Články: Pre študentov
O projekte

 

Škôlka má pre deti množstvo výhod, no socializácii ich nenaučí, tvrdia vedci

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Shutterstock
Vedci zistili, že ak deti rovnakého veku trávia v škôlke príliš veľa času spolu, nenaučia sa spolupráci, požičiavaniu, ani sebaovládaniu. / Foto: Shutterstock

Aj vy ste čakali, že váš potomok pôjde do škôlky či jasličiek, nájde si množstvo kamarátov, naučí sa požičiavať a deliť, chápať druhých a brať ohľad na ich pocity? Bude citlivejší, empatickejší a vnímavejší? Lenže domov chodí klbko nervov, ktoré sa zrazu hádže o zem, kričí po vás, bije súrodenca hlava nehlava a nadáva takým štýlom, že mu občas ani nerozumiete? Nuž, pravdou je, že v škôlke sa deti síce naučia veľa, ale socializácia to nie je.

 

Sociálne zručnosti sa najlepšie naučíme a precvičíme v interakcii s inými ľuďmi. Preto prirodzene predpokladáme, že ak necháme svojho drobca v kolektíve škôlkarov, nájde si tam svoje miesto, veľa nových kamarátov a jeho svet sa nádherne obohatí skúsenosťami, ktoré mu malá nukleárna rodina nemôže poskytnúť. Nuž, je to pravda, ale len z časti. Iste, na to, aby sme sa naučili vychádzať s ľuďmi, potrebujeme ľudí. Otázka je – akých? Od škôlkarov chceme, aby sa naučili niekoľko základných zručností, ako napríklad sebaovládanie, empatiu, súcit, trpezlivosť, konštruktívny prístup k riešeniu problémov. Lenže toto všetko sa nenaučia, keď sa budú stýkať len so svojimi rovesníkmi. V škôlke je patia detí, ktoré konajú impulzívne, nemajú dostatočné sociálne zručnosti, často sa dostávajú do vývrtky, hádžu sa na zem, kričia, plačú, vyrábajú dramatické scény. Malé deti majú problém kontrolovať svoje emócie, nehovoriac o tom, ako veľmi sú spoločenské pravidlá vzdialené ich svetu. Ak aj rozumejú emóciám iných, neberú ich do úvahy. Schopnosť ovládať svoje emócie a následný výstup sa začína prejavovať až vo veku sedem až desať rokov. Preto si drobci síce dokážu navzájom poskytnúť množstvo sociálnych skúseností, no ako učitelia nie sú veľmi kompetentní kvôli svojej nevyspelosti. Tým, že sa učia pozorovaním a napodobňovaním, preberajú jeden od druhého nielen pozitívne, ale aj negatívne vzorce správania. Navzájom si nie sú práve tými najvhodnejšími vzormi. Keď sa napríklad dieťa rozhodne požičať kamarátovi hračku, dospelý to zvyčajne ocení a pochváli ho. Tiež časom zistí, že požičané dostane naspäť. Lenže bez prítomnosti dospelej osoby dieťa vôbec nemusí zažiť pocit uspokojenia z pochvaly, lebo rovesník jeho štedrosť, samozrejme, neocení. Takéto skúsenosti podrývajú sociálny rozvoj, lebo učia nesprávne lekcie.

 

 

Čím menšie deti, čím dlhšie v škôlke, tým väčšie problémy

Škôlka síce môže obohatiť život vášho dieťaťa, no ak pod socializáciou chápeme proces učenia sa vychádzať s inými, nie je tým najlepším nápadom. Vedci zistili, že ak deti trávia príliš veľa času spolu, nenaučia sa spolupráci, požičiavaniu, ani sebaovládaniu. Do svojho výskumu zahrnul vedecký tím pod vedením Susanny Loeb z Univerzity v Kalifornii 14 tisíc detí z rôzneho prostredia. Skúmali, aký vplyv má škôlka na akademické schopnosti,  medziľudské vzťahy, sebakontrolu a agresiu. Výsledky boli zarážajúce. Deti dosiahli výborné výsledky, pokiaľ išlo o schopnosti čítať či počítať, no pohoreli v sociálnych vzťahoch. U detí, ktoré začínali so škôlkou vo veľmi nízkom veku pozorovali vedci vyšší výskyt problémového správania. Najviac ovplyvnené boli deti bielych rodičov zo stredne a vysoko príjmovej skupiny. Na to, aby sa u nich prejavili negatívne dopady, im stačili tri hodiny v škôlke, po šiestich hodinách sa efekt ešte zdvojnásobil. Problémy v správaní detí africko-amerických rodičov sa prejavili až po šiestich hodinách v škôlke. Čím viac času trávili deti mimo materinskej starostlivosti v priebehu prvých 4-5 rokov života, tým horšie bolo ich správanie. Rodičia a učitelia pozorovali, že deti viac odvrávali, odmietali spoluprácu a vyrábali scény. Boli kruté, ničili hračky, bili sa navzájom. Zaujímavosťou bolo, že absencia rodiča nebola kľúčovým momentom k spusteniu takéhoto správania. Deti, ktoré trávili čas napríklad v starostlivosti starých rodičov alebo opatrovateliek, problémy so správaním nemali.

