Články: Pre študentov
O projekte

 

Fenomenálne fínske školstvo. V čom je také inšpiratívne?

Magdaléna Kremnická
Autor článku
Foto: Bigstock
Fínsky systém vzdelávania je dlhodobo považovaný za jeden z najlepších vzdelávacích systémov vo svete. / Foto: Bigstock

Vedeli ste, že fínske deti chodia do školy menej, majú kratší školský rok, nie sú stresované testami a písomkami, a predsa dosahujú excelentné výsledky? A čo viac, vedeli ste, že fínske deti sa do školy tešia? Je to vôbec možné? Ako to robia? .... Nuž nestavajú na kvantite, ale budujú kvalitu.

 

Fínsky systém vzdelávania je dlhodobo považovaný za jeden z najlepších vzdelávacích systémov vo svete, o čom svedčia popredné miesta v medzinárodných meraniach PISA (The Programme for International Student Assessment). Štúdia OECD PISA sa uskutočňuje v trojročných cykloch, a to od roku 2000. Zisťuje výsledky vzdelávania z pohľadu požiadaviek trhu práce (t.j. funkčnú gramotnosť žiakov z hľadiska teórie celoživotného vzdelávania sa) a sústreďuje sa na žiakov v posledných rokoch povinnej školskej dochádzky.

 

Nikto múdry z neba nespadol

Hoci by sa mohlo zdať, že Fíni majú akosi prirodzene zavedený dokonalý systém vzdelávania, rovnako ako mnohé iné štáty, ktoré sa mu snažia priblížiť, si muselo prejsť mnohými zmenami a vylepšeniami. Reformy fínskeho vzdelávacieho systému (Edtech KISK) sa datujú od 60-tych rokov minulého storočia. V tomto období došlo k sprísneniu výberu študentov na pedagogické fakulty a ich výučby.

Prvá vlna reforiem položila základy hlavných predností fínskeho školstva, a to inklúziuspravodlivosť. Vznikla spoločná základná škola, čím sa zrušilo rozdeľovanie žiakov v ich 10 rokoch na dva študijné prúdy.

Druhá reforma sa týkala zjednotenia dvoch smerov vzdelávania, medzi ktorými si žiaci po skončení základnej školy vyberali: odborný, z ktorého môžu pokračovať na vybrané vysoké školy, a všeobecný, smerujúci k ďalšiemu akademickému štúdiu.

Tretia reforma riešila profesionalizáciu učiteľovautonómiu škôl. Stanovila, že učitelia základných a stredných škôl musia absolvovať minimálne magisterské štúdium, pričom v 90-tych rokoch sa začalo požadovať minimálne bakalárske vzdelanie aj od učiteľov pôsobiacich v predškolskom vzdelávaní. V príprave učiteľov sa začal klásť dôraz na učiteľskú prax prepojenú s výskumom, na zlepšovanie výučby a na vedecky podložené riešenie problémov.

 

Bezplatné vzdelávanie a duševná pohoda

Hlavnými rysmi fínskeho školstva sú štátne príspevky či vysoká autonómia škôl. Až do deviatej triedy je vzdelávanie jednotlivcov plne dotované štátom, čo v praxi predstavuje bezplatnú dopravu do školy, bezplatné učebnice a iné materiály, ako aj bezplatnú stravu. Obrovským benefitom je právo každého žiaka na pomoc. A tým nemyslíme len žiakov s postihnutím, ale i bežné deti, ktoré trebárs potrebujú pomôcť v rámci určitého predmetu. Celkovo je v školách kladený veľký dôraz na tzv. „wellbeing“ (blahobyt) žiakov a v tejto súvislosti tu existuje celý systém podpory. Napríklad poskytujú špeciálno-pedagogickú diagnostiku priamo v rámci školy; neexistujú tu pedagogicko-psychologické poradne. Učitelia s týmito špecialistami veľmi úzko spolupracujú a komunikujú.

 

Školská inšpekcia? Nonsens!

