Články: Pre študentov
O projekte

 

Je vaše dieťa samotár alebo je osamelé?

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Bigstock
Ak vaše dieťa nemá kamarátov, lebo sa radšej sám venuje svojim záľubám, je to v poriadku. Ale ak je na okraji kolektívu preto, lebo sa s ním iné deti nechcú hrať, hoci ono o to stojí, zbystrite pozornosť. / Foto: Bigstock

Vaše dieťa nemá kamarátov. Ak je na okraji kolektívu a vyhovuje mu to, lebo sa radšej samé venuje svojim záľubám, je to v poriadku. Ale ak je tam preto, lebo sa s ním iné deti nechcú hrať, hoci ono o to stojí, zbystrite pozornosť.


Úplne bežnou a normálnou situáciou je, keď má dieťa jedného alebo zopár priateľov. Podľa Jonathana Poghylyho, detského psychológa v detskej nemocnici v Chicagu, problém nastáva až vtedy, keď rodič zistí, že jeho dieťa nemá vôbec nijakého kamaráta. Kde sa stala chyba?

To, či vaše dieťa bude uprednostňovať samotu pred búrlivým kolektívom dokážete zistiť už v rannom detstve. Bábätká ešte odmietnutie alebo nízky stupeň popularity nezaujíma. Keď sa od nich odvráti iné bábo alebo si vezme ich hračku, nevnímajú to ako sociálne odmietnutie, maximálne ich to nahnevá a frustruje. V tomto veku by ste ako rodičia mali budovať s drobcom pevný a stabilný vzťah, založený na dôvere a pocite bezpečnosti. Byť pri ňom, keď je hladný, unavený, cíti sa osamelo alebo ho niečo bolí.

Batoľatá potrebujú širšie možnosti interakcie so svojimi rovesníkmi. Už v tomto veku zreteľne vidíme rozdiel medzi tými, ktoré si spoločnosť druhých detí užívajú a tými, ktoré sa radšej hrajú samé popri iných drobcoch. Tiež sa začínajú objavovať prvé znaky odmietnutia alebo vylúčenia zo spoločnosti. Väčšinou je dôvodom, že batoľa je príliš panovačné alebo agresívne, prípadne je tak plaché, že sa hrám s rovesníkmi vyhýba.

Vo veku troch, štyroch rokov nastupuje na scénu naťahovanie, zhadzovanie, výsmech, aby sa určilo, kto je v detskej hierarchii hore a kto dolu. Svoju úlohu už zohráva aj charizma. Kým jeden drobec povie, že idú hrať schovávačku a všetky deti sa s radostným krikom rozbehnú do skrýše, keď to povie iné dieťa, nikto sa nepridá. Neskôr sa takéto hry na to, kto je tu šéf, môžu ešte zhoršiť. Napríklad jeden začne hovoriť iným, aby sa nehrali s vašou Dankou.

U školákov je význam popularity najzreteľnejší. Vznikajú rozpory medzi priateľstvom a obľúbenosťou. Napríklad, ak sa od malička kamaráti susedov chlapček s vašou dcérou, v škole sa im môžu deti vysmievať, že chlapec a dievča trávia spolu čas. Alebo sa rozpadne kamarátstvo dvoch detí, lebo jedno sa chce priateliť s inými, populárnymi rovesníkmi. U detí narastá pocit nutnosti byť súčasťou sociálnej skupiny, a preto aj dieťa, ktoré nemalo problém tráviť čas osamote, sa zrazu môže začať cítiť osamelo, opustene, pretože sa nezúčastňuje diania na scéne. Hanblivé, samotárske deti, prípadne všetky deti, ktoré sú „iné“, sa môžu stať terčom výsmechu a šikanovania. Je dôležité zistiť, čo znamená, že dieťa je v triede nepopulárne. Pokiaľ to znamená, že túži po tom, aby ju prijala medzi seba skupinka „cool“ detí, možno by malo iba zistiť, že skutočné priateľstvo je oveľa dôležitejšie ako všeobecná obľúbenosť. Ale v prípade, že dieťa rovesníci nemajú radi a odmietajú jeho pokusy o spriatelenie sa, potrebuje pomoc. U starších školákov a na začiatku strednej školy je krutosť u detí najvýraznejšia. Ako zbrane často využívajú vyčlenenie z kolektívu, výsmech, šikanovanie.

V posledných ročníkoch strednej školy sa situácia začína zlepšovať, na popularite až tak veľmi nezáleží. Tu už je množstvo spôsobov na sebavyjadrenie, študenti sa nemusia snažiť vtesnať do šiat popularity za každú cenu.

