Máte pár vecí spoločných. Dieťa, voľno a jedno ihrisko. Budete s nimi tráviť nejaký čas a ich potomkovia možno budú kamaráti s vašim drobcom. A azda aj vy sa spriatelíte. Aspoň trochu, tak ihriskovo. Kto sú ony? Matky, ktoré stretnete, keď sa vyberiete s lopatkou a drobcom do pieskoviska a na preliezačky.
Hippie mama
Ak neveríte v rozprávkové bytosti, ona vás presvedčí, že ste stretli vílu. Stojí pri hojdačke a svojej malej dcérke, ktorú ozdobila venčekom z púpav, spieva ľudové pesničky. Neustále sa usmieva. Má rozpustené vlasy, zvonivý hlas a večne zasnené oči. Je oblečená v dlhej sukni a voľnom svetri, ktoré v prípade potreby slúžia aj ako utierka jedla spadnutého na zem, či vreckovka na prúd malých slzičiek. Často dojčí dieťa hocikedy a hocikde. Nehľadá žiadne skrýše, nepozná ostych v tejto prirodzenej činnosti. Prirodzené je aj to, že drobca nechá vycikať v rohu ihriska. Prípadne aj uprostred trávnatej plochy. A niekedy aj do piesku. Sedí na deke s prúteným košíkom a vo svojej umelohmotnej fľaši má niečo, čo sa síce tvári ako jablkový džús, ale vy by ste prisahali, že je to víno. Prečo je stále tak dobre naladená? Na obed dá dcérku spinkať pod košatý strom a vytiahne knihu o tom, ako si otvoriť tretie oko. Kočík nikdy nemala, šatku na nosenie detí si obmotáva ako módny doplnok okolo bedier.
Matka hysterka
Jej príchod na ihrisko určite neprepasiete. Obvykle má jedno dieťa, ktoré nesie pod pazuchou a jeho rev sa rozlieha široko ďaleko. Rovnako aj jej, ako britva ostrý, hlas. „Prestaň hučať. Ak okamžite neprestaneš, ideme domov.“ Neviete však, kto momentálne kričí viac. Mama či dieťa. Keď majú lepší deň, potomok sa obvykle valí dolu brehom na odrážadle nadzvukovou rýchlosťou. Kamene frčia spod kolies a dieťa sa horko ťažko drží na sedadle. Samozrejme, za hysterického kriku matky: „Dávaj pozor. Nepúšťaj sa dolu kopcom. Čo robíš?“ Hneď ako dôjde k neodvratnému zlomu, pádu na zem, matka príde s výčitkami: „Som ti hovorila. Tak ti treba. Nerev, nič to nie je. Nezoberiem ťa na ruky, môžeš si za to ty. A prestaň hučať. Ak okamžite neprestaneš, ideme domov.“
Dajte si popcorn, budete svedkami ďalších drám na pokojnom pieskovisku. Jej dieťa všetkým berie lopatky a formičky, hádže piesok po ostatných deťoch alebo sa s ním začne samo napchávať. Matka sa neudrží, chvíľu sa mu vyhráža a vzápätí sa ho rozhodne exemplárne, pred všetkými, potrestať. Nacápe mu na zadok, myká s ním, sáče ho rovnako, ako ono pred chvíľou svojich rovesníkov. Samozrejme, decibely sa zvyšujú u oboch zúčastnených. Žiaden trest však nemá dostatočný účinok na to, aby sa dieťa upokojilo, tak ho po chvíli ťahá po zemi za sebou domov. Odrážadlo s hnusom kope pred sebou. Rovnaké scenáre sa opakujú denne, len inokedy je problém ten, že dieťa sa nechce vyprázdniť na povel, prípadne nepustí iného krpca na šmykľavku bez toho, aby sa ho nesnažilo kopnúť.
Mama snob
Tlačí pred sebou dieťa v kočíku luxusnej značky z najnovšej kolekcie. Mohlo by už síce samé behať, ale tak by nikto kočík nevidel. Navyše jej podpätky majú úctyhodných dvanásť centimetrov, vláčiť krpca na rukách nie je v jej silách. Oblečenie oboch je ako zo škatuľky, preto sa počas pobytu na ihrisku sústredí najmä na to, aby sa ani jeden z nich nezašpinil. Uloží potomka na mäkučkú deku na hojdačku a hojdá ho a hojdá. Keď ho dohojdá, zvyčajne povie, že do piesku nesmie ísť, lebo ten je špinavý. To je aj jej jediná konverzácia s drobcom. Inak sa venuje výlučne svojim priateľkám a najnovším klebetám o matkách okolo. Tlmene ohovárajú hentú, že jej muža ešte nevideli, tamtú, že už týždeň chodí v rovnakých roztrhaných teplákoch. Pozrie na vás s otázkou: „Jééj, ty máš nové tenisky? Tomy Hilfinger? Wow.“ Vidí všetko, každého skenuje a drahú značku zacíti už na niekoľko krokov. Na sebe má nový high end make up, červené pestované nechty a sťažuje sa na svoju upratovačku, že ochorela. Presne o hodinu od príchodu zvyčajne vytiahne svoj iPhone a volá nejakej cateringovej spoločnosti, či jej už doviezli obed. Následne sa zdvihne, kývne dieťaťu, že je čas ísť domov a do ruky mu dá tablet, aby si pozrelo rozprávku. Hlavne, nech jej dá pokoj, musí nonšalantne odkráčať.
Mama salámistka
Má všetko na háku. Často na ihrisko ani nedôjde, lebo po ceste začali s dieťaťom študovať pavúčiky či kvetinky. Ak sa tam však dostanú, pôjde s drobcom rovno do piesku. Cez mláku. No a čo, nech len voda strieka vysoko a ďaleko. Budú špinaví, ale veď veci práčka operie. Nevadí jej, keď sa dieťa váľa v blate, keď oblizuje kamienky a občas si strčí do úst húsenicu. Vie sa vynájsť. Ak nedoniesla potomkovi nič na jedenie, pokojne ho nechá vypýtať si od druhých mám. Veď každá má viac, ako skonzumuje jej drobec. Ak zabudla malého natrieť krémom proti slnku, zaviaže mu na hlavu šatku a dá mu hračky do chládku, pod stromy. Ak nemá so sebou kolobežku, nechá ho vziať si bicykel druhého dieťaťa a povoziť sa na ňom. Nech si to potom malí vyriešia medzi sebou. Keď sa chce stretnúť s kamarátmi a dieťa ešte nespí, vezme ho sebou. Nuž, čo, zaspí inde, keď bude unavené. Jej potomok nikdy nepočuje ako dôvod, že to alebo ono nesmie, lebo je malý, slabý, nešikovný. Nechá ho vyliezť tak vysoko na strom ako sám chce, nechá ho spadnúť, ak sa potkne, nechá ho bežať ako najrýchlejšie vie. Leží s ním v tráve a dívajú sa na oblaky bez toho, aby sa ponáhľala domov variť obed.
Mama bez baktérií
Vždy príde s veľkým ruksakom plným domácich koláčikov, čistiacich prostriedkov a handier. Pred tým, než sa jej dieťa niečoho dotkne, prebehne vlhčenými utierkami možné body dotyku. Potom nasprejuje dezinfekčným prostriedkom jeho, aj svoje ruky. Nikdy nesedí na zemi, nosí si rozkladaciu stoličku zabalenú v igelitovej fólii. Najdôležitejšou zásadou je, nezdvíhať nič zo zeme. Nezáleží na tom, či ide o jedlo, hračku alebo dážďovku. Neustále krúži nad svojim potomkom, aby sa mu z toho nepodarilo nič vložiť do úst. Dieťa ani nenechá kŕmiť sa samé, veď jeho rúčky môžu byť, napriek prijatým opatreniam, predsa len rajom baktérií. Kŕmi ho jednorazovou lyžičkou a po každom súste mu dôkladne vyčistí kútiky. Potom opäť vytiahne svoje populárne vlhčené utierky, vzápätí papierovú vreckovku a utrie mu tvár, ruky, krk. Od ostatných drobcov ho drží čo najďalej, veď deti kýchajú, kašľú a niekedy im tečie sopeľ z nosa. Ešte by mohlo jej dieťa ochorieť. A tak chodia von najmä počas obeda alebo podvečer, keď sa tí ostatní zberajú na odchod.
