Články: Pre študentov
O projekte

 

Má moje dieťa príznaky autizmu, alebo sa iba hanbí?

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Bigstock
  Foto: Bigstock

Milujete pozornosť okolia, váš partner je lev salónov, radi sa spolu zabávate a často usporadúvate večierky pre rodinu a známych. Usmievate sa na ľudí na ulici, podávate ruky známym a ste majstrom v tzv. small talku. Vaše dieťa sa však pri styku s neznámymi vytrvalo díva do zeme, schováva sa vám za nohu, s inými deťmi na ihrisku sa nehrá. Málo rozpráva, ľahko a rýchlo sa rozplače, nezareaguje hneď na zavolanie, rado trávi čas osamote. Mávnete nad tým rukou, že je len hanblivé alebo sa vám začnú v hlave vynárať otázky, či nejde o závažnejší problém?

 

Rozvoj sociálnych zručností u detí je jedným z dôležitých míľnikov vo vývoji, podobne ako prvý úsmev, prvé slová, prvé kroky. Už v ranom detstve dokážu odborníci, ale aj rodičia, spozorovať odchýlky od tabuľkových predpokladov, aj po zohľadnení individuálneho temperamentu jednotlivých detí.

Americká pediatrická akadémia vydala zoznam míľnikov, ktoré by deti mali v určitom veku dosiahnuť. Samozrejme, že nie každé dieťa ich dosiahne v presne stanovenom období. Keď však rodičia spozorujú, že dieťa v niektorých výrazne zaostáva a zároveň sa u neho prejavujú ďalšie prejavy autizmu, je čas porozprávať sa s pediatrom. Autizmus dokážu odborníci diagnostikovať u detí okolo troch rokov.

 

Čo by mali deti dokázať v danom veku

Troj a štvormesačné bábätká by sa mali usmiať, začať sa hrať, bľabotať a mali by ich zaujať nevšedné, farebné, či pohybujúce sa predmety. Varovným signálom je opak takéhoto správania, ale aj že sa nepokúšajú chytiť hračku do ruky, nedokážu sa na ňu sústrediť, nepokúšajú sa dať ju do úst.

 

Sedemmesačné batoľa je zvedavé, živo sa zaujíma o okolitý svet, rukou a ústami spoznáva všetko navôkol. Smeje sa, rado sa hrá a reaguje na emócie dospelých. Spoznáva svoje meno a slovo „nie“. Keď však na pokus o objatie reaguje odmietavo, nedáva najavo emócie, nereaguje na zvuky, ťažko ho upokojiť, nepretáča sa, či nebľaboce, upozornite na to svojho pediatra.

 

Ročné dieťa je veľmi citlivé, plače, ak odchádzate, necíti sa úplne v pohode s neznámymi ľuďmi. Vníma, keď ste s ním a keď nie, začína používať slová a ďalšie spôsoby komunikácie. Zbystrite pozornosť, ak ešte nestojí, nelozí, neukazuje prstom na predmety, jedlo, či hračky, ktoré chce. Nezapája sa do hier, napríklad nehľadá hračku, ktorú ste schovali.

 

Dvojročný drobec si začína všímať a páči sa mu spoločnosť iných detí. Buduje si nezávislosť, je v prejave bojovnejší. Zlepšuje sa mu slovná zásoba, rozoznáva tvary a farby, zapája do hry fantáziu, napríklad sa ako mama stará o bábiku, či ako tato opravuje auto. Červená kontrolka by vám mala zasvietiť, ak nerozpráva v jednoduchých dvojslovných vetách, nepočúva príkazy, nenapodobňuje činnosti iných ľudí, nevie čo robiť so zubnou kefkou, hrebeňom, či náradím.

 

Trojročné dieťa sa dokáže hrať s inými deťmi a užíva si ich spoločnosť. Vie, čo je správne, ako sa pekne hrať, ako sa rozdeliť, požičať, vie, čo patrí jemu a čo iným deťom. Je nezávislé a prejavuje množstvo emócií. Má pojem o číslach, vie napodobňovať v rámci hry. Varovným signálom je, ak sa vyhýba očnému kontaktu, nehrá hry „akože“, nechce sa hrať s inými deťmi, rozpráva nezrozumiteľne, nedokáže nakresliť kruh, nedokáže byť bez rodiča.

