Články: Pre študentov
O projekte

 

Učte deti spoznávať ich pocity

Jana Antalová
Autor článku
Ilustračná foto: Bigstock
  Ilustračná foto: Bigstock

Čo znamená vychovať dieťa so zdravým sebaovládaním? Základom je naučiť ho identifikovať svoje pocity a vyznať sa v nich. Zdieľať city alebo myšlienky s niekým, kto má ešte obmedzenú skúsenosť a chápanie, nie je vždy ľahké. Najmä, ak nepatríte k tým, čo vedú hlboké a precítené rozhovory. Keď však skutočne vyviniete úsilie, možno budete prekvapení, koľko obaja získate. Váš potomok bude vedieť, že nech mu svet urobí čokoľvek, vo vás má nakoniec bezpečný prístav, pretože rozumiete jeho pocitom.

 

Ako chceme vedieť kto sme, keď nepoznáme svoje pocity?

Diapazon emócií, nálad a pocitov je rozsiahly a dobre zvládať svoju emóciu, keď máme zlosť je výzvou dokonca aj pre rodičov. Dieťa často koná v tzv. „autopilotnom režime.“ Automatické reakcie  závisia od vývojového štádia, konkrétneho temperamentu, emočného štýlu a samozrejme od situačného kontextu. Uznanie pocitu dieťaťa je absolútnym základom. Nech vaše dieťa vie, že VŠETKY jeho pocity sú normálne. Nikdy neposudzujte, neodsudzujte a nezosmiešňujte detské emócie. Nájsť a opísať príčinu detskej zlosti pomocou „ citového slovníka“ je dôležité,  aby dieťa vedelo vydať emóciu prijateľným spôsobom pre okolie. Trvá určitý čas naučiť sa, že pocity niekoho iného sú rovnaké ako tie naše. Naučíme tak deti identifikovať svoje emócie a doladiť stratégie, ako ich zvládať. Veď nakoniec, láska je hĺbka a vyžaduje plné cítenie. Rodičia tak vložia do rúk svojim dieťom dôležitý nástroj v živote: empatiu.

 

Čo dieťa potrebuje cítiť od vás?

  • Venovanie pozornosti emóciám dieťaťa a uznanie existencie jeho pocitov
  • Nebagatelizovať, nepopierať, ale vypočuť a vysvetliť
  • Pocit súdržnosti za každých okolností
  • Koordinátora jeho citového života

 

Čo takouto výchovou získate?

  • Spolupartnera vo výchove a budovaní dobrého vzťahu.
  • Rozvíjate empatické správanie.
  • Pocit bezpečia a istoty v rodine.
  • Prípravíte dieťa na úspešný život v medziľudských vzťahoch.

 

Prvým učiteľom a inšpirátorom vyjadrenia pocitov ste vy!

Dieťa sa rodí s neuveriteľnou schopnosťou napodobňovať. Najviac poučenia v živote deti získavajú tým, že vás pozorujú. Okrem toho, že vás vedia rozosmiať, keď nevedomky kopírujú vašu mimiku, podobne kopírujú aj rodičovské správanie. Dieťa naliehavo potrebuje rodičovskú sústredenosť. Naberá tak na istote, že si ich vážime, že je pre nás dôležité a že ich milujeme. Naučme sa byť dobrými poslúchačmi. Pokiaľ mu neustále odpovedáme vetami: „Teraz nie, mám veľa práce“ alebo „Počkaj, povieš mi to neskôr“, vysielame pre detskú dušu signál: iné veci sú pre ocka a mamku stále dôležitejšie ako ja. Čas, kedy je celá rodina spolu, môžete efektívne využiť na zdieľanie nových, ale aj starých a neuzavretých pocitov. Pri večeri si porozprávajte o jednom pocite, ktorý sa dotýka niečoho, čo ste robili cez deň. Pozorne načúvajte tomu, čo hovorí a snažte sa pochopiť, čo cíti. Prínosné slová v citlivej komunikácii sú: „Povedz mi o tom viac, rozumiem ti, chápem ťa, zdá sa mi, že ťa niečo trápi...“

 

Prepojte správanie s empatiou

Analýza citového života a jeho prepojenosť s naším správaním, je kľúčová psychologická úloha aj pre dospelých. Ako viesť s deťmi citlivý rozhovor? „Každý sa niekedy nahnevá, na tom nie je nič zlého. Čo by si mohol(a) urobiť, keď sa takto nahneváš? Aj keď máš zlosť, mal(a) by si ovládať svoje telo. Ako by si mohol(a) veci napraviť? Čo navrhuješ?“

