Kvalitná strava a dostatok pohybu je absolútny základ pre zdravie každého dieťaťa. Teraz vedci navyše prinášajú dôkazy o tom, že to, čo deti konzumujú, môžu zásadne ovplyvniť aj vývoj ich duševného zdravia.
Úzkosť sa v minulosti považovala za vrodenú črtu emocionálne nestabilného dieťaťa alebo niečo, čo spôsobila závažná udalosť v živote dieťaťa. Vedci však dnes prinášajú dôkazy o pozadí tohto stavu, zdôrazňujú fyzickú a chemickú nerovnováhu, ktorá spôsobuje zvýšené obavy, strach a ovláda telo. Našli prepojenie medzi bežným stravovaním a metabolickou nerovnováhou.
Máte doma dieťa, ktoré je smutné alebo hnevlivé? Možno je vyberavé aj v jedle. Ak áno, sústreďte sa práve na túto oblasť. Vedci už v minulosti poukázali na vplyv nezdravého stravovania na mentálnu kondíciu detí a tínedžerov. Dôležité je najmä uvedomiť si, či vyberavosť v jedle začala približne v rovnakom čase ako náladovosť, alebo krátko pred tým, než sa spustili zmeny v správaní, alebo drobci mali vždy problémy s jedením. Stravovanie a výkyvy správania môžu totiž spolu významne súvisieť.
Niekedy sa však môže stať, že i deti s vhodným stravovaním majú obdobia, kedy „nie sú úplne vo svojej koži“. Stále to môže súvisieť s nesprávne vyváženou stravou, kvôli špecifickým metabolickým potrebám a nedokonalej schopnosti tráviť a spotrebovať optimálne výživové jednotky z jedla. Pre dieťa, alebo kohokoľvek iného, kto sa nachádza v strese, či v situácii spôsobujúcej úzkosť, je práve kľúčové dodať telu správnu skladbu výživy, aby sa cítili v pohode. Je to akási špirála, lebo pretrvávajúce obavy a úzkosť môžu spôsobiť nedostatok niektorých látok, preto je správna a na mieru prispôsobená výživa základom.
Šťastné bruško znamená šťastné dieťa
Vedci tvrdia, že dôležitosť mikrosystému tráviaceho traktu je zásadným faktorom, ktorý ovplyvňuje činnosť mozgu, a tak aj správanie jednotlivca, prostredníctvom mikrobiálnej flóry. Priamo teda súvisí s problémami vyvolanými stresom, ako napríklad úzkosťou, depresiou, či obsedantno-kompulzívnou poruchou.
Prvým krokom by teda pre rodičov malo byť zabezpečiť dieťaťu dostatok probiotík, najmä po náročnejšom ochorení, ktoré vyžadovalo liečbu antibiotikami, alebo pri problémoch s nadúvaním, či zápchou. Zdravá strava, ktorá obsahuje dostatok doma pripravovaného jedla, čerstvé a sezónne potraviny, mäso, ryby, čerstvé ovocie a zeleninu, zdravé tuky a minimálne množstvo cukru a polotovarov, pôsobí pozitívne na tráviaci systém dieťaťa.
Napríklad magnézium je kľúčové pre fungovanie centrálneho nervového systému a optimalizáciu mitochondrií, tým že chráni zdravie jednotlivých buniek. Od dávna sa magnézium využíva na úľavu mnohých nepríjemností ako sú zmeny nálad, neistota, či bolesti hlavy. Pri ťažkých obdobiach stresu sa magnézium v tele rýchlo spotrebováva, čo zvyšuje úzkosť a spôsobuje narastanie stresového napätia. V minulosti sme prirodzene konzumovali množstvo magnézia, no vývoj potravinárskych techník viedol k tomu, že jeho objem v jedle sa výrazne znížil. Skúste preto deťom ponúknuť potraviny, ktoré ho obsahujú v potrebnom množstve, napríklad orechy, semienka, mastné ryby, tmavo zelené šaláty, banány, jahody, melasu, či prírodný biely jogurt.