 

Prečo je to tak? Odpoveď by mohla ponúknuť aj analýza obrovskej databázy malých detí z Nórska. Vedci pod vedením Henrik D. Zachrissona si zobrali pod drobnohľad 75 tisíc detí vo veku 18 až 36 mesiacov. Výsledky síce potvrdili, že čím viac hodín trávia deti v jasliach, tým horšie je ich správanie, ale tento efekt sa vytratil, keď porovnávali súrodencov. Ak do škôlky chodili bratia, či sestry a trávili tam rôzne dlhý čas, nenašlo sa priame spojenie medzi ich správaním a dobou, ktorú boli v danej inštitúcii. Dôvodom je zrejme školský systém, ktorý je na vysokej úrovni, podlieha štátnej regulácii a pomer dospelých k deťom je vysoký. Škôlky sa priamo zameriavajú na rozvíjanie sociálnych zručností a deti trávia veľa času vonku. Škôlkari v Nórsku, aj vďaka tomu, netrpia takým stresom, ako napríklad škôlkari inde.

 

 

V škôlke deťom neprirodzene kolíše hladina stresového hormónu

Stres u malých detí sa meria pomocou hladiny kortizolu, stresového hormónu, ktorý deti počas dňa produkujú. Bežne jeho hladina kolíše podľa denného rytmu, teda ráno, po zobudení, je vysoká a následne klesá, najnižšia je na sklonku dňa, pred spaním. Stres však túto prirodzenú krivku mení. Jeho vplyvom stúpa hladina kortizolu bez ohľadu, či je ráno, obed alebo večer. Z krátkodobého hľadiska takto telo reaguje na krízu. Vedci predpokladajú, že chronický stres, ktorému sú deti neustále dlhodobo vystavené, negatívne ovplyvňuje ich zdravie aj vo vyššom veku. V detstve vplýva negatívne na vývoj mozgu, narúša fungovanie imunitného systému a rast hormónov, spôsobuje zápaly v tele, znižuje kardiovaskulárnu reaktivitu. Merať deťom hladinu kortizolu nie je problém, preto majú vedci k dispozícii množstvo údajov, z ktorých jasne vyplýva, že pokiaľ sú doma, hormonálna krivka zodpovedá zdravému vývoju, teda ráno stúpa a cez deň klesá. Ak idú do škôlky, tento vzorec sa mení a zvýšený kortizol sa objavuje aj počas dňa. Vedci predpokladajú, že dôvodom nie je neprítomnosť rodiča, ani iný spánkový režim. Prikláňajú sa k tomu, že drobcom chýba prístup k blízkej osobe. Na jednej strane si ľahko vybudujú vzťah k niekým, kto sa o nich stará, keď vlastní rodičia nie sú prítomní, napríklad babka s dedkom, či opatrovateľky. Na druhej strane je pre nich náročné naviazať sa na pedagóga v škôlke, ktorý môže byť prepracovaný, môže mu chýbať potrebná empatia, energia, môže mať na starosti príliš veľa detí alebo sa učitelia môžu často striedať. Ak sa to však deťom podarí, ich hladina stresu sa začne blížiť k norme. Druhým momentom, ktorý prispieva k stresu drobcov, je interakcia s rovesníkmi. Megan Gunnar, psychologička z Minnesotskej univerzity, ktorá sa venuje štúdiu kortizolu od roku 1990, hovorí, že ak sú deti nútené zvládať interakciu s rovesníkmi dlhodobo, môže to u nich vyvolávať stres.

Navyše, dať dohromady skupinku, alebo v horšom prípade väčšiu skupinu detí rovnakého veku, nie je vôbec prirodzené. Z historického, evolučného a kultúrneho hľadiska je takáto prax nezvyčajná. V minulosti deti vyrastali v prostredí, kde sa o nich starali nielen rodičia, ale napríklad aj starší súrodenci, najmä sestry, babky. Socializácia teda znamenala byť v kontakte s ľuďmi rôznej vekovej kategórie, od novorodencov, až po starých rodičov. Z historického hľadiska je oddeľovanie detí relatívne novým nápadom, ktorý prišiel s industrializáciou, pretože ľudia, ktorí odchádzali do väčších miest za prácou, už nemali možnosť stýkať sa s komunitou na vidieku a chýbala im podpora širokej rodiny. Obaja rodičia zvyčajne pracovali a o deti sa nemal kto postarať.

 

Čo môžete urobiť?

  • Kľúčový moment je vyrovnať čas v škôlke s časom stráveným s pozornými a starostlivými rodičmi. Najmä matky by mali byť citlivé a podporovať svoje dieťa, pretože mu najlepšie rozumejú.
  • Buďte dieťaťu najbližším človekom. Rozprávajte sa s ním o pocitoch, emóciách a podporujte ho, nech si nájde aspoň jedného dobrého kamaráta.
  • Pokiaľ je to vo vašich možnostiach, nenechávajte dieťa v škôlke príliš dlho, radšej mu ponúknite aj iné kvalitné alternatívy ako tráviť čas. Vhodnejšie sú malé škôlky, kde je na jedného dospelého menej detí. Nielen mnohí dospelí, ale aj deti nemusia obľubovať preplnené miestnosti.
  • Pravidelne komunikujte so škôlkou, ktorú vaši drobci navštevujú.
  • Informujte sa, čo vaše deti v škôlke robia, koľko a akých kamarátov majú.
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.