 

Ponúknite príbeh z vlastného detstva

Deti majú k príbehom, rozprávkam a povestiam blízko. Prepojte detsvo vášho dieťaťa s tým vašim. Hlavnou postavou rozprávania bude rodič, teda ako dieťa vo veku vášho potomka. Rozprávajte im príbehy o tom, čo ste robili a ako ste sa cítili, keď ste boli malým dieťaťom vy. Pokojne použite svoje meno v zdrobnenine. Môžete čerpať z vlastných skúseností, či spomienok svojich priateľov, nezabúdajte však na dejovú a obsahovú líniu, ktorá nesie výpovednú hodnotu pre vaše dieťa. Napríklad: „Správaj sa k druhým tak, akoby si si ty želal, aby sa správali druhí k tebe!“ Najlepšie sa to dieťa naučí, keď využijete každú príležitosť, aby ste mu ukázali, že city ostatných ľudí sú rovnaké ako tie jeho.

 

Kúzelný koberec a emočné divadlo

Vyčleňte vo vašej domácnosti koberec, ktorý bude slúžiť ako kulisná pomôcka. Alebo použite motúz, z ktorého vytvoríte kruh. Bude to miesto pre emočné divadlo . Na papieriky napíšte rôzne pocity, emócie a nálady, ktoré si budú deti postupne žrebovať a stvárňovať. Zároveň tvorte so svojimi deťmi vety, v ktorých budú rozlišovať medzi „myslím“ a „cítim“. Napríklad smútok alebo odvaha, ktorú budú mať za úlohu zakonponovať do vymyslenej divadelnej scénky.

Kúzelný koberec môže slúžiť aj ako zrkadlo pocitov. Ak napríklad máte doma rozhádaných malých súrodencov, môžu si vymeniť role. Ak sú súrodenci, alebo ich kamaráti vekovo podobní, poproste ich, aby si vymenili tričká a obliekli sa do nich. Dôležité je pochopenie, ako sa cítilo prvé dieťa, keď mu jeho súrodenec zobral hračku a nechcel vrátiť, alebo prečo zničil starostlivo pripravovanú legodráhu. Aká bola príčina správania? Ako nabudúce vyjadriť hnev tak, aby ten druhý pochopil, čo chceme povedať? Na záver by malo prísť spoločné ponaučenie, uzmierenie, dohoda a podanie si rúk.

 

Relaxačné techniky pre najmenších

Čo sa v dieťati odohráva?

Detskí terapeuti vo svojej praxi požívajú kresbu. Poproste dieťa nech vám nakreslí seba a ostatných členov rodiny ako zvieratá v lese s podrobným slovným opisom a odôvodnením.  Nemusíte dlho študovať animálnu symboliku, aby ste vytušili, že ak je otec zlostný lev, mamička krtko, braček slimák a váš potomok ježko pod stromom, v tomto prípade je dynamika v rodine rušivá a škodlivá.

 

Deti žijú vo svete obrazov. Preto vizualizácia je pre nich vhodnou technikou uvoľňovania emočného stresu. Hra na predstavivosť je výborná pomôcka pri relaxácii. Emočné preťaženie má vplyv aj na telo. Opýtajte sa svojho dieťaťa kde na svojom tele vníma svoju emóciu hnevu? Je to tlak v hlave, alebo v žalúdku? Kde cítia bolesť, keď sú nahnevané? Pomôcť može aj príjemná hudba, spojená s analýzou jeho vnútorných pocitov, alebo hra ruka na bruško, kde dieťa pozoruje svoje pomalé dýchanie, ústami vydýchnúť.

 

Hra na zázračný meč

Čím je dieťa menšie, tým vias cíti komunikáciu s celým telom. Nechajte dieťa si pohodlne ľahnúť na posteľ. Hlboké a pomalé dýchanie do brucha, ktorý sa nafúkne ako balón, pomôže k uvoľeniu. Ako pomôcka vám bude slúžiť svietaci meč, alebo plyšové slnko. Dieťaťu prechádzajte od končekov prstov na nohách asi 10 cm nad telom. Povedzte mu, nech sa sústredí na každú časť tela, ktorou predmet prechádza a nech sa pokúsi uvoľňovať svaly pomocou sústredenie sa a pomalým dýchaním. Fantázia tu má otvorené krídla. 

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Emocionálna inteligencia
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.