http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Negatívne reakcie dieťaťa na spory medzi rodičmi a riziko rozchodu. Ako si s tým poradiť?

Magdaléna Kremnická
Autor článku
Foto: Bigstock
Reakcie detí na konflikty rodičov a prípadný rozvod môžu byť rôzne. / Foto: Bigstock

Reakcie dieťaťa na nezhody medzi rodičmi môžu byť rôzne. Záleží na veku dieťaťa, na jeho vlastnostiach, temperamente, charaktere, na tom, ako bolo zvyknuté už v minulosti zdolávať prekážky a ako im s pomocou dospelého dokázalo čeliť.

 

V mnohých situáciách sú tieto reakcie istým obranným mechanizmom dieťaťa, ktoré sa snaží upozorniť na to, že niečo nie je v poriadku. Dieťa akoby hovorilo: „Niečo sa tu deje, halóóó....tu som...prosím, už sa nehádajte, nechajte to tak, zmierte sa a starajte sa o mňa obidvaja.“

Veľakrát to jednoducho nejde. Dá sa však dieťaťu pomôcť, aby sa týmto stavom vyhlo alebo ich eliminovať čo najviac.

 

Aké sú teda najčastejšie reakcie detí na spory medzi rodičmi a na riziko ich rozchodu?

 

1 | Klamstvo dieťaťa

Ide o klamstvo v pravom slovazmysle, preto je dôležité brať do úvahy vek dieťaťa. Medzi 3. a 6. rokom je preň typická tzv. konfabulácia, čiže  nepresné odlíšenie skutočnosti od fantázie, ktorú dieťa považuje za skutočnosť. V praxi to znamená, že dieťa klame neúmyselne.

My však máme na mysli skutočnú lož, ktorou sa dieťa snaží na seba upozorniť, prípadne niekoho zraniť. Tým niekým môže byť práve rodič, ktorého sa dieťa svojím klamstvom snaží vyburcovať k reakcii. V svojej detskej naivite si však nie je schopné uvedomiť, že reakcia rodiča bude negatívna.

 

Čo s tým?

Zachovajte chladnú hlavu a nerobte hneď paniku. Vyhnite sa katastrofickým scenárom, vyhrážkam a výčitkám typu: „Vieš čo si tým spôsobil? Čo si teraz ľudia o mne budú myslieť? Kvôli tebe ma učiteľka/otec/susedia budú nenávidieť. Ešte raz také niečo povieš, tak ...“. Takéto slovné útoky nikam nevedú. Pozrite sa na vec s nadhľadom a snažte sa ju riešiť konštruktívne. Vytvorte pokojnú atmosféru a s dieťaťom si pohovorte. Rozhovor smerujte k odhaleniu podstaty problému – klamstva. Pokúste sa nájsť odpoveď na to, čo viedlo vaše dieťa k lži. Chcelo len upozorniť na situáciu, aká u vás doma vládne alebo tým hľadalo nejakú radu, ako z toho všetkého von? Ak dieťa úmyselne klame, zveruje sa so svojimi ťažkosťami iným, dáva vám tým jasný signál, že vám nedôveruje, pochybuje o tom, že mu dokážete pomôcť a pravdivo celú situáciu vysvetliť, tobôž vyriešiť.

 

Uveďte dieťa do reality, samozrejme, primerane jeho veku. Do rozhovoru zapojte aj druhého rodiča, aby dieťa získalo skúsenosť, že sa dozvedelo pravdu z oboch strán a nemalo ďalej pochybnosti

 

2 | Drobné krádeže dieťaťa

V období, keď sa v rodine dejú náročné situácie, kedy rodičia riešia spory a je možný ich rozchod, sa môžu objavovať tiež protestné drobné krádeže dieťaťa. Dieťa ukradne danú vec tak, aby sa na to prišlo, a to z jednouchého dôvodu – chce, aby si ho rodičia všimli, „volá“ o pomoc, aby sa situácia v rodine zvrátila. Prečo však volí práve negatívny spôsob správania? Je si totiž vedomé, že ním rodičov vyprovokuje a začnú skôr konať.

 

Čo s tým?

V prvom rade  sa snažte „udržať nervy na uzde“, nevybuchnúť a neútočiť. Hoci, najmä staršie deti, takúto reakciu rodičov očakávajú, takéto vaše správanie by mohlo zablokovať otvorenosť dieťaťa a chuť povedať dôvod svojho správania.

 Pokúste sa prísť na to, čo je za tým. Nechajte dieťa rozprávať o svojich pocitoch, čo sa v ňom deje, z čoho má strach, čomu nerozumie, ....

 

3| Nočný des   

Tento stav sa u dieťaťa prejavuje približne od 8. mesiaca do 11. roku života. V noci sa „prebudí“ a vykrikuje slová, ktoré nedávajú vôbec žiadny zmysel. Rodič nadobudne pocit, že dieťa je prebudené, pretože má otvorené oči, ale nie je tomu tak.

Tu treba rozlišovať nočnú morunočný des. Kým pri nočnej more si dieťa dokáže pri úplnom prebudení (buď v danej chvíli v noci alebo na ďalší deň, keď sa prebudí) spomenúť, čo sa mu zdalo, pri nočnom dese to nedokáže. Preto je nočný des považovaný za intenzívnejší a hlbší zážitok, pri ktorom je zložité dieťa upokojiť.  

