Je vaše batoľa všetečné a odvážne alebo sa skôr placho díva na svoje okolie? Ide vždy skutočne len o vrodený temperament? Vedci zistili, že povaha nemusí byť len genetickou záležitosťou, pozornosť by sme mali zamerať aj na brušká bábätiek. Stále častejšie sa začínajú vynárať výskumy, ktoré naznačujú spojenie zdravia a celkovej pohody organizmu s tráviacim ústrojenstvom.
Vedci našli priamy súvis medzi prostredím v žalúdku a temperamentom v ranom detstve. Vo svojej štúdii dokázali, že mikroorganizmy v tráviacom trakte detí ovplyvňujú náladovosť, zvedavosť, impulzívnosť a u chlapcov dokonca aj extrovertnosť.
Výskum na 79 batoľatách vo veku od 18 do 27 mesiacov, prebiehal v Štátnej univerzite v Ohiu v dvoch krokoch. Ako prvé vedci vyzbierali od drobcov vzorky stolice a následne požiadali matky, aby vyplnili špeciálne pripravené dotazníky. Výsledky jasne pomenovali temperament detí. Ukázali najmä ich negatívne emócie, ich extrovertnosť, odvahu, schopnosť sebaovládania. Tento vzťah zostal v platnosti aj potom, čo sa vedci pozreli na dojčenie, stravovanie a spôsob narodenia, keďže aj tieto faktory ovplyvňujú mikróby v detskom čreve.
Spoluautorka prieskumu Lisa Christian povedala, že je evidentné, že baktérie zažívacieho traktu ovplyvňujú stresové hormóny, tie isté, ktoré sú spájané s chronickými ochoreniami ako obezita, či astma. Aj ďalšie výskumy potvrdzujú, že mikroorganizmy v tráviacom ústrojenstve vylučujú chemikálie, ktoré ovplyvňujú náladu, ako napríklad serotonín, dopamín, kyselinu gamma-aminomaslovú (GABA). Tieto zohrávajú úlohu v črevných ochoreniach, ktoré sú charakteristické vysokými hladinami depresívnych a úzkostných stavov. Gastrointestinálne abnormality vedci spojili okrem úzkosti, depresie aj s autizmom či hyperaktivitou.
Čo sa týka chlapcov, vedci našli spojenie medzi istými mikróbami s extrovertnosťou, no u dievčat to tak jasné nebolo. Na správanie u dievčat, ako napríklad sebaovládanie, prítulnosť či schopnosť sústrediť sa, vplývalo množstvo špecifických druhov baktérií. Tie dievčatká, ktoré mali napríklad zvýšené množstvo baktérií rodiny Rikenellaceae, boli bojazlivejšie.
„Existuje komunikácia medzi baktériami v tráviacom systéme a v mozgu, ale nevieme, kto tento rozhovor začína,“ povedal spoluautor výskumu, Michal Bailey. Možno deti, ktoré sú otvorenejšie majú menej stresových hormónov ovplyvňujúcich ich bruško, než tie hanblivé. Alebo naopak, baktérie v žalúdku pomáhajú znižovať vytváranie stresových hormónov, keď dieťa zažíva niečo nové. Môže to však byť aj kombinácia oboch.
Dobré baktérie sa do bruška dostávajú aj vďaka pôrodu a dojčeniu
Vedci hovoria, že tvorba mikrobiálneho systému sa vo všeobecnosti dokončí do veku dvoch rokov, isté dôležité zmeny však prebiehajú počas pôrodu a po ňom, keď bábätká získajú baktérie od matky či už pôrodom alebo dojčením. Preto sú aj v tráviacich systémoch bábätiek, ktoré prišli na svet cisárskym rezom iné baktérie, než u tých, ktoré sa narodili vaginálne. Vedci tiež upozornili na to, že sa nezaoberali podrobne stravovaním jednotlivých detí, zamerali sa na začiatok prikrmovania, typy jedla a jeho frekvenciu.
Podľa odborníkov je zažívací trakt novorodencov rýchlo osídľovaný mikroorganizmami od matky a z okolia. Mikrobiálnu flóru novorodenca ovplyvňuje napríklad aj dojčenie. Dojčené deti majú v tráviacom systéme prítomné bifidobaktérie, ktoré považujeme za priateľské a ktorých prítomnosť ovplyvňuje vnútorné prostredie pozitívne. Naopak, deti na umelej výžive majú týchto baktérií menej. Niektoré štúdie naznačujú, že vývoj črevných baktérií začína dokonca už pred narodením.
Štúdia z roku 2008 preukázala baktérie Enterococcus a Stafylokok v prvotných výlučkoch u myší, v tzv. mekóniu (u novorodencov ich poznáme aj ako smolka). Toto naznačuje, že baktérie sa do tela plodu dostali od matky, už počas tehotenstva. Podobne dopadol aj iný pokus v rámci tejto štúdie, pri ktorom boli tehotným myšiam naočkované baktérie izolované z ľudského mlieka. Myšie mláďatká prišli na svet cisárskym rezom a tiež sa u nich našli tieto baktérie, v kontrolnej skupine však prítomné neboli.
Viaceré výskumy v minulosti naznačili, že čím rôznorodejšie baktérie sa nachádzajú v tráviacom systéme, tým lepšie pre človeka a jeho zdravie. Nedávna kanadská štúdia napríklad dokázala, že trojmesačné bábätká, ktoré nemali množstvo rôznorodých baktérií v črevách, mali vyššie riziko byť citlivými na určité druhy jedál ako vajcia, mlieko, arašidy a do prvého roku sa u nich mohla vyvinúť potravinová alergia.
Zatiaľ nemá význam meniť deťom jedálniček
Spojenie rôznorodosti mikrobiálnej flóry s vyššou prítomnosťou pozitívnych emócií a extrovertnosťou u detí, ktorú vedci preukázali, nie je úplným prekvapením. Dobrá kondícia mikrobiálnej flóry je vo všeobecnosti spájaná so zdravým životným štýlom už dlhšie.
V štúdii vedci poukázali na spojenie temperamentu a mikrobiálnej flóry, ktoré ale nebolo spôsobené rozdielnym stravovaním. Priznali, že ak by sa na jedlo zamerali detailnejšie, možno by našli aj vplyv stravovania na prítomnosť jednotlivých baktérií v tráviacom trakte. Je možné, že čo a v akom množstve si deti s rôznym temperamentom vyberú na jedenie ovplyvní ich mikrobiálnu flóru.
Rodičom zatiaľ odborníci neodporúčajú pokúšať sa zmeniť mikrobiálnu flóru u detí, pretože vedci ešte ani oni nevedia, ako vyzerá zdravá kombinácia, alebo čo by mohlo ovplyvniť jej vývoj. Baktérie v tráviacom trakte vyzerajú napríklad u dvoch ľudí inak, no obaja môžu byť zdraví.