 

S pribúdajpcim vekom sú príznaky autizmu ešte výraznejšie, napríklad štvor a päťročné dieťa je príliš hanblivé, uzavreté do seba, či agresívne. Nechce sa hrať s inými deťmi a nedokáže si samo vymyslieť zaujímavú hru, nekomunikuje, nepoužíva zámeno „ja“, keď hovorí o sebe.

 

Ako rozlíšiť prejavy hanblivosti od autizmu?

Kľúčový rozdiel medzi ostýchavosťou a autistickým ochorením je zdroj týchto symptómov. Ľudia, ktorí trpia sociálnou úzkostnou poruchou, majú schopnosti na to, aby komunikovali so svojim okolím, ale trpia strachom a stresom, a preto je ich interakcia zložitejšia. Majú sociálne zručnosti, no príliš sa obávajú použiť ich. Zrýchli sa im pulz, dýchajú plytko a rýchlo, roztrasú sa im ruky, červenajú sa, potia sa a pod.

Na druhej strane autizmus nezahŕňa strach so sociálnej interakcie. Problémom u autistov je porozumenie neverbálnej komunikácie a to, že nevedia adekvátne reagovať. Znamená to, že sa chcú spriateliť, no nevedia ako. Najčastejšie symptómy sú napríklad opakované monotónne správanie, prílišný záujem o určité veci, abnormálna pozornosť venovaná detailom a podobne.

Obe diagnózy sa dajú ľahko zameniť, pretože niektoré prejavy sa môžu prekrývať. Typickými príkladmi je plachosť, vyhýbanie sa očnému kontaktu, neohrabanosť v kontakte s inými a ťažká komunikácia.

Ďalším dôležitým rozdielom je, že sociálna úzkosť nie je trvalá, dá sa liečiť, zjavuje sa, či mizne v závislosti od životných okolností. Autizmus je však komplexné ochorenie trvajúce celý život a jeho prejavy možno zlepšiť pomocou terapie.

 

Prečítajte si tiež: Autizmus u detí

 

Ako pomôcť hanblivým deťom v sociálnej interakcii:

  • Dožičte dieťaťu potrebný čas. Nenúťte ho, aby išilo priamo k neznámej osobe alebo hračke (maňuška šaša). Namiesto toho podporte dospelého, aby sa zahral vedľa dieťaťa, nie s ním a aby rozprával pokojným, tichým hlasom.
  • Zostaňte s dieťaťom pri komunikácii v rôznych situáciách, či už v skupine rodičov s deťmi alebo v styku s iným dieťaťom a podporujte ho, aby sa zaujímalo o dianie. Keď sa trochu „oťuká“, na chvíľku sa môžete vzdialiť. Vráťte sa však k nemu skôr, než sa rozplače, že vás nevidí.
  • Nečičíkajte dieťa až príliš. Keď ho rozrušené utišujete, dajte pozor, aby si nezačalo myslieť, že ho vlastne odmeňujete za plačlivú scénu. Vaša prílišná úzkostlivosť mu môže tiež naznačiť, že situácia je skutočne vážna.
  • Podporujte žiaduce správanie, napríklad keď sa váš potomok hrá ďalej od vás, keď odpovedá neznámym ľuďom, keď sa díva deťom do očí, máva na pozdrav, usmieva sa. Povedzte mu, ako sa vám to páči a že ste na neho pyšní.
  • Buďte príkladom. Ukážte dieťaťu ako sa zdravíte s ľuďmi, usmievate sa, prehodíte pár slov, podávate ruku.
  • Nenálepkujte svoje dieťa. Ak o ňom ako prvé poviete, že je hanblivé, nebude sa cítiť dobre. Tiež opravte druhých, keď sa spýtajú, či/prečo sa hanbí. Povedzte im, že sa nehanbí, len mu dlhšie trvá, kým sa zoznámi s okolím a potom už je v pohode.
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Autizmus
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.