Je v poriadku, ak bábätko plače, len keď odídem na minútu z izby, keď sa moja dvojročná dcéra nechce hrať s kamarátkou a môj trojročný syn zásadne žiadnemu dieťaťu nič nepožičiava? Je to normálne správanie drobcov a my, dospelí, sa na ich svet dívame pokrivenou optikou? Bohužiaľ, často áno. Chceme od nich, aby sa správali podľa našich predstáv, hoci to kvôli svojmu vývinovému štádiu jednoducho nemôžu zvládnuť.
Byť dieťaťom nie je jednoduché. Musíte dosiahnuť všetky vývinové míľniky a často na vás ešte dospelí tlačia, aby ste to stíhali ešte v predtermíne. Ideálne na jednotku s hviezdičkou. Navyše sa musíte vedieť ovládať ako majster duchovných cvičení, zabudnúť na presadzovanie svojej vôle a plniť príkazy z hora bez odvrávania, hoci nie vždy dávajú zmysel.
Na druhej strane vidíte dospelých, svoje vzory, ako strúhajú hysterické scény, plačú, kričia a nadávajú. Niekedy v aute, inokedy doma, v interakcii s predavačmi, či s úradníkmi. Hoci ich mozog je už plne vyvinutý, majú dostatok skúseností a schopnosť predvídať, niekedy to zvládajú ťažko. Lenže od malých detí očakávajú úplne iné správanie.
Aby sme si ako rodičia dokázali lepšie predstaviť, s čím bojujú naši drobci a k akým vývojovým cieľom sa blížia, je nevyhnutné rozumieť ich správaniu. Všetko pôjde jednoduchšie, ak im dáme čas, priestor a podporu, aby podnikli tie kroky, ktoré potrebujú spraviť. Iste, neznamená to uvoľniť hranice detských obmedzení, skôr reagovať na dieťa citlivo, s dostatkom vedomostí o zmysle trestu. Lebo často zabúdame na to, že je jeho primárnym cieľom je, aby sa dieťa niečo naučilo, niečo si uvedomilo, nie aby trpelo. Život je oveľa jednoduchší, ak si neberieme veľa vecí príliš osobne.
Je dôležité poznať vývinové štádia dieťaťa a ťažkosti v správaní, ktoré s nimi prirodzene súvisia. Takto zistíte, že jeho správanie, hoci sa často zdá, že je mätúce a divoké, je úplne normálne a znamená, že váš drobec sa správne rozvíja a nachádza vlastnú cestu ako prejsť detstvom.
Bábätká dávajú najavo svoje potreby plačom
U bábätiek do jedného roka je typické, že všetko, čo je v ich blízkosti a čoho sa dotknú, pôjde rovno do úst. Nezáleží na tom, čo to je, rúčky, nôžky, jedlo, hračky, papier, kľúče, topánky. Ďalším typickým znakom ich správania je, že plačú. Pamätajte, že nariekajú len vtedy, keď niečo potrebujú, napríklad spinkať, jesť, pohladkať, vymeniť plienku, vyzliecť, lebo im je teplo, obliecť, pretože im je zima. Nemajú dostatočnú slovnú zásobu, aby sa jasne vyjadrili, príroda ich obdarovala unikátnym spôsobom, ako primäť dospelých reagovať na ich potreby – dala im schopnosť plakať. Plakať tak, že to upúta pozornosť každého dospelého a ten je schopný pre ne spraviť čokoľvek. Jedna z najkrajších vecí na bábätkách je, že nikdy nežiadajú o viac, než potrebujú.
Je úplne normálne, že bábätká sa obávajú neznámych ľudí a keď nevidia pri sebe blízkych, najčastejšie mamu a otca, budú plakať. Ak sú rodičia s nimi, bábätká sa upokoja a budú sa s údivom dívať svojimi veľkými očami na všetkých ľudí naokolo. Tváre ich fascinujú, či už sú to reálni ľudia, alebo tí nakreslení v rozprávkach, prípadne ich vlastná tvár v zrkadle.
Najdôležitejšia vec, ktorú sa bábätká v tomto štádiu učia, je dôverovať svetu a ľuďom. Dostanete množstvo príležitostí na to, aby ste im dokázali, že sú v bezpečnom prostredí. Nepotrebujú žiadnu slovnú zásobu, ale dajú vám jasne najavo, že niečo je zle. Nalaďte sa na ne, aby vedeli, že svet je prívetivý a bezpečný. Nakŕmte ich, keď sú hladné, utešte ich, ak sa boja, objímajte ich, keď budú potrebovať byť s vami. Takto im pomôžete položiť pevné základy na to, aby sa raz vydali odvážne objavovať svet navôkol, aby vyskúšali nezávislosť, potvrdili svoje sebavedomie a začali nadväzovať vzťahy.
Batoľatá nie sú sebci
S batoľatami od jedného do dvoch rokov si užijete viac interakcie. Charakterizuje ich najmä to, že nemajú poňatia o zámeroch. Ak niečo chcú, spravia to bez toho, aby premýšľali nad dôvodom, alebo dôsledkom. Tak napríklad, ak vás pohryzú, nie je to preto, aby ublížili, alebo keď vytrhnú druhému dieťaťu na piesku hračku z ruky, nie je to preto, aby ho naštvali. Riadi ich čistá a úprimná zvedavosť, preto ďalej s potešením hádžu veci na zem, do steny, alebo do vás. Na ihrisku sa nedá očakávať ešte dlho, aby požičali hračku alebo sa rozdelili. S deťmi sa nehrajú, hrajú sa skôr vedľa seba. Začínajú rozumieť vlastníctvu a vyvíja sa u nich pocit vedomia o sebe. Takže, ak sa naučia hovoriť, ich prvé slová budú, samozrejme, „moje!“ a „nie!“ Často sa zdá, že z nich kvôli takémuto správaniu vyrastú malí sebci a egoisti, ale to je preceňovanie a nesprávne pochopenie prirodzeného vývinu. Myslite na to, že všetko, čo ich zaujíma, považujú automaticky za svoje. Preto ani nedovolia, aby si to vzal niekto iný.
