Články: Pre študentov
O projekte

 

Aj úzkostlivé dieťa dokáže zvládať školu vďaka vašej pomoci

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Shutterstock
Úzkosť u dieťaťa môžete správnym prístupom eliminovať. / Foto: Shutterstock

Úzkosť zo školy je pre dieťa desivou skúsenosťou, ktorá sa netýka len jeho samého. Ovplyvňuje aj rodičov, súrodencov, učiteľov. Najhoršie na nej je, že sa objavuje bez pozvania, neočakávane a bezdôvodne. Riešenie je v tom, aby dieťa pochopilo, čo sa s ním deje, aby našlo svoju vlastnú silu a stalo sa samo sebe pánom. Len tak môže využiť svoju múdrosť a odvahu a nenechať sa zmietnuť úzkosťou.


Úzkosť zo školy je pre deti i rodičov veľmi rušivým a stresujúcim elementom. Hoci je bežná, ťažko ju rozoznať, keďže má viacero podôb. Niekedy vyzerá ako ochorenie, pretože ju sprevádzajú bolesti hlavy, brucha, nevoľnosti. Inokedy sa zdá ako hysterický záchvat, alebo odpor. A občas je sama sebou – úzkostným stavom.

Úzkostný stav zo školy nijak nesúvisí so správaním dieťaťa, so vzdorom, ani s rodičovskou výchovou. Rady okolia o tom, že na deti treba tvrdú ruku, tým sa vyriešia aj ich úzkostné stavy, sa zvyčajne míňajú účinkom a sú zbytočné, pretože nefungujú. Úzkosť totiž súvisí s fungovaním mozgu, je to fyziologická odpoveď mozgu na ohrozenie. Spúšťače môžu byť rôzne a nezáleží na tom, či sú reálne alebo úplne imaginárne. Mnoho detí niekde vnútri vie, že sa nemusia ničoho báť, ale ich mozog reaguje inak, je presvedčený, že hrozba je reálna a podľa toho aj koná. Okamžite spúšťa systém útoč alebo uteč a zaplaví telo potrebnými neurochemikáliami, aby si s ohrozením poradilo. Okolie vidí útok – hysterickú scénu alebo útek – vzdor. Všetci sme prirodzene vybavení schopnosťou dostať sa do bezpečia, je to prirodzený inštinkt, silný a automatický. Preto na neho nefunguje tvrdý a prísny režim, tresty, ani vyjednávania. Predstavte si, že sa topíte v močarine, ako kráľ v rozprávke Byl jednou jeden kráľ. Žiaden krik a hnev by vám nepomohol pred pohltením bahnom. Budete sa biť o život, nech to stojí čokoľvek. Škola síce nie je až taká dramatická, ale pre mozog a telo je to v podstate totožné. Mozog dieťaťa tiež nezareaguje inak, hoci drobcovi po tisíci krát vysvetľujete, že všetko je pohode alebo po ňom kričíte, nech nie je zbabelec.

 

 

Vysvetlite dieťaťu, čo sa s ním deje

Keď si mozog myslí, že ide musí riešiť najvyšší stav ohrozenia, vytvára palivo, ktoré telu pomôže utiecť alebo sa ubrániť. Toto palivo sa rýchlo rozširuje po tele a začína sa hromadiť. Vytvára pocity úzkosti s mnohými symptómami. Tie sa prejavujú napríklad ako ťažkosti s dýchaním, ako nahrnutie krvi do tváre a teplo rozlievajúce sa po celom tele. Je to preto, lebo mozog prikázal telu, aby nemíňalo kyslík na dlhé a hlboké dýchanie, ale rýchlo ho posunulo svalom, ktoré budú utekať alebo sa biť. Dýchanie musí šetriť kyslík, a preto sa musí zmeniť na rýchle a plytké. Okamžite zareaguje srdce, ktoré začne biť o stošesť. Dokonca sa zdá, akoby chcelo vyskočiť z hrudníka. Robí čo môže, aby napumpovalo palivo do celého tela. Keďže žiadne skutočné ohrozenie neexistuje, toto palivo sa nemá kde spáliť, telo kyslík sa hromadí, oxid uhličitý klesá a dieťa môže cítiť, že sa mu točí hlava. Na povrch tela môže vystúpiť pot, lebo sa potrebuje ochladiť. Nemôže si dovoliť prehriatie, pretože ide do boja. Zároveň sa aktivizujú emócie. Do očí sa môžu tlačiť slzy alebo sa dieťa môže rozhnevať. Je to normálna súčasť úzkosti.

Niekedy sa môže dieťaťu zdať, že je mu na zvracanie, prípadne sa môže skutočne povracať. Môžu sa pridružiť bolesti brucha. Vysušiť pery. Povedzte dieťaťu, že telo v stave ohrozenia vypne všetky funkcie, ktoré nie sú bezpodmienečne potrebné na prežitie. Príkladom je práve tráviaci systém. Ten môže počkať, kým nebezpečenstvo pominie. Je to spôsob, ako ušetriť energiu, ale môže spôsobiť nevoľnosť. Síce sa dieťa cíti zle, ale neublíži mu to (viac ako pomyselné ohrozenie života) a neznamená to, že sa v dieťati deje niečo zlé.

Každý fyzický symptóm má svoj dôvod. Je to výsledok práce mozgu, ktoré robí všetko ako najlepšie vie, aby udržal telo na žive. Preto dieťa cíti a tak intenzívne prežíva, že nechce ísť do školy. Jednoducho mu to mozog prikazuje. Preto mu je do plaču, keď mu niekto povie, že robí z toho tragédiu a niet sa čoho báť. Ono to niekde v kútiku duše vie aj bez týchto planých rečí, ale spolupráca mozgu a tela mu velí niečo iné. Znie to síce desivo, ale dá sa to pochopiť.

