomie o environmentálnych záležitostiach. Navyše, drobcov to prirodzene ťahá von, na bicykel, schovávačku v lese, opekanie na čistinkách alebo na rybačku. Ak sa k tomu pridajú nadšení rodičia, môže mať budúca generácia kvalitné vedomostné základy o pozitívnom a negatívnom dopade svojich krokov na budúcnosť Zeme.
Ďalší spôsob, ako deti osloviť s environmentálnou problematikou je prostredníctvom zaujímavých školských aktivít. Istá štúdia sa pokúsila vniesť viac svetla do prepojenia detského sveta a špecifických zážitkov v súvislosti s prírodou. Zapojili sa do nej deti vo veku 9 - 10 rokov a 11 - 13 rokov. Najprv vedci skúmali ich vzťah k prírode a potom ich zapojili do štvordňového vzdelávacieho programu zameraného na vodu. Ten obsahoval lekcie o vode a deti si mohli na vlastnej koži vyskúšať mnoho zaujímavých vecí súvisiacich s vodou, ako napríklad chôdzu naboso cez potok, či chytanie a vypúšťanie voľne žijúcich živočíchov vo vode. Po ukončení programu vedci deťom opäť zmerali vzťah k prírode a porovnali s kontrolnou skupinou, ktorá „vodný program“ neabsolvovala. Ukázalo sa, že vzdelávanie detí sa prejavilo v posilnení vzťahu k prírode v oboch vekových skupinách. Vedci upozornili, že práve živá skúsenosť v prírode pomohla k nárastu bodového hodnotenia. Po uplynutí štyroch týždňov sa deti podrobili opätovnému testovaniu a výsledky preukázali, že vyššie body zostali len v skupine mladších detí. Preto odporučili, aby sa environmentálne programy zameriavali na mladšie ročníky. Podobné závery priniesol aj ďalší výskum, na ktorom sa zúčastňovala 14 až 19 ročná mládež. Edukačný program o globálnych klimatických zmenách trval jeden deň a bol bez praktickej časti v prírode. Nepriniesol zásadný dopad na povedomie mladých ľudí o nevyhnutnosti ochrany prírody.
Ďalším možným riešením je využiť záujem malých detí o zvieratká. Môžete vziať drobcov do ZOO, prípadne na blízku farmu alebo im dopriať vlastné zvieratko doma. Samozrejmosťou sú asi v každej domácnosti knižky plné krásnych príbehov zo zvieracej ríše.
Motivujte dieťa k hre v prírode
- Staňte sa lovcami pokladov. Vymyslite si plán, čo budete vonku hľadať, napríklad niečo lesklé a ligotavé alebo niečo, v čom môžete preniesť vodu. Ak sa dieťaťu podarí nájsť vytúžený predmet, vďaka pocitu spokojnosti a úspechu bude chcieť zostať vonku čo najdlhšie.
- Popisujte, čo vidíte. Určite máte doma knihu o prírode. Vezmite ju so sebou na prechádzku do lesa a zbierajte predmety, ktoré vidíte v knihe i vonku. Listy, plody, vtáčie perá. Hľadajte zaujímavosti a rozprávajte sa o nich.
- Spravte doma zbierku, výstavku vecí. Doneste si kamienky, halúzky, kvety a dovoľte dieťaťu, aby si ich vystavilo v izbe podľa svojich predstáv. Bude ho to automaticky ťahať von, aby si zbierku doplnilo, rozšírilo, spestrilo.
- Využite závislosť dieťaťa na elektronike. Nech vezme svoj telefón von a natočí váš spoločný výlet. Môže zachytiť mnohé detaily, ktoré si pri bežnej prechádzke nemusíte všimnúť.
- Spravte ho akčným hrdinom. Nech zdolá najvyšší vrch, vyšplhá sa na najbližší strom, prejde na bicykli určitú vzdialenosť. Ak na jej konci nájde jazero, do ktorého môže skočiť, ešte lepšie.
