http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Ihrisko je pre deti jedna veľká škola života. Čo všetko ich naučí?

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Bigstock
Deťom na ihriskových situáciách môžete vysvetliť, ako fungujú vzťahy lepšie a čo im v budúcnosti pomôže. / Foto: Bigstock

Otepľuje sa a detské ihriská sa opäť plnia deťmi, všade počuť ich zvonivý smiech, vidieť ako sa naháňajú, hojdajú, šmýkajú alebo pokojne hrajú s pieskom. Navyše slnko dodáva atmosfére príjemné hrejivé teplo a vyvoláva na tvárach úsmevy šťastných rodičov. Až do chvíle, keď sa idylka skončí a ihrisko sa zmení na bojové pole.


Ihrisko na jednej strane pomáha deťom rozvíjať fyzické, poznávacie a sociálne zručnosti, no na druhej strane je živnou pôdou konfliktov, vyjednávania a uzatvárania dohôd, medzi deťmi, no i rodičmi. Pod pokrievkou tu buble tlak nervóznych dospelých, ktorí sa pokúšajú dostať domov unavené a hysterické deti, vzduchom lieta piesok i kamienky, drobci si vytrhávajú z rúk hračky a vystresovaní rodičia balansujú medzi zadržiavaným krikom a potrebou ukázať ako hravo zvládnu sebaovládanie a neposlušné deti. Napriek všetkému, práve toto prostredie je výborné, ak chcete svojho potomka v bezpečí naučiť ako riešiť konflikty alebo ako sa vhodne socializovať. Tieto schopnosti sa mu neskôr v škôlke, no i v dospelosti nesmierne zídu.

 

Konflikt nie je nič zlé

Konflikt je bežnou záležitosťou a nemusíte sa ho obávať. Hádky o vlastníctvo formičiek alebo pravidlách hry, sú normálnou súčasťou detstva. Karen Burnett, autorka kníh pre deti a bývalá školská výchovná poradkyňa, tvrdí, že každý konflikt dieťaťa je príležitosťou naučiť ho, ako chápať druhú stranu, rešpektovať a byť rešpektovaný, ako efektívne komunikovať, vyjednávať a hľadať riešenie. Takto môžete naučiť drobcov zvládať problémy a položíte dobré základy do ich budúcnosti pre úspešný intelektuálny a interpersonálny rozvoj. Nikto sa s takouto schopnosťou nenarodil, všetci sme sa to viac či menej úspešne naučili. Učenie však nie je o návode, je to o sprevádzaní situáciami.

Deti sa na ihrisku v priamom prenose stretávajú so sociálnymi normami a ak ich pochopia s rodičovskou pomocou, naučia sa kontrolovať svoje emócie a prispôsobovať svoje správanie rôznym situáciám. Využite túto príležitosť a ukážte deťom, aké pravidlá platia pri interakcii s kamarátmi, ako sa správať k iným deťom a k iným dospelým.

Naučte ich, ako zvládnuť konflikt pomocou efektívnej komunikácie. Ukážte im, že je vhodnejšie rozprávať v prvej osobe a počúvať partnera v diskusii. Ak totiž začneme vetu so slovom „ty“, náš mozog sa samočinne a automaticky prepne do módu „útoč alebo uteč“. Na druhej strane, empatické počúvanie a vyjadrovanie svojho názoru v prvej osobe pomáha odstrániť obranný postoj a zamerať sa na hľadanie riešenie. Vyskúšajte pri najbližšej príležitosti navrhnúť deťom, aby svojmu protivníkovi povedali: „Hnevám sa, keď ma predbiehaš v rade na šmykľavku“.

 

Naučte deti tri kľúčové schopnosti

Podľa odborníkov nie je dobré, ak vstupujete do detského sveta príliš často a riešite tam trecie plochy za nich. Rhonda Armistead, bývalá prezidentka Národnej asociácie školských psychológov v USA hovorí, že je pochopiteľné, ak rodič vidí svoje plačúce nešťastné dieťa, ktoré rieši jednu z prvých dilem v rámci kamarátstva a chce mu okamžite pomôcť. Radí však odolať tejto logickej pohnútke, nerobiť drobcovi advokáta a v konečnom dôsledku sa tiež rozčúliť. Samozrejme, bolí to každého rodiča, ak vidí problémy svojho dieťaťa s rovesníkmi, no je lepšie využiť túto nepríjemnú situáciu a naučiť ho, ako s konfliktami narábať.

Svojim deťom skôr pomôžete, ak ich naučíte niekoľko dôležitých znalostí potrebných pri zaradení sa do spoločnosti, napríklad empatiu, ako zvládať emócie a riešenie problémov.

Vďaka empatii deti chápu, ako sa cíti druhá osoba a vedia si predstaviť byť na ich mieste. Pomáha deťom vytvoriť si povedomie o vlastnej osobe a oddeliť svoje pocity od pocitov iných. Najlepší spôsob, ako naučiť deti empatii, je ukázať im ju v praxi. Keď je napríklad váš drobec sklamaný, frustrovaný, cíti sa ublížene, môžete mu ukázať empatiu v priamom prenose, napríklad slovami: „Zdá sa mi, že si smutný...“ alebo „Chápem, je ťažké odísť teraz, keď sa hráš s autíčkom“. Empatiu môžete trénovať aj v inom prostredí, keď sa budete s dcérou, či synom baviť o tom, ako sa asi cíti ten druhý, ktorému práve vzali lopatku, či nenahrali loptu, alebo ako asi je hrdinovi z jeho obľúbenej knižky.

Zvládanie emócií je o schopnosti mať ich pod kontrolou, keď sa situácia komplikuje a zhoršuje. Pre deti je dôležité, aby ste ich naučili dve základné veci. Ujasniť si svoje pocity a ako sa upokojiť počas silnej emocionálnej búrky v nich. Potrebujete na to čas a veľa tréningu. Najbežnejšie taktiky sú pozitívny rozhovor so sebou a správne dýchanie. Vnútorný rozhovor sa v dieťati môže odohrávať napríklad takto: „Musím napočítať do desať,“ „Asi to bola len náhoda,“ „Mama ma stále ľúbi, aj keď som toto nezvládol“. Dýchanie z hlboka je efektívny spôsob, ako prepojiť myseľ s telom, aby sa dostalo z roviny – útoč alebo uteč do roviny riešenia konfliktu. Môžete ukázať drobcovi niekoľko spôsobov, napríklad poslať hnev do zeme, alebo dýchať podobne ako pri ovoniavaní kvetín, kedy sa nadýchne cez nos, vydýchne cez ústa a s výdychom vypustí aj stres a napätie, hnev, či frustráciu.

Ak naučíte svojho potomka ako riešiť problémy, pomôžete mu rozpoznať zárodky konfliktov, zamerať sa na nájdenie východiska, predpovedať následky a vybrať najbezpečnejšie a najefektívnejšie riešenie. Keď vzniknú nepríjemné situácie, položte deťom niekoľko otázok, pomocou ktorých problém rozoberiete. Takto ich naučíte pýtať sa neskôr aj bez vašej pomoci. Napríklad: „Ako sa to stalo?“ Takto sa nielen dozviete o udalosti z ich pohľadu, ale dáte im pocítiť, že ich počúvate ešte pred tým, než sa začne hľadať riešenie. „Ako si sa cítil?“ Ak pomôžete dieťaťu zistiť, ako sa vlastne cítia, ujasnia si, čo vlastne chcú alebo potrebujú. „Čo si chcel/potreboval?“ Vďaka takejto formulácii mu pomôžete zamerať sa na to, aby začalo hľadať riešenia. „Máš ešte nejaký nápad, čo by sa dalo urobiť?“ Je dobré nájsť dve, tri možnosti riešenia. Nezáleží na tom, či sú dobré alebo nie. Dieťa len zhromažďuje nápady. Ak nedokážu prísť na niečo, pokojne im pomôžte s pár návrhmi“ „Čo by si povedal na toto...“, „Čo by sa stalo, keby si spravil...“ Dávate mu tiež príležitosť zvážiť vaše návrhy: „Čo spravíš, ako sa rozhodneš?“ „Čo by si urobil nabudúce?“ Dáte mu tým príležitosť vybrať si, ako bude reagovať neskôr, v rovnakej, či podobnej situácii.

Zvládnuť sociálnu dynamiku na ihrisku, neskôr v škôlke, môže byť pre dieťa dosť stresujúce. Vďaka tomu, že mu pomôžete budovať sociálno emocionálne schopnosti, pomôžete mu naučiť sa ako odvrátiť, resp. znížiť úroveň konfliktu, zastať sa samého seba, nájsť rozumnú, bezpečnú a vhodnú cestu ako uspokojiť svoje potreby, ak ich rovesník odmietne.

Podobné princípy môžete využiť aj vy, keď vidíte rodičov, ktorí sa snažia ignorovať neakceptovateľné správanie svojich detí alebo nespravodlivo ukazujú prstom na vaše dieťa. Nastavte si hranice, ktoré budete obhajovať, komunikujte efektívne a majte pod kontrolou vlastné emócie. Nezabúdajte, že ste vzorom pre svoje dieťa.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.