Tvrdá rodičovská výchova má nielen psychické, ale aj fyzické následky. Jej dôsledky sú viditeľné často ešte aj v dospelosti. Podľa najnovšieho výskumu ich nedokáže zmierniť ani fakt, že prísny je len jeden rodič, zatiaľ čo ten druhý je skôr mäkší.
Až doteraz nikto netušil, či policajný rodičovský prístup, ktorý ale nespadá do kategórie týrania, môže ovplyvniť stav fyzického zdravia. Podľa vedcov takýto systém výchovy nie je pre deti dobrý a škodí aj v prípade, ak je druhý rodič presným opakom. Nezáleží na tom, ako veľmi sa druhý rodič snaží, nedokáže znegovať dopad na deti v podobe zdravotných problémov. Preto výchova v systéme, kde otec je ten zlý policajt a matka dobrý, neobstojí. Matka nedokáže fungovať ako ochranný balvan, preto sa aj zlý policajt musí sám správať zodpovedne.
Deti tvrdých rodičov majú problémy s nadváhou
Výskum prebiehal na Štátnej univerzite v Iowe. Vedci skúmali údaje zo štúdie z roku 1989, ktorá sa zamerala na 451 žiakov siedmeho ročníka. Všetci žili v malých mestách alebo na vidieku. V rámci výskumu sledovali pomocou video nahrávok správanie detí a ich rodín v domácnosti. Následne sa s deťmi stretli o 20 rokov neskôr, aby zistili ich zdravotné údaje. Pýtali sa ich na celkový zdravotný stav a tiež to, ako vnímajú rodičovský prístup, starostlivosť a porozumenie v rodine. Výsledky preukázali, že tvrdý rodičovský štýl má merateľný dopad na detský zdravotný stav. Do tejto kategórie vedci zahrnuli rodičov, ktorí všetko zavrhovali, nič nedovolili, nútili deti k poslušnosti, boli fyzicky agresívni a zameraní len na seba. Nikto deti nebil, no vedci evidovali známky fyzickej agresie, ako sácanie, či zvieranie.
Keď sa rodičia správali nepriateľsky, nevraživo, hnevlivo voči potomkom, tí pociťovali zhoršovanie fyzického zdravia a priberanie na váhe. Zároveň však prístup plný pochopenia zo strany jedného rodiča nedokázal fungovať ako nárazník a ochrániť ich pred ťažkým dopadom výchovy prvého rodiča. Ich výsledky BMI (body mass index), pomeru váhy k výške, rástli, hoci sa druhý rodič mohol pokúšať svojím prístupom zmierniť dopad tvrdej výchovy. Podľa Thomasa Schofielda, autora výskumu, štúdia však nehľadala odpoveď na to, prečo tento rodičovský spôsob má tak dlhotrvajúce následky. Vedci predpokladajú, že chronický stres, ktorému sú deti neustále dlhodobo vystavené, negatívne ovplyvňuje ich zdravie aj vo vyššom veku. V detstve vplýva negatívne na vývoj mozgu, narúša fungovanie imunitného systému a rast hormónov, spôsobuje zápaly v tele, znižuje kardiovaskulárnu reaktivitu.
Tvrdá výchova s dôrazom na tresty posilňuje aj agresiu u detí. Rodičia, ktorí si ju zvolili, ignorujú potreby detí, využívajú svoju prevahu, často zakazujú a prikazujú, vyžadujú absolútnu poslušnosť. Problémy s disciplínou riešia fyzickými trestami a karhaním. Nestrácajú čas vysvetľovaním svojich požiadaviek a potrieb a tiež nezdôvodňujú tresty. Čím viac chce byť rodič absolútnou autoritou, tým neposlušnejšie je jeho dieťa a skôr robí mimo jeho dohľadu veci, ktoré má zakázané. Ak za svoje zlé správanie dostane trest, spojí si ho s negatívnym zážitkom a hnev ukrýva vo vnútri. Potom ide inde a vyleje si frustráciu na niekom inom. Pokiaľ takýto spôsob výchovy zažíva celé detstvo, vyrastie z neho agresívny jedinc, čo má problém s adaptáciou.
Schofield chcel výskumom poukázať na to, aby si rodičia uvedomili dopad svojho správania a ako veľmi na ňom záleží. Samozrejme, že rodičia reagujú emocionálne, je na nich vyvíjaný enormný tlak a životné udalosti i rodičovstvo prinášajú veľké výzvy. Výchova detí však vyžaduje vnútorný pokoj a silu, na ktorých veľmi záleží. Preto by medzi rodičmi a deťmi mala fungovať obojstranná otvorená komunikácia, mali by spolu preberať svoje aktivity a tiež myslieť na to, ako by sa správali na verejnosti, keď sa na nich dívajú iní ľudia, nespoliehať sa na nemé štyri steny svojich bytov. Iné správanie so svedkami a iné bez nich je dôkazom, že robia niečo, čo by najradšej ukryli. Autori štúdie radia rodičom, aby sa zastavili a priznali, že v minulosti spravili niečo, čo mohlo deti zraniť. Potom by sa mali snažiť zlepšiť svoje rodičovské správanie. Pravdou je, že nikto nie je dokonalý a presný návod na ideálnu výchovu neexistuje, tak ako nikto nie je perfektný rodič.
Väčšina rodičov chce pre svoje dieťa to najlepšie a niekedy si sami neuvedomia, že ich správanie je až príliš tvrdé. Kopíruje výchovu ich vlastných rodičov. Často krát veria, že to, ako boli oni vychovaní, bolo pre ich dobro. Už je takmer klasikou veta: „Aj naši ma takto vychovávali a som tu.“ Práve takéto presvedčenie je, podľa Schofielda, dôvodom, že ľudia len ťažko menia zaužívané postoje a facky či tresty typu „choď do svojej izby a buď tam sám“, berú ako prirodzenú súčasť výchovy. „Bojujeme voči emocionálnemu spojeniu s človekom, ktorý sa o nás staral. Ak prijmeme, že takéto správanie bolo škodlivé, musíme zároveň prijať, že rodič, ktorý nás miloval, spravil niečo, čo nám mohlo ublížiť. Nie je to zložité, ale v tom procese je príliš veľa emócií,“ povedal Schofield.
Ako zvrátiť príliš tvrdý trest
Možno sa aj vám stalo, že ste v hneve udelili svojmu dieťaťu trest, ktorý sa vám s odstupom niekoľkých minút zdá až príliš tvrdý. V takomto prípade sa neobávajte, že musíte stáť za svojim slovom a ísť „cez mŕtvoly“. Vy ste ten, koho bude raz dieťa napodobňovať, keď bude nahnevané. Je nezmysel, aby ste trvali na niečom, o čom pochybujete, len preto, že ste to raz povedali a platí to ako zákon. Ak by ste sa pokúsili vziať trest späť, neobávajte sa, že v očiach potomka budete vyzerať slabošsky a nestálo. Dieťa vidí, že hovoríte v hneve, cíti, že sa nesprávate férovo alebo v niektorých prípadoch úplne absurdne. Rozhodnutia, ktoré ste prijali v hneve, sú zvyčajne nesprávne, tak prečo na nich trvať? Vy ste rodič, vy ste učiteľ. Pokojne priznajte chybu, povedzte dieťaťu, že ste boli nahnevaní, keď ste mu odopreli heslo na wifi počas celého leta. Nadviažte s ním rozhovor a snažte sa spolu nájsť riešenie. Povedzte, čo by ste potrebovali od neho a aké následky bude mať jeho správanie. Ak budete trvať na svojom len preto, že ste to už raz povedali, dieťa sa naučí, že niet cesty ako napraviť zlé, či nesprávne rozhodnutie. Nezabudnite, že slová sú pominuteľné.
