Je vaše batoľa všetečné a odvážne alebo sa skôr placho díva na svoje okolie? Ide vždy skutočne len o vrodený temperament? Vedci zistili, že povaha nemusí byť len genetickou záležitosťou, pozornosť by sme mali zamerať aj na brušká bábätiek. Stále častejšie sa začínajú vynárať výskumy, ktoré naznačujú spojenie zdravia a celkovej pohody organizmu s tráviacim ústrojenstvom.
Vedci našli priamy súvis medzi prostredím v žalúdku a temperamentom v ranom detstve. Vo svojej štúdii dokázali, že mikroorganizmy v tráviacom trakte detí ovplyvňujú náladovosť, zvedavosť, impulzívnosť a u chlapcov dokonca aj extrovertnosť.
Výskum na 79 batoľatách vo veku od 18 do 27 mesiacov, prebiehal v Štátnej univerzite v Ohiu v dvoch krokoch. Ako prvé vedci vyzbierali od drobcov vzorky stolice a následne požiadali matky, aby vyplnili špeciálne pripravené dotazníky. Výsledky jasne pomenovali temperament detí. Ukázali najmä ich negatívne emócie, ich extrovertnosť, odvahu, schopnosť sebaovládania. Tento vzťah zostal v platnosti aj potom, čo sa vedci pozreli na dojčenie, stravovanie a spôsob narodenia, keďže aj tieto faktory ovplyvňujú mikróby v detskom čreve.
Spoluautorka prieskumu Lisa Christian povedala, že je evidentné, že baktérie zažívacieho traktu ovplyvňujú stresové hormóny, tie isté, ktoré sú spájané s chronickými ochoreniami ako obezita, či astma. Aj ďalšie výskumy potvrdzujú, že mikroorganizmy v tráviacom ústrojenstve vylučujú chemikálie, ktoré ovplyvňujú náladu, ako napríklad serotonín, dopamín, kyselinu gamma-aminomaslovú (GABA). Tieto zohrávajú úlohu v črevných ochoreniach, ktoré sú charakteristické vysokými hladinami depresívnych a úzkostných stavov. Gastrointestinálne abnormality vedci spojili okrem úzkosti, depresie aj s autizmom či hyperaktivitou.
Čo sa týka chlapcov, vedci našli spojenie medzi istými mikróbami s extrovertnosťou, no u dievčat to tak jasné nebolo. Na správanie u dievčat, ako napríklad sebaovládanie, prítulnosť či schopnosť sústrediť sa, vplývalo množstvo špecifických druhov baktérií. Tie dievčatká, ktoré mali napríklad zvýšené množstvo baktérií rodiny Rikenellaceae, boli bojazlivejšie.
„Existuje komunikácia medzi baktériami v tráviacom systéme a v mozgu, ale nevieme, kto tento rozhovor začína,“ povedal spoluautor výskumu, Michal Bailey. Možno deti, ktoré sú otvorenejšie majú menej stresových hormónov ovplyvňujúcich ich bruško, než tie hanblivé. Alebo naopak, baktérie v žalúdku pomáhajú znižovať vytváranie stresových hormónov, keď dieťa zažíva niečo nové. Môže to však byť aj kombinácia oboch.
Vedci hovoria, že tvorba mikrobiálneho systému sa vo všeobecnosti dokončí do veku dvoch rokov, isté dôležité zmeny však prebiehajú počas pôrodu a po ňom, keď bábätká získajú baktérie od matky či už pôrodom alebo dojčením. Preto sú aj v tráviacich systémoch bábätiek, ktoré prišli na svet cisárskym rezom iné baktérie, než u tých, ktoré sa narodili vaginálne. Vedci tiež upozornili na to, že sa nezaoberali podrobne stravovaním jednotlivých detí, zamerali sa na začiatok prikrmovania, typy jedla a jeho frekvenciu.
Podľa odborníkov je zažívací trakt novorodencov rýchlo osídľovaný mikroorganizmami od matky a z okolia. Mikrobiálnu flóru novorodenca ovplyvňuje napríklad aj dojčenie. Dojčené deti majú v tráviacom systéme prítomné bifidobaktérie, ktoré považujeme za priateľské a ktorých prítomnosť ovplyvňuje vnútorné prostredie pozitívne. Naopak, deti na umelej výžive majú týchto baktérií menej. Niektoré štúdie naznačujú, že vývoj črevných baktérií začína dokonca už pred narodením.
Štúdia z roku 2008 preukázala baktérie Enterococcus a Stafylokok v prvotných výlučkoch u myší, v tzv. mekóniu (u novorodencov ich poznáme aj ako smolka). Toto naznačuje, že baktérie sa do tela plodu dostali od matky, už počas tehotenstva. Podobne dopadol aj iný pokus v rámci tejto štúdie, pri ktorom boli tehotným myšiam naočkované baktérie izolované z ľudského mlieka. Myšie mláďatká prišli na svet cisárskym rezom a tiež sa u nich našli tieto baktérie, v kontrolnej skupine však prítomné neboli.
Viaceré výskumy v minulosti naznačili, že čím rôznorodejšie baktérie sa nachádzajú v tráviacom systéme, tým lepšie pre človeka a jeho zdravie. Nedávna kanadská štúdia napríklad dokázala, že trojmesačné bábätká, ktoré nemali množstvo rôznorodých baktérií v črevách, mali vyššie riziko byť citlivými na určité druhy jedál ako vajcia, mlieko, arašidy a do prvého roku sa u nich mohla vyvinúť potravinová alergia.
Spojenie rôznorodosti mikrobiálnej flóry s vyššou prítomnosťou pozitívnych emócií a extrovertnosťou u detí, ktorú vedci preukázali, nie je úplným prekvapením. Dobrá kondícia mikrobiálnej flóry je vo všeobecnosti spájaná so zdravým životným štýlom už dlhšie.
V štúdii vedci poukázali na spojenie temperamentu a mikrobiálnej flóry, ktoré ale nebolo spôsobené rozdielnym stravovaním. Priznali, že ak by sa na jedlo zamerali detailnejšie, možno by našli aj vplyv stravovania na prítomnosť jednotlivých baktérií v tráviacom trakte. Je možné, že čo a v akom množstve si deti s rôznym temperamentom vyberú na jedenie ovplyvní ich mikrobiálnu flóru.
Rodičom zatiaľ odborníci neodporúčajú pokúšať sa zmeniť mikrobiálnu flóru u detí, pretože vedci ešte ani oni nevedia, ako vyzerá zdravá kombinácia, alebo čo by mohlo ovplyvniť jej vývoj. Baktérie v tráviacom trakte vyzerajú napríklad u dvoch ľudí inak, no obaja môžu byť zdraví.
