BLOG |
Školstvo je vďačná téma, o ktorej dokážeme diskutovať hodiny. Každý predsa chodil do školy a tak jej automaticky rozumie. Že do nej chodil pred štyridsiatimi rokmi, to už nie je podstatné.
Keď som chodila do školy ja, počítač mal veľkosť polovice stola a programovací jazyk sa volal Žofka. Bola to taká korytnačka, ktorá kreslila akési čiary. Povinný jazyk bol ruština a cez veľkú prestávku sme sa prechádzali po chodbe, jedli sme desiatu, ktorú nám doma urobila mama. Ja som mávala väčšinou chlieb s maslom a džemom. Vlado mával salámu, pamätáme si to všetci, lebo jeho otec bol námestník. Od vtedy sa toho dosť zmenilo, len my sme stále prekvapení z toho, že to, čo platilo pred polstoročím teraz nefunguje. Zvykli sme si ku všetkému pristupovať ako ku problému. Problémom sú integrovaní žiaci, problém sú učebnice, problém je plat učiteľa, problém je počet žiakov v triede...proste, VŠETKO je problém.
Keď to hovoríme, cítime sa dôležito, lebo mať problém, je dnes moderné. A potom sa vám prihodí niečo také ako mne, že sa z krajiny "To bude problém" presťahujete do krajiny "No problem." To vás môže fakt zaskočiť. Integrovaní žiaci nie sú problém, pomôcky nie sú problém, asistenti nie sú problém, učebnice nie sú problém... Nie, nespadlo im to len tak z neba. Len mali iný prístup. Napríklad taká blbosť, že vaše dieťa ide prvý krát do školy v krajine, ktorej jazyk neovláda ani ono ani vy. V krajine "To bude problém" vám vysvetlia, že to bude, samozrejme, problém, lebo na Slovensku po slovensky. Tým pádom to už nie je ich problém ale váš. Hľadáte doučovateľa, kurzy alebo rovno inú krajinu. V krajine "No problem" vám povedia: "No problem." Odvedú vaše dieťa so slovami, "my ho jazyk naučíme, len sa nám do toho nestarajte." Za pol roka to už nie je problém, vaše dieťa jazyk naozaj ovláda.
Deti sú preťažené. V krajine "To bude problém" je to proste problém učiteľov, ministra, rodičov, nefungujúceho systému, Trumpa, Mečiara, Dzurindu, Fica aj homeopatík. V krajine "No problem" vám učiteľ povie, že ak vášmu dieťaťu trvá písanie úloh dlhšie ako 45 minút, máte prísť do školy a oznámiť to učiteľovi. Dieťa by mohlo byť preťažené. V krajine "To bude problém" sa učiteľ nestíha venovať rovnako všetkým žiakom a to je problém. V krajine "No problém" si sadnú spoločne ku stolu a dohodnú sa, že jeden učiteľ nestačí, musia byť dvaja. Jeden, čo učí, druhý, čo pomáha.
U detí narastá obezita a zhoršuje sa počet hyperaktívnych detí. V krajine "To bude problém", je to problém. Treba obmedziť predaj sladkostí v bufetoch, alebo rovno bufety zakázať, prevychovať hyperaktívne deti a navýšiť počet strán v žiackej knižke, lebo niektorým žiakom sa tam poznámky o nevhodnom správaní jednoducho nezmestia. V krajine "No problem" zistia, že stačí, ak sa deti nebudú prezúvať. Vyrieši to všetky problémy naraz, lebo deti sú každú prestávku vonku a stíhajú počas vyučovania odšliapať jednu míľu za každého počasia.
My v krajine "To bude problém" dokážeme z jedného problému vyrobiť ďalších desať. Potom o tom píšeme vo všetkých bulvárnych plátkoch, diskutujúcich býva okolo päťsto a na konci nemáme riešenie, iba ďalšie konštatovanie, že naozaj máme problém a samozrejme, nie malý. V krajine "To bude problém“, chcú zaviesť školskú dochádzku od piatich rokov a to ešte len bude problém. Deti prídu o detstvo, nevedia, kto ich bude učiť. Bude stačiť iba stredná pedagogická škola? Kde budú umiestnení? V škole? Alebo to ostane ako škôlka? A už je to problém. V krajine "No problem" sa rozhodnú, že deti pôjdu do školy ako štvorročné. Nechajú im detstvo, hračky a pomedzi to ich naučia čítať aj písať. To predsa nebude problém. Naučia vás to, že zlá odpoveď nie je chyba, je to iba jedna z možností, ktorá nie je správna a treba nájsť inú.
Zmeniť krajinu "To bude problém" na krajinu "No problem" nemusí byť problém. Stačí len zmeniť nastavenia vo svojej hlave. Tajne dúfam, že to nebude problém...