 

Správnym prístupom môžete prelomiť ľady

Vyhnite sa tomu, že ho budete poúčať, zahanbovať, radiť mu. Deti, ktoré nie sú veľmi obratné v sociálnej interakcii, sa cítia ešte horšie, keď počujú príkazy rodičov, aby si hľadali priateľov. „Veď choď von a nájdi si kamarátov,“ môže spôsobiť viac škody než účinku. Váš syn alebo dcéra sa môže cítiť akoby bola jeho alebo jej chyba, že je vylúčené z kolektívu. Potom nebude brať do úvahy žiadne vaše pokusy o pomoc. Na druhej strane sa však môže až tak veľmi pokúšať vyhovieť vašim radám, že skončí v skupinke, ktorá je pre dieťa ešte horšia akoby zostalo samé.

Netlačte na neho, aby vám porozprávalo priebeh celého jeho dňa. Hoci sa možno snažíte vytiahnuť ho z ulity, môže sa cítiť ako na policajnom výsluchu. Pravdepodobne bude veľmi citlivé a otázkami typu s kým sa dnes bavilo, čo komu povedalo, kto čo povedal jemu, ho môžete zahltiť tak, že sa uzavrie ešte viac. Namiesto toho mu skúste vytvoriť prostredie, v ktorom sa cíti samé pohodlne. Ak mu vyhovuje rozhovor počas jazdy autom, či pri chystaní večere, výborne. Využite to a nenúťte ho, aby sedelo za stolom oproti vám a dívalo sa vám do očí. Zapojte sa do aktivít, ktoré ho zaujímajú, nájdete tak ľahšie prepojenie.

V neposlednom rade je dôležité pozrieť sa aj na seba a svoje správanie, ktoré je predlohou k tomu detskému. Koľko priateľov máte vy? Navštevujú vás? Ako často sa stretávate? Trávite radi čas v spoločnosti iných ľudí? Toto všetko prispieva k tomu, ako sa bude správať váš drobec, ako sa bude na priateľstvá dívať a akú hodnotu budú pre neho mať.

 

Ak vaše dieťa ťažko nadväzuje vzťahy, môže byť výnimočné v niečom inom

Rozšírte svoje obzory a pokúste sa spolu nájsť nejaké krúžky, ktoré by kopírovali jeho záujmy. Ak je v niečom dobré, čosi ho baví, skôr sa v spoločnosti podobne zameraných detí uvoľní. V užšom prostredí môže skutočne ožiť a bude sa cítiť, že je dokonalé také aké je. Pretože ako uviedol americký psychológ Howard Gardner vo svojej teórii mnohopočetných inteligencií, interpersonálna inteligencia je len jednou z ôsmich foriem inteligencie. Deti, ktoré bez problémov nadväzujú vzťahy a vytvárajú priateľstvá majú silnú túto časť inteligencie. Lenže sú aj ďalšie stránky, v ktorých môže byť vaše dieťa výnimočné, napríklad hudobná, kedy má vaše dieťa výborný hudobný sluch a vie krásne spievať, hrať na hudobných nástrojoch i skladať hudbu. Ďalšia inteligencia je pohybová a vyznačuje sa tým, že deti sa rýchlo učia športy a potom v nich vynikajú. Vaše dieťa môže mať aj verbálnu inteligenciu, kedy vie majstrovsky narábať s jazykom, vyjadrovať sa písomne i ústne, vie sa ľahko naučiť cudzie jazyky, alebo logickú, ktorá zahŕňa numerické schopnosti, abstraktné myslenie, logické posudzovanie. Gardner ešte popísal vizuálne priestorovú inteligenciu, ktorá je typická pre ľudí s dobrou vizuálnou pamäťou, orientáciou, ľahko riešiacich hlavolamy. Poslednou formou inteligencie je, podľa neho, intrapersonálna, ktorá zahŕňa introvertov, schopných úžasnej sebareflexie, ktorí rozumejú sebe, svojim emóciám a dokážu s nimi efektívne pracovať. Zistite preto, aký dar má vaše dieťa, pomôžte mu identifikovať jeho záujmy a pripravte príležitosti, aby sa jeho talent mohol prirodzene rozvinúť.

 


Zdroje a odporúčaná literatúra:
Best Friends, Worst Enemies, Michael Thompson, Catherine O’Neill Grace and Lawrence Cohen
Mom, They’re Teasing Me, Michael Thompson , Lawrence J. Cohen Ph.D., Catherine O'Neill Grace

Čítajte viac o téme: Priateľstvo, Vzťahy medzi deťmi
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.