Napriek tomu, že obrázkové knihy sú pre deti najvýznamnejším zdrojom informácií o biologickom svete, väčšina kníh ho zobrazuje skreslene. Vedci si posvietili na tie, v ktorých hlavnú rolu zohrávajú zvieratá správajúce sa ako ľudia, s podobnými potrebami, myšlienkovými postupmi a životnými príbehmi. Zdá sa, že takéto knihy prinášajú do detského sveta zmätok. Deti, ktoré sa totiž naučili, že zvieratá sa správajú ako ľudia, popisovali aj iné skutočné živočíchy s ľudskými vlastnosťami. Navyše, ak sa učili nový fakt o nejakom zvieratku, ťažšie ho chápali, než tie deti, ktoré poznali realitu. Vedci tvrdia, že na to, aby deti spoznali zvieratá ako organizmy s vlastným životom, históriu, inštinktmi a správaním sa, mali by byť zobrazené reálne. Deti by nemali počuť len o tom, že si zajko popoludní navarí kávičku, ale aj o tom, že vďaka dlhým ušiam môže zachytiť nebezpečenstvo včas.
Kniha je dôležitou súčasťou detského života už od narodenia. Podľa odborníkov prináša deťom do života obohatenie, ktoré sa len veľmi ťažko dá nahradiť niečím iným. Začína to budovaním vzťahu s rodičom, pokračuje nárastom kreativity a inovatívnych myšlienok, cez učenie reči a zlepšovanie komunikácie, až celkovo po šťastnejší život.
Detské knihy často zobrazujú zvieratá, ktoré prežívajú svoje fantastické príbehy v nereálnom svete. Obliekajú sa podľa počasia, rozprávajú sa medzi sebou, chodia do škôlky a vo voľnom čase sa hrávajú s kamarátmi zvieratkami. Vedci zistili, že deti, ktoré počuli takéto rozprávky s ťažkosťami chápu biologické fakty o zvieratách, v porovnaní s deťmi, ktoré mali realistické informácie. Zdá sa, že ak chcete naučiť drobcov o skutočných zvieratách, čítajte im aj iné príbehy, než o troch prasiatkach stavajúcich rôznorodé domčeky, kocúrovi v čižmách, či vrabcovi Čimovi. Antropomorfizácia (prenášanie ľudských vlastností na prírodu) má na drobcov prekvapujúci účinok, pokiaľ ide o to, čo sa učia o zvieratách.
Deti miešajú realitu s fantáziou
Kanadsko americký tím vedcov sa rozhodol pomocou dvoch pokusov preskúmať, ako vplývajú príbehy o poľudštených zvieratkách na deti, ktorým sú určené. Cieľom bolo zistiť, či poľudšťovanie zvierat ovplyvňuje učenie detí a ich chápanie živočíšnej ríše tak, že špecificky hodnotil vplyv opisu (vtáčik oblečený v ľudských šatách, vtáčik čítajúci knihy) a reči (vtáčik rozprával a mal ľudské úmysly). V prvej štúdii uvideli troj, štvor a päťročné deti realisticky znázornené zvieratá. Polovica z nich počula o zvieratách skutočné fakty, s reálnymi zvukmi, druhá polovica antropomorfnú reč. V druhej štúdii vedci nahradili reálne nakreslené zvieratá za poľudštenú animáciu. Výsledky preukázali, že reč, ktorou v knihách autori popisujú zvieratá, ovplyvňuje deti tak, že prisudzujú zvieratám ľudské vlastnosti a vplýva aj na ich schopnosti naučiť sa nové veci o skutočných zvieratách. Deti sa takto učia menej a nedokážu celkom pochopiť svet živočíšnej ríše.
Čím je reálna podoba zobrazeného predmetu bližšia k ilustrácii, tým viac mu deti rozumejú a dokážu si ho vybaviť v reálnom živote. Za manipulujúce knihy označili vedci také, ktoré obsahujú prvky, s ktorými dieťa môže fyzicky narábať, napríklad odkrývať obrázky, cítiť rôzne povrchy, posúvať okienka a pod. O takýchto vymoženostiach sa uvažuje ako o zaujímavých pre deti, no výskumy potvrdzujú, že pre učenie sa nie sú až tak vhodné. Štúdie, ktoré porovnávali učenie sa z tradičných kníh a z manipulujúcich kníh vyhodnotili ako vhodnejšie tie prvé spomenuté.
Fantázia k učeniu nepatrí
Ďalší dôležitý faktor, ktorý ovplyvňuje schopnosť detí naučiť sa niečo z knihy je, aký vzťah je medzi zobrazeným predmetom a jeho reálnou podobou. Teda či je taký ako v skutočnosti alebo je vykreslený fantasticky. Veľa kníh pre malé deti zobrazuje skutočnosť krivým zrkadlom. Často sa ľudské vedomie, znalosti, schopnosti, zámery a ciele pripisujú zvieratám, napríklad tulene riešia zamotané detektívky, mačky stavajú domy, myši šoférujú, prípadne sa neživé predmety správajú ako živé, napríklad lampy majú tváre a tancujú, vlaky prežívajú svoje dobrodružstvá. Fantastické prvky sa navyše často dostávajú do kníh, ktoré sprostredkúvajú vážne informácie o reálnom svete, vrátane kníh zameraných na vedecké informácie. Preto odborníci pátrajú po odpovediach, či nie je využívanie antropomorfných prvkov kontraproduktívne pre učenie, či antropomorfný opis zvierat ovplyvňuje chápanie detí o skutočných zvieratách. Ak deti vidia, že v knihe sa zvieratá bežne rozprávajú, vykonávajú rovnaké činnosti ako ľudia, ovplyvňuje to chápanie biologických a psychologických schopností živočíchov?
Keď štor a päťročné deti z miest vysvetľujú biologický svet, majú tendenciu používať antropocentrický model. Pri otázke, aby predškoláci vysvetlili správanie zvierat, deti často využívali človeka ako vzor, predlohu a jeho schopnosti projektovali aj na živočíchov. Opačným smerom však projekcia nefungovala. Keď im odborníci ukázali nové, ešte neznáme schopnosti, vlastné len zvieratám, deti nemali tendenciu prisudzovať ich ľuďom. V porovnaní s päťročnými mestskými deťmi boli na tom lepšie trojročné mestské deti a deti z vidieka, ktoré majú viac skúseností so skutočnými zvieratami. Tieto nevideli biologický svet až natoľko z antropocentrickej perspektívy.
Jedným z dôvodov môže byť, že deti z rôzneho prostredia majú odlišné príležitosti učiť sa o zvieratách. Mestské deti majú obmedzené možnosti vidieť zvieratá v ich prirodzenom prostredí a knihy, či médiá im ich predstavujú skôr s fantastickou optikou. Čím sú deti z miest staršie, tým častejšie bývajú vystavené vplyvu médií zobrazujúcich živočíchov antropomorfným spôsobom, preto sa na ne dívajú ako na objekty s ľudskými vlastnosťami. Na to, aby deti chápali a spoznali vedecké informácie o biologickom svete nie je vhodné zobrazovať faunu ako ľudí s ich vlastnosťami a správaním sa.
Posledné výskumy zamerané na porozumenie textu v knihách dokazujú, že deti chápu informácie z obrázkových kníh lepšie, keď sú ilustrované podobne ako v reálnom svete, než keď vyzerajú ako vo fantastickom svete. Keď sa deti napríklad učili o príčine a následku z príbehu o chlapcovi, ktorý vykonával bežné činnosti (išiel na piknik), skôr to vedeli použiť pri vysvetľovaní niečoho, čo sa deje v skutočnosti, než keď sa učili o chlapcovi s fantastickým príbehom (napr. rozprával sa so stromom). Podobnosť obsahu s reálnym svetom ovplyvňuje mieru, do akej deti vedia využiť informácie z kníh v skutočnosti. Inými slovami, deti vnímajú citlivo, ak štruktúra príbehu odráža realitu a ak je obsah v príliš fantastickej rovine, ruší to ich schopnosť učiť sa. Čo sa týka pochopenia a ďalšieho využitia informácie z príbehu, výsledky výskumov naznačujú, že v prípade obsahu založenom na fantázii, je to náročnejšie, než keď je príbeh reálny.
Ak je teda vaším cieľom naučiť deti nové fakty o zvieratách, pridaním fantastických prvkov sa tento zámer nemusí podariť. Skúste si v takom prípade zaradiť do vášho spoločného čítania aj knihy, ktoré zobrazujú a opisujú hlavných zvieracích hrdinov realisticky.