Keď telo cíti stres alebo hrozbu, automaticky sa prepne do stavu „útok alebo útek“, čo spôsobuje napríklad búšenie srdca, závrat, ťažkosti s dýchaním, potenie alebo triašku v nohách, či rukách. Zvyšuje sa nám adrenalín a ďalšie stresové hormóny, ktoré pripravujú telo na rýchly únik z nebezpečnej situácie. Do tela sa vyplavuje kortizol, tzv. stresový hormón, ktorý nám dodá silu bojovať so stresom alebo nebezpečenstvom. Ak je hladina kortizolu dlhodobo vysoká, teda sme neustále v strese, môžeme mať viaceré zdravotné problémy. U malých detí, alebo tínedžerov do toho spadajú aj mentálne ťažkosti, oslabenie imunitného systému, priberanie, nespavosť, obmedzená tvorba serotonínu (hormónu šťastia). Často to vedie k pocitu preťaženia, úzkosti, nedostatku energie, depresiám. Tieto symptómy môžu viesť k túžbe po jedle s vysokým obsahom cukrov, čo iba zhoršuje situáciu. Najjednoduchšia cesta je preto položiť základy zdravého stravovania už v detskom veku a pridať k tomu pohybové aktivity. Pri príprave jedla pre deti nezabúdajte preto na proteíny a tuk. Každá porcia by mala zahŕňať zeleninu i ovocie. Strava by mala byť bohatá aj na ďalšie látky, napríklad zinok, spomínaný horčík, B vitamín. Pravidelné cvičenie znižuje hladinu kortizolu a uvoľňuje stres a úzkosť. Podporujte preto deti v bicyklovaní, futbale, či trávení času vonku, na ihriskách. Dobrým spôsobom, ako znížiť stres a uvoľniť sa, môže byť i joga.
Ďalší dôležitý prvok vo výžive detí, je dostatok vitamínu B a železa. O ich hladinách v tele sa poraďte s pediatrom a odborníkom na výživu detí. Lekár môže ich úroveň zistiť z krvného odberu. Mnoho detí totiž nedokáže premeniť vitamín B do vyhovujúcej podoby pre telo. Nízke hladiny B12, B6 súvisia s neurologickými a psychickými ochoreniami. Často totiž viazne produkcia serotonínu, dopamínu, noradrenalínu, čo bráni detskému mozgu vytvoriť stabilnú pohodu, dobrú náladu a pocity šťastia. Ideálne je preto konzumovať čo najviac kvalitného mäsa, vajec, celozrnných výrobkov, zeleniny.
V súvislosti s činnosťou mozgu je dôležitý aj prísun omega 3 mastných kyselín, ktoré ovplyvňujú kondíciu mozgu. Ich zdrojom sú napríklad mastné ryby, ľanové semienka, chia semienka, vlašské orechy. To, či dieťa potrebuje zvýšiť omega 3 mastné kyseliny zistíte, ak má napríklad vysušenú pokožku a suché vlasy, prípadne je často smädné.
V poslednej dobe sa dostáva do popredia aj problém s nedostatkom vitamínu D. Slnečné žiarenie, ktoré je potrebné na jeho tvorbu, nemáme k dispozícii po celý rok a navyše niektoré genetické variácie môžu spôsobovať, že ho deti nedokážu absorbovať. Vitamín D nájdete v treščej pečeni, obsahujú ho aj bylinky, napríklad rozmarín, či šalvia.
Nedávno sa objavili aj informácie, ktoré spájajú zápaly v tele so zvýšeným rizikom úzkostí a depresií. Zápal je prirodzená obrana organizmu na ochorenie, ako aj dôsledok niektorých chorôb. Zápalové markery sa výrazne zvyšujú, ak ste v strese a klesajú v období pokoja a pohody. V mozgu spôsobuje zápal vytváranie chemických látok, ktoré stoja za letargiou, poruchami spánku, znižovaním sociálnych aktivít, poruchami učenia, či stravovania. Najvhodnejšou prevenciou zápalov je pravidelný pohyb, relaxovanie, strava bez nadmerného cukru a koreniny ako kurkuma.