Ku koncu tohto obdobia sa zdá, že sa stávajú neposlušnejšími, ale v skutočnosti len skúšajú svoju nezávislosť. Môžete vidieť veľa hysterických záchvatov z toho, že nedokážu presne vyjadriť čo chcú a čo cítia, nemajú dostatočne vyvinuté komunikačné schopnosti a chýba im slovná zásoba. Pomôžte im preto pomenovať ich pocity, napríklad: „Vidím, že sa hneváš. Chápem, hnevá ťa, že musíš upratať hračky a chcel si sa ešte hrať, že?“
Ďalšími dôvodmi na dramatické kriky a plače je, že nedokážu zvládnuť silné emócie, ako frustráciu, hnev, smútok, hanbu a opäť, ani ich nedokážu pomenovať.
Neudržia pozornosť, preto je normálne, že ak im niečo zakážete alebo od nich niečo žiadate, zabudnú na to. Musia sa veľa učiť, tak sa niekedy môžu cítiť zahltené príkazmi a očakávaniami. Sústreďte sa len na kľúčové veci. To, že nemajú liezť na skriňu im preto môžete opakovať niekoľko ráz denne. Opäť, je to úplne normálne, bežné správanie, typické pre zdravý vývoj, hoci rodičovské nervy a trpezlivosť diktujú niečo iné. Pre zachovanie kondície vášho mentálneho zdravia, ignorujte drobnosti. Batoľatá vám síce rozumejú, čo od nich chcete, ale radšej nečakajte, že to aj spravia. Môžete ich o niečo požiadať, ale neočakávajte, že vám vyhovejú. Citlivo ich veďte a neberte si veci príliš osobne. Ani zdanlivé ignorovanie.
Buďte citliví pri výchove. Deti sa snažia spraviť všetko čo najlepšie. Ak od nich budete očakávať až príliš veľa a tlačiť na nich, vyrastie vám pod rukami ustráchaný, alebo naopak, drzý a hrubý trojročný nespratník.
Trojroční chcú nezávislosť
V troch rokoch sa hysterické scény dostanú na vyššiu úroveň. Dieťa bude chcieť väčšiu kontrolu nad svojimi záležitosťami a bude frustrované, ak mu nevyhoviete. Dôvody budú akékoľvek od toho, že ste mu podali piť v modrom poháriku namiesto žltého až po ten, že mu nedovolíte ísť von do snehu v sandáloch. Často sa bude zmietať medzi túžbou byť nezávislé a tvrdiť vám: „Ja sám, nechaj ma!“ a potrebou byť ešte malým drobcom: „Odnes ma! Nakŕm ma! Obuj ma!“. Najobľúbenejšie slovíčko „nie“ z predchádzajúceho obdobia budete počuť ešte častejšie. A to aj vtedy, keď vlastne chceli povedať „áno“. Hoci ich „nie“ budete počuť neustále, vaše „nie“ použite len výnimočne. Mali by ste podporovať ich túžbu spoznávať svet a hľadať si v ňom miesto. Môžete ich viesť touto cestou, ale neberte im vlastnú iniciatívu. Znížte počet pravidiel na minimum. Trvajte len na kľúčových veciach. Príliš veľa obmedzení a trestov za čokoľvek ich môže len zneistiť a neprinesie vám vytúženú pohodu. Buďte konzistentní. Ak im raz niečo dovolíte, nie je v poriadku, keď to na druhý deň už nebude platiť.
Nebuďte zbytočne tvrdí, ak spravia chybu. Fakt je, že chcú spraviť to, čo je správne, ale majú ešte toľko iných vecí na starosti. Stále sa učia. Ich prešľapy využite na to, aby ste ich niečo hodnotné naučili.
Budú chcieť prevziať kontrolu nad svojím okolím tak, že budú chcieť plánovať aktivity, robiť veci po svojom, zdolávať výzvy. Dajte im slobodu a priestor na hranie, využívajte fyzické hry, i predstavy. Hrajte s nimi mocenské hry, aby ste podporili ich túžbu po tom, o niečom rozhodovať. Využite akúkoľvek možnosť na to, aby rozhodli sami: „Chceš si dať pyžamko a potom umyť zuby, alebo naopak? Prosíš si na raňajky chlebík alebo kašu? Oblečieš si zelené alebo červené tričko?“
Z pozitívnej stránky, opäť oceníte úžasnú schopnosť prírody, ktorá ich uspôsobila tak, že v spánku vyzerajú ako malí rozkošní anjelici. To preto, aby ste vládali s nimi žiť a bezpodmienečne ich ľúbiť, hoci sa na vás nahnevali, lebo ste im dali tvaroh na palacinky, ako to doposiaľ mali radi, no dnes chceli palacinky čisté a tvaroh na kraji taniera.
Pravdepodobne budete v tomto veku pociťovať extrémnu únavu, vyčerpanosť a potrebu dobiť baterky. Venujte preto pozornosť sebe, nájdite si čas na oddych, či stretnutie so známymi.