 

Odkiaľ sa však nočný des u dieťaťa berie? Príčinou býva zážitok, ktorý dieťa počas dňa prežilo. Nemá ho však odžitý, vysvetlený, nerozumie mu alebo mal tak vysoký stupeň, že to jeho psychika nezvládla. Dôvodom môže byť nevysvetlená hádka rodičov, nevysvetlené napätie doma, nevysvetlený odchod rodiča z domu či plač matky.

 

Čo s tým?

Dôležité je, nepríjemnú situáciu v rodine dieťaťu vysvetliť a dať mu príležitosť spýtať sa na to, čomu nerozumie.

Dieťaťu pomáha ventilácia pocitov, rozhovor, fyzická aktivita – cvičenie, beh, jazda na bicykli, ... . Nie je dobré, ak sa pocity v dieťati hromadia. Hrozí ich erupcia. Dieťa môže reagovať na normálne situácie neadekvátne – viac emocionálne, spurne, či rozhorčene. A tomu by ste mali zamedziť.

 

4 | Útek dieťaťa z domu

Dieťa uteká náhle, napríklad pri hádke rodičov. Je to v jeho správaní istý skrat na základe určitej situácie. Sú však i úteky, ktoré si dieťa premyslene naplánuje – zásobí sa potravinami, pripraví teplé oblečenie, spací vak. V oboch prípadoch sa snaží uniknúť zo situácie, ktorá sa doma deje, upriamiť pozornosť rodičov na seba a „zahladiť“ vzniknuté hádky.

 

Ako vzniknutú situáciu riešiť?

V okamihu, keď dieťa nájdete, silno ho objímte. Nevyčítajte, nekričte! Uistite ho, že ho obaja máte stále rovnako radi, že s ním rátate a budete sa oň starať. Ak to bude len jeden z rodičov, tak že sa oň bude starať on.

Toto uistenie je pre dieťa veľmi dôležité. Stáva sa preň istotou, ako bude vec prebiehať ďalej. Aj keď ako rodič neviete všetko, je potrebné mu povedať aspoň to čo viete.

 

5 | Dieťa sa cíti byť vinné

Vyčíta si, že bolo neposlušné, zle sa učilo, vyviedlo niečo nekalé. Keby dieťa nebolo, bolo by určite všetko v poriadku a rodičia by sa nehádali. Aj takéto sebaobviňujúce myšlienky môžu dieťa vnútorne zožierať. 

 

Ako mu pomôcť?

S akýmkoľvek sebaobviňovaním dieťaťa vyjadrite svoj jasný nesúhlas. Zaujmite rázny a striktný postoj. Táto pevnosť v ňom vyvolá väčšiu istotu. Je potrebné mu vinu, ktorú si kladie, vyvrátiť dôveryhodnými argumentmi – jasne vymedziť príčiny nezhôd medzi rodičmi.

Vyvarujte sa hádok prameniacich z vašich negatívnych výchovných postupov voči dieťaťu, ktoré ho môžu zraňovať. V návale emócií si neuvedomujeme silu našich slov, a práve to môže byť spúšťačom sebaobviňovania dieťaťa.

 

6 | Psychosomatické prejavy

Bolesť brucha, hlavy, nutkanie na zvracanie.... . Keď však prídete k lekárovi, vyšetrenie je vždy negatívne, všetko je v poriadku, nejde o žiadne známky choroby. Tak čo sa vlastne deje? Organizmus dieťaťa takto reaguje na dlhodobú psychickú záťaž vyplývajúcu z napätej rodinnej situácie. Má strach, obavy, ako všetko dopadne.

 

Tieto prejavy sa skôr vyskytujú u vekovo mladších detí, troj až jedenásťročných. V období puberty ide o vzdor, úteky k partii, k alkoholu, cigaretám, môžu sa objaviť drogy, lásky.

 

Čo sa s tým dá robiť?

Dieťaťu poskytnite všetko, aby mu bolo lepšie – liek, obklad, čaj, ale v žiadnom prípade ho neľutujte akoby bolo choré. Radšej si k nemu sadnite a v pokoji sa o všetkom porozprávajte. Dieťa musí k celej situácii pristúpiť ako k prekážke, ktorú je, s vašou pomocou, potrebné zdolať. Týmto spôsobom – psychosomatickým prejavom – sa ju snaží akoby obísť, neriešiť. Je potrebné nájsť podstatu problému, preto riešte, rozprávajte sa.

 

7 | Apatickosť, plachosť, zajakavosť dieťaťa     

Ďalšie prejavy toho, že dieťa má v sebe väčší emočný náboj a nevie s ním bojovať. Nedokáže záťaž, ktorú prežíva, prejaviť inak napríklad plačom, krikom, bláznením sa, vrhnutím sa do náruče niekomu blízkemu, komu verí.

 

Je potrebné to riešiť?

V niektorých situáciách dieťaťu pomáha, že vníma, že sa tiež necítite dobre, že si neviete rady, ale chcete mu nejako pomôcť. Takéto spoločné zdieľanie náročnej situácie prinesie dieťaťu pocit uvoľnenia, že v tom nie je samé. Pri zajakávaní, znížte intenzitu hlasu takmer na šepkanie a nechajte dieťa dohovoriť to, čo chce.

 

8 | Pomočovanie dieťaťa   

Pozor, nejde tu o nočné pomočovanie. Dieťa sa pomočí vo chvíli strachu pred rodičom alebo vo chvíli, keď je prítomné niečo, čoho sa bojí – prudká hádka, ktorú si nevie vysvetliť.

 

Ako správne reagovať?

Ak k niečomu takému dôjde, dieťa