 

Ako dieťaťu pomôcť

Hoci je mozog presvedčený o tom, že vidí reálnu hrozbu, niekedy len situáciu nesprávne pochopí. Z času na čas sa to stane každému, ale niekto si to dokáže uvedomiť a ovládnuť mozog rýchlejšie, iný pomalšie. Najmä deti na to potrebujú veľa skúseností a cviku. Mozog plný obáv je bežná vec, neznamená že by s dieťaťom bolo niečo zlé, že by jeho mozog bol zbabelý a neschopný. Práve naopak. Často býva schopnejší, kreatívnejší a citlivejší na podnety z vonkajšieho okolia.

Keď mozog dieťaťa reaguje na ohrozenie, hoci reálne žiadne neexistuje, mali by ste dieťa naučiť, ako prevziať kontrolu nad situáciou opäť do svojich rúk. Vysvetlite mu, že úzkosť nie je nepriateľ, ktorého by malo poraziť. Nech sa na ňu skôr pozrie ako na svojho ochrancu, ktorý síce robí problémy, no neúmyselne. Snaží sa dodať malému telíčku potrebný kokteil hormónov, aby bolo silné a rýchle, kedykoľvek to bude potrebovať. Všetko, čo robí, je pre prípad ohrozenia. Riešenie je, ak mu dieťa vedome a cielene ukáže, že je v poriadku, v bezpečí a nie je dôvod ísť do boja. Dá sa to jednoduchým spôsobom, pomocou dýchania. Nie však obyčajného, ale hlbokého a pomalého, ktoré vychádza priamo z bruška. Nádych cez nos, krátka pauza, postupný výdych cez ústa, pri ktorom môže drobec napočítať do troch. Tento spôsob upokojí mozog, povie mu, že je všetko v poriadku a môže si oddýchnuť. Kontrolu prevezme prefrontálny kortex, časť mozgu, ktorá sa riadi logikou. Ako prvé spraví to, že sa zbaví hormónov stavajúcich telo do pozoru. Telo sa vzápätí na to upokojí. Vtedy sa dieťa stáva pánom svojho tela a dokáže ho ovládať. Za krátko sa cíti silné, pokojné a odvážne, ako pred tým.

Ďalší spôsob, ako zriediť hormonálny koktail, je pomôcť telu spáliť ho. Dobrý nápad je prejsť sa alebo si zacvičiť, skákať cez švihadlo, behať, čokoľvek, pri čom sa telíčko trochu spotí.

Niekedy sa stane, že mozog spanikári, pretože sa díva do budúcnosti a chytajú ho veľké pochybnosti. Neustále sa vypytuje: „Čo ak? Čo keď?“ Dieťa ho môže prinúť vrátiť sa späť, do prítomnosti tým, že fyzicky pripomenie telu, kde je. Napríklad sa môže sústrediť na trávu pod nohami, dotknúť sa svojho ramena, precítiť vzduch, ktorý vchádza do pľúc a vzápätí z nich vychádza. Môže sa sústrediť na vonkajšiu teplotu, na zvuky, na hru tieňov.

 

Pripravte sa na budúce situácie

Po upokojení situácie môžete navrhnúť, aby si dieťa spísalo, čo by chcelo, aby jeho mozog vedel. Môže si to neskôr pripomenúť, keď bude mať stres zo školy nabudúce. Napríklad: „Mozog, teraz sa bojíš, lebo sa ti zdá, že sa niečo zlé môže stať. Ale telo to zvládne, aj bez týchto obrovských obáv. Som v poriadku, lebo viem, že mám v škole kamarátov, ktorým na mne záleží, učiteľa, ktorý pozná môj strach a vie mi pomôcť, v škole sa veľa naučím, tak sa môj mozog stáva silnejším. Teraz stačí, aby sme zvládli najbližších päť minút, potom to už pôjde ľahšie.“

Vhodné je tiež v pokoji sa pripraviť na možnú paniku v mozgu. Nechajte dieťa, aby sa pripravilo do školy vopred, aby spravilo všetko pre pohodový začiatok nasledujúceho dňa. Potom si môže vždy pripomenúť, že má nad vecami kontrolu, hoci sa niekedy môže zdať pravý opak. Nech postupuje napríklad v malých krokoch podľa systému – umyť zuby, zjesť raňajky, obliecť sa, učesať, obuť, dať desiatu do tašky, vziať aktovku, rozlúčiť sa, ísť.

Aj večer je dôležitý. Dostatok spánku pomôže mozgu zrelaxovať a vyrovnať sa s emóciami, ktoré sa vynárali počas dňa. Čím viac spánku dopraje dieťa svojmu unavenému mozgu, tým lepšie. Pomôže tiež levanduľový olej, ktorý pôsobí upokojujúco.

Nezabudnite tiež dieťaťu pripomenúť, že strach a odvaha stoja vždy pri sebe. To, že sa drobec bojí, znamená, že ho čaká niečo, na čo potrebuje odvahu. Nezáleží na tom, že niektorí ľudia zvládajú podobné situácie bez strachu. Každý sme iný a robíme či prežívame veci svojim vlastným a jedinečným spôsobom. Nejde o to, či sa bojíme vyskočiť z lietadla alebo vojsť do školy. Mozog, ktorý sa obáva je odvážny, telo, ktoré sa bojí, je odvážne, aj človek, ovládaný strachom musí nájsť v sebe odvahu.


Čítajte viac o téme: Úzkosť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.