Školských inšpektorov by ste vo fínskych školách hľadali márne. Školská inšpekcia tu totiž neexistuje. To však kladie veľkú mieru zodpovednosti na samotné školy, a to tak v auto-evaluácii, ako i v testovaní žiakov. Zaujímavosťou je, že jediný povinný predpísaný test musia žiaci absolvovať na konci strednej školy.

 

„Pomôž mi, aby som to dokázal sám“

Zodpovednosť škôl, ktorá im je plne prenechaná zo strany štátnych orgánov, je ďalej prenášaná na samotných žiakov. Fíni razia heslo, že žiak sám musí cítiť zodpovednosť za svoje vzdelávanie a napredovanie. Platí tu princíp zamerania sa na učenie detí než na ich testovanie. Pri štúdiu na strednej škole sú niektoré predmety povinné, ale väčšinu si žiaci volia sami. Žiaci sú teda viac než u nás autormi svojej vlastnej študijnej dráhy. Prístup učiteľov na hodinách má často vysokoškolský „nádych“, čo polopatisticky vysvetlil Alexis Katakalidis, z iniciatívy Učiteľ naživo, myšlienkou: „Radi ti pomôžeme, ale keď nechceš pracovať, je to tvoj problém a my ťa nebudeme nútiť“.

Ústrednou ideou vzdelávania vo Fínsku je vzbudiť u žiakov prirodzenú túžbu po poznaní a radosť z učenia. Ak sa žiak na hodine cíti bezpečne, má dobrý vzťah k učiteľovi, vidí v ňom v prvom rade človeka, ktorý mu chce pomôcť a „naštartovať“ ho pre správnu vec, potom je jeho mozog otvorený učeniu. Potvrdzuje to i Kristi Lonka, profesorka psychológie vzdelávania na univerzite v Helsinkách, ktorá dodáva: „Myslím, že najväčšou chybou je viesť deti k presvedčeniu, že svet je jednoduchý, a že keď sa naučia určité fakty, budú naň pripravené. Dôležité je naučiť ich premýšľať a porozumieť, učenie by malo byť zábavné, pretože radosť zvyšuje kvalitu života a blahobyt celej spoločnosti.“

 

Sebahodnotenie ako cesta k úspechu

Aby bol žiak vnútorne motivovaný k sebavzdelávaniu a patrične zaň zodpovedný, je dôležité rozvíjať uňho schopnosť hodnotenia vlastnej práce a pokroku (sebahodnotenia). Vo fínskych školách sú žiaci dôsledne vedení k sebahodnoteniu a identifikácii svojich vzdelávacích potrieb. V rámci nového kurikula je súčasťou hodnotenia i vlastné hodnotenia a hodnotenie od spolužiaka. Je to zároveň skvelá cesta k tomu, aby žiaci porozumeli cieľom učenia. Len tak môžu hodnotiť seba i spolužiaka. Žiaci sú tu tiež hodnotení z rôznych aspektov – tak za celkový výsledok, ako aj za pracovné schopnosti (vynaložené úsilie, snahu) či správanie. Celkovo tu o hodnotení uvažujú ako o hodnotení podporujúcom učenie. Fíni majú svoj systém hodnotenia detailne prepracovaný, čoho dôkazom je široké spektrum hodnotiacich nástrojov.

Ako učiteľka v strednej odbornej škole pedagogickej EBG v Žiari nad Hronom, vytáram svojim žiakom priestor na ich sebahodnotenie - najčastejšie pri ústnej odpovedi. Stretávam sa však s nechuťou a neochotou žiakov ohodnotiť svoj vlastný výkon. Cítia sa zaskočení, zahanbení, a často sú ich odpovede zamietavé, napr.: „Ja to nemám rád. Neviem sa zhodnotiť. Neviem čo mám povedať. Na to ste tu vy, aby ste ma ohodnotili a dali mi patričnú známku. Nechcem sa hodnotiť, je mi to trápne.“ Nie je to ľahká cesta, ale nie nemožná. Preto by som chcela vyzvať aj vás, milí kolegovia, skúsme spoločne rozvíjať „zručnosť sebahodnotenia“ u našich žiakov, aby sa nestalo, že pracovný pohovor absolventa strednej školy bude preňho prvou príležitosťou, kde bude môcť zhodnotiť svoje slabé a silné stránky.

