_1549040290.jpg)
Rodičia malých detí majú tendenciu príliš sa zaoberať tým, či ich deti robia adekvátne pokroky, kým nastúpia do školy. Zatiaľ čo skoré vzdelávanie vytvára dôležitý základ pre akademické zručnosti, ako písať, čítať a počítať, mnoho rodičov možno prekvapí, že sociálne zručnosti ich detí sú v skutočnosti oveľa dôležitejšie.
Štúdia publikovaná v roku 2015 ukázala, že sociálne zručnosti pozorované v materskej škole vykazujú súvislosť s dosiahnutým blahobytom vo veku 25 rokov. Bez ohľadu na to, ako pokročilí boli účastníci prieskumu, alebo koľko peňazí mali ich rodičia, ak v materskej škôlke deti preukázali spoločenskú spôsobilosť, s väčšou pravdepodobnosťou absolvovali strednú školu, chodili na vysokú školu, našli si dobre platenú prácu než tí, ktorí vykazovali nižšiu úroveň sociálnej spôsobilosti. Sú to vlastne „mäkké zručnosti“, ktoré najviac predpovedajú dlhodobý úspech.
Päť dôležitých sociálnych kompetencií, ktoré je dobré u dieťaťa podporovať
1 | Ako sa hrať s ostatnými
Hra je silným katalyzátorom rozvoja v prvých rokoch života. Tým, že sa deti hrajú s ostatnými, sa učia vyjednávať, riešiť problémy, striedať sa, zdieľať a experimentovať. Môžete pomôcť svojmu dieťaťu vybudovať si tieto zručnosti tak, že budete podporovať jeho slobodnú hru s inými deťmi. Deti potrebujú dostatok času na zapájanie sa do neštruktúrovanej hry s inými deťmi, v ktorej môžu rozvíjať svoju fantáziu a kreativitu.
2 | Ako riešiť problémy
Keď má dieťa problém, namiesto ponúknutého riešenia ho vyzvite, aby sa zúčastnilo na procese riešenia. Požiadajte svoje dieťa, aby opísalo, čo sa deje, hľadajte spoločne riešenia a vyskúšajte si niektoré z nich. Ste stále aktívnym hráčom, ktorý podporuje vaše dieťa počas celého procesu, ale namiesto toho, aby ste sami riešili všetko, nechajte svoje dieťa vlastniť problém tým, že sa ho opýtate: „Čo si myslíš, že s tým môžeš urobiť?“ Naučiť dieťa ako riešiť problémy tiež znamená, že ho naučíte, ako zlyhať a skúsiť to znova, čo je ďalšia kritická „mäkká zručnosť“. Keď sa opýtate detí, ako ich riešenie funguje, dávate im možnosť zhodnotiť svoje skúsenosti a v prípade potreby vykonať vylepšenia. Učíte ich, že chyby nám pomáhajú učiť sa a napredovať.
3 | Naučiť sa pomenovať pocity
Deti, ktoré sú vnímavé k emóciám okolo nich, sú tiež schopné lepšie vychádzať ostatnými. Túto schopnosť môžete podporiť tak, že budete pomenovávať emócie, ktoré sa vyskytnú vo vašom okolí. Môžete tak urobiť nielen doma ("Pozerám sa na tvár tvojho brata a nemyslím si, že sa zabáva." Vyzerali ste tak šťastne, keď ste vyhrali.“), ale aj rozprávaním o emóciách, napríklad pri rozprávkach.
Príbehy v rozprávkach sú plné emócií. Takéto rozhovory o emóciách sú často ľahšie, pretože vaše dieťa práve neprežíva žiadnu z nich a dokáže sa ľahšie vcítiť do postavy. Takto sú deti schopné premýšľať o emóciách, a potom ich aplikovať v reálnom živote. Je potrebné mať na pamäti, že nadmerné používanie obrazovky môže narušiť schopnosť dieťaťa rozpoznať emócie iných. Uistite sa, že vaše deti majú dostatok času na hranie a interakciu tvárou v tvár s inými ľuďmi.
4 | Ako byť nápomocný
Byť užitočný pre iných si vyžaduje, aby deti nehľadeli na seba a poznali potreby druhých. Tým, že pochválite vaše dieťa, ak je v určitej situácií nápomocné ho povzbudí, aby pokračovalo. Dajte svojmu dieťaťu príležitosti pomáhať doma - odkladanie potravín, prestrieť na stôl pred obedom, alebo pomoc súrodencovi pri obliekaní.
5 | Naučiť sa kontaktné zručnosti
Špecifickým okruhom sociálnych zručností sú „kontaktné zručnosti". Ich cieľom je naučiť dieťa kontaktovať rovesníkov. Dieťa sa postupne učí:
- pozorovať, či má iné dieťa záujem o kontakt, alebo či by pristalo na rozohranie spoločnej hry;
- použiť kontakt pohľadom, jemný dotyk, príhovoriť sa, ponúknuť hračky ako spôsob oslovenia iného dieťaťa;
- zapojiť sa do hry iného hrajúceho sa dieťaťa;
- nerušiť iné deti pri hre, ak si to neželajú;
- naučiť dieťa vyhýbať sa agresívnym spôsobom kontaktu ako napr. vytrhnúť hračku z rúk, pokaziť inému dieťaťu, čo postavilo;
- viesť dieťa k zdieľaniu. Požičať, rozdeliť sa, ponúknuť;
- nebrať bez opýtania, čo nie je moje, resp. naučiť sa vypýtať...
