Chodíte sa pozerať na svojho spiaceho drobca, či dýcha alebo len tak, pokochať sa? Ak áno, skúste mu pri tom do uška pošepkať, ako veľmi ho ľúbite, že ste na neho pyšní a čo všetko už dokáže. Šepkaním do snov mu môžete pomôcť získať sebavedomie, zlepšiť komunikačné schopnosti, ale i naučiť ho chodiť na nočník.
Mnohí rodičia zhodne tvrdia, že deti sú ich najcennejším pokladom. Znie to ako klišé, najmä keď vedci nám predkladajú dôkazy o tom, že sa k nim správame úplne opačne. Psychologička Maryann Rosenthal, vo svojej knihe Be a parent not a push over uvádza, že priemerný rodič venuje dieťaťu až 96 % pozornosti v súvislosti s negatívnym posolstvom (príkazy, vyhrážky, tresty, sarkazmus, krik) a len 4 % s pozitívnym. Tieto zistenia sa opierajú o pokusy, kedy aktivity detí a rodičov nahrávali vedci na kameru počas najdôležitejších častí dňa a následne ich analyzovali. Pritom nie je žiadnou novinkou, že čím viac pozitívnej pozornosti venujeme dieťaťu, tým láskavejšie bude. Nuž, ruku na srdce. Ako u vás vyzerá ranný stres, pred tým, než odídete do školy či škôlky alebo večerný rituál? Sypať si popol na hlavu nemusíte, existuje spôsob, ako čiastočne zmierniť dopad negatívnej rodičovskej interakcie.
Z obyčajného šepkania sa zrodila terapeutická metóda
Je množstvo terapeutických metód, ktoré môžu rodičia použiť na to, aby pomohli deťom s väčšími či menšími ťažkosťami a väčšina z nich smeruje k meditáciám. Šepkanie je veľmi prirodzený spôsob, ako ovplyvniť detské vnímanie. Podvedomie uverí čomukoľvek, čo bude počúvať dlho a často. Funguje to hlavne u najmenších detí, od bábätiek, ale až do predtínedžerského veku. Niektorí rodičia dokonca šepkajú bábätkám, pokiaľ sú ešte v brušku, pretože bolo už dávnejšie dokázané, že už vtedy sa deti začínajú učiť.
Autorkou programu šepkania do snov, je austrálska hypnoterapeutička Joane Goulding z Hypnotherapy Council of Australia. K tomu, aby sa vážne začala zaoberať touto metódou, ju inšpirovala prvorodená dcéra, ktorej v ranom veku diagnostikovali detskú mozgovú obrnu. Keď videla, ako jej dieťa trpí a nikto jej nerozumie, pátrala po mnohých spôsoboch, ako jej pomôcť. Odpovede nenachádzala, frustrácia oboch rástla a Joane navyše opustil manžel, ktorý už nezvládal starostlivosť o postihnutú dcéru. Neskôr stretla svojho druhého manžela a spolu sa zaujímali o pacientov, ktorí počas spánku v priebehu operácie počuli a vnímali chirurgov v sále. Ich príbehy ich fascinovali, preto sa pokúšali zistiť viac o tom, ako funguje podvedomie. Krok za krokom, omyl za omylom, pomaly sa im podarilo vytvoriť metódu, ktorej pôvodným poslaním bolo pomôcť deťom s mentálnym postihnutím, emocionálnymi problémami a s problematickým správaním.
Dnes pomocou šepkania do snov, ktoré trvá len pár minút počas spánku, dokážu rodičia pomôcť deťom s menšími, no i závažnými ťažkosťami, ako napríklad ADHD, autizmus, výbuchy hnevu, nedostatok sebavedomia, nočné mory, OCD, problémy so spánkom, s rozprávaním, so sluchom a ďalšie.
Dieťaťu môžete pošepkať čokoľvek krásne
Deti môžu zažiť mnohé veci, ktoré ich stresujú, boja sa ich alebo sa s nimi nedokážu vyrovnať. To, čo počúvajú, tomu aj naplno veria a ich podvedomie to plne akceptuje. Nezáleží na tom, či sú to pozitívne alebo negatívne tvrdenia, obe sa im zapisujú do podvedomia, vychádzajú z nich a ovplyvňujú ich vnímanie seba, aj okolitého sveta.
Keď vaše dieťa zaspí, choďte k nemu a jemne ho pohladkajte po hlave tak, aby ste ho nezobudili, len trochu vyrušili. Pošepkajte mu do uška pozitívne posolstvá, ktoré by ste chceli, aby vedelo. Ak spinká na chrbátiku, môžete mu aj poklopkať po hrudníčku.
Kým vedomie dieťaťa odpočíva a drobček spí, vaše slová plné lásky, podpory a istoty preniknú do nevedomia, pretože vedomie nie je zobudené, aby tomu zabránilo. Rozprávate a dieťa počúva. Je to akoby ste zasiali semienka do pôdy nevedomia, ktoré vzklíčia a vedomie ich jednoducho akceptuje ako fakt. Začnite tým, že mu poviete, ako veľmi ho ľúbite, čo pre vás znamená a že vždy tu pre neho budete, keď bude potrebovať. Oslovte ho menom, aby vedelo, že rozprávate jemu. Pošepkať mu môžete čokoľvek, čo sa vám zdá vhodné. Spomeňte niečo pozitívne, čo vaše dieťa spravilo alebo ho v niečom podporte. Napríklad ak váš drobec rieši frustráciu hádzaním sa o zem, môžete mu pošepkať, že ho ľúbite, že on sám ovláda svoj hnev, že vie, ako ho zvládnuť a reagovať pozitívne, že sa dokáže o svoje pocity postarať sám. Venujte šepkaniu každý večer štyri, päť minút, opakujte pozitívne posolstvá štyri týždne a výsledok by sa mal dostaviť. Drobné zmeny by ste mali pozorovať už o niekoľko dní.
Tým, že vaše dieťa netuší, že sa s ním v noci rozprávate, nevie, že má nejaký problém, ktorý riešite a nemusí sa ním zaoberať. V období medzi desiatym dňom a tretím týždňom len pocíti, že sa budí šťastnejšie a cíti sa akosi lepšie. Často sa zmení, aj jeho správanie bude iné, no sám nedokáže pomenovať príčinu. Vy si môžete pri tom oddýchnuť a užiť si prítomnosť dieťaťa naplno. Cez deň ste sa možno pohádali, mohlo vás nahnevať. V intimite noci však aj tí najväčší nezbedníci vyzerajú ako spiaci anjeličkovia. Ideálny čas na to, aby ste im pomohli s budovaním sebavedomia, pozitívnymi posolstvami a aby ste si takto jemne a nenápadne s nimi upevnili vzťah.
Aké skúsenosti majú rodičia:
- Náš päťročný syn bol v škôlke veľmi hanblivý, nemal žiadne sebavedomie, nezapájal sa do aktivít s inými deťmi. Po šiestich týždňoch využívania tejto metódy nám jeho učitelia povedali, že sa zmenil o 180 stupňov. V škôlke je aktívny a rád sa s každým zahrá.
- Mali sme veľa problémov s päťročným synom. Okrem neho mám ešte dvoch ďalších, takže je toho dosť, čo musím sama zvládnuť. Syn sa nedokázal socializovať, v noci sa so strachom neustále budil, mal problémy s jemnou motorikou. Doma to vyzeralo všelijako, ťaživá atmosféra a frustrácia na nás veľmi doliehali. Po troch týždňoch sa stala naozaj skvelá vec. Syn, ktorý sa dovtedy nikdy nechcel obliecť sám, mi povedal, že sa oblečie. Začal sa so mnou viac rozprávať, zdôverovať sa s tým, čo sa dialo v škôlke, čo ho trápi. Naša komunikácia sa výrazne zlepšila a vďaka tomu som mu mohla v mnohom pomôcť.
- Moja dcéra sa vo veku šesť rokov pocikávala takmer každú noc. Krátko na to, ako sme začali šepkať, prestala a jej nezávislosť a sebadôvera značne posilnili.
- Vďaka tomuto prístupu sa podarilo mojej dcére zbaviť sa plienok, cumlíka i fľašky s mliekom, ktorej sa držala zubami nechtami. Navyše sa prestala dohadovať so svojim bratom a situácia, z ktorej mi už pomaly vypadávali vlasy, sa akoby zázrakom upokojila.