 

Vedieť je „out“, dokázať použiť je „in“

Dôležitým detailom fínskeho vzdelávacieho systému je implementácia prierezových kompetencií, čo v našom systéme predstavuje zavádzanie prierezových tém (ako výchova k manželstvu a rodičovstvu, osobný a sociálny rozvoj, environmentálna či mediálna výchova a iné), prostredníctvom ktorých dokážeme u žiakov rozvíjať základné kľúčové kompetencie (ako schopnosť konštruktívne riešiť problémy, učiť sa učiť, kriticky myslieť, sociálne, digitálne kompetencie a mnohé ďalšie) nevyhnutné pre uplatnenie sa na súčasnom trhu práce i naplnenie svojho potenciálu v spoločnosti vôbec.

Z vlastnej skúsenosti si dovolím tvrdiť, že naši učitelia sú stále silne orientovaní na učebný obsah svojho predmetu, v ktorom rozvoj kompetencií potrebných, ba priam nevyhnutných na „prežitie“ v dnešnom svete, je len akési „sci-fi“. Žiaci sú zavalení množstvom, častokrát nepodstatných informácií, ktoré musia nezáživne odriekať bez toho, aby v nich videli zmysel, hoci už rok ich aktuálnosť nemusí byť vôbec platná.

Barbora Zavadilová z iniciatívy Učiteľ naživo, ktorá bola priamo účastná na vzdelávaní vo fínskych školách, uvádza veľmi zaujímavú myšlienku istej fínskej učiteľky, a to: „Predtým sme deti učili vedomostiam, ale dnes je iná doba. Dnes je potrebné ich viesť k tomu, aby si vedeli vyhľadávať informácie, vedeli pracovať v Google dokumentoch, ... Nemôžeme vedieť, aké znalosti a zručnosti budú naše deti potrebovať za dvadsať rokov, ale môžeme ich viesť k tomu, aby sa zvládali flexibilne učiť a prispôsobovať sa okoliu.“

 

V jednote je sila

Fínski učitelia sa nevyhýbajú tradičným metódam výučby, akým je klasické vysvetľovanie učiva hromadne všetkým žiakom naraz, avšak v zásade uplatňujú celú paletu aktivizujúcich metód, kde je práca na vzdelaní ponechaná v prvom rade žiakom. Takými sú najmä projektové a problémové metódy.

Obrovským prínosom pre vzdelávanie vôbec je uplatňovanie medzizložkových vzťahov. Učitelia neučia jednotlivé predmety izolovane, ale hľadajú medzi nimi konsenzus, ktorý vo vedomí žiaka vytvára poznatky ako jeden neoddeliteľný celok, nie izolované fakty, ktoré následne nedokážu použiť v situáciách, v ktorých sa to od nich vyžaduje. Tu je vhodné spomenúť, že učitelia medzi sebou spolupracujú, častokrát sa v triede nachádzajú dvaja či traja učitelia, ktorí žiakom ponúkajú fakty jednotlivých predmetov (vedných disciplín) v súvislostiach, vzájomne sa dopĺňajú, čím žiaci získavajú vhľad do učiva z rôznych uhlov pohľadu, nie zúžene (konvergentne).

Aj preto sme v médiách mali možnosť nedávno sledovať inovatívne kroky Fínov vo vzdelávaní, a to v zmysle prepojenia jednotlivých predmetov a vytvorenia istého súboru predmetov (vied).

Učitelia majú relevantnú slobodu robiť, čo uznajú za vhodné a k vzájomnej spolupráci sú podporovaní zo strany vedenia. Majú celoštátne určené, že si majú niekoľko hodín týždenne (zväčša 3) vyhradiť na spoločné plánovanie.

V podstate celý školský systém Fínska je založený na dôvere. Učitelia majú dôveru vedenia školy a celkovo štátu, že budú svoju prácu vykonávať najlepšie, ako vedia. A rovnako i deti musia dostať dôveru, aby mohli prevziať zodpovednosť za vlastné učenie.

Klasické triedy sú príliš zastarané a neposkytujú priestor pre rôznorodú prácu. S touto myšlienkou Fíni školské triedy „otvorili“. Prispôsobili ich tak, aby v triede mohlo byť viac žiakov naraz, ale všetci sa nemuseli učiť to isté v rovnakom čase. Čo to v praxi znamená? „Učitelia spolupracujú, jeden z nich môže napríklad preberať učivo z biológie s väčšou skupinou detí, a ten druhý sa môže venovať menšej skupine detí, ktorá trebárs potrebuje dohnať niečo v matematike.“, vysvetľuje koncept „otvorených tried“ riaditeľka stratégie digitálneho vzdelávania v Microsofte a bývalá fínska učiteľka Kati Tiainenová.

 

Kvalitné vybavenie učební

Takáto práca si však vyžaduje kvalitné vybavenie učební, ktorými Fíni nepochybne disponujú. Špecializované triedy na odborné a výchovné predmety sú špičkovo vybavené (chemické pomôcky, telocvične). Učebňa hudobnej výchovy je vybavená množstvom dychových nástrojov, gitár, sadami bubnov a inými nástrojmi. Nechýbajú tiež priestranné kuchyne, kde sa žiaci učia variť. V každej triede sa nachádza minimálne jeden dataprojektor s interaktívnou tabuľou, tablety, notebooky, wifi. Nábytok je prispôsobený na skupinovú prácu žiakov, triedy je možné spojiť alebo oddeliť pomocou zvukotesných posuvných stien.

 

V centre budovy školy sa nachádza školská knižnica, ktorá je zároveň verejnou knižnicou, čo znamená, že je prístupná nielen všetkým žiakom školy, ale i obyvateľom toho ktorého mesta, či štvrte. Je tu zároveň možnosť relaxovať pri štúdiu literatúry, či počúvať hudbu.

V rámci psychohygieny majú fínske deti nariadené, aby cez veľké prestávky a obedové pauzy chodili von na vzduch, a tam športovali. Následne sa takto „vyšťavené“ a „zresetované“ vracajú späť do tried a môžu sa plne koncentrovať na výučbu.

 

Ku všetkým rovnako, no s každým inak

Jan Amos Komenský v 17. storočí apeloval na dostupnosť vzdelania pre všetkých, bez ohľadu na ich stav, pohlavie, spoločenskú triedu, vierovyznanie či iné odlišnosti. Rovnako i Fíni vedia, že systém musí slúžiť všetkým, bez ohľadu na to, aké majú rodinné zázemie. Vzdelávanie vnímajú ako kľúčové pre konkurencieschopnosť a rozvoj blahobytu v spoločnosti. Vedia, že učitelia musia byť na špičke spoločnosti a dostatočne ich v tom podporujú a oceňujú. A čo je úžasné, neopovrhujú žiadnym dieťaťom v zmysle „má na to, nemá na to“. Je to tým, že fínski učitelia majú väčší rešpekt k detskej individualite, k tomu, že deti majú rôzne druhy nadania a talentu. Neodsudzujú ich a neoznačujú pomyselnou nálepkou „hlúpy, neschopný“ len preto, že im v danej chvíli práve nejde čítanie, čí počítanie. Aj to je jeden z hlavných dôvodov, prečo majú študenti s učiteľmi dobré vzťahy. Tak čo? V čom sa inšpirujeme my?

 


Zdroj: eduin.cz, zpravy.aktualne.cz,oph.fi
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Zahraničné školské systémy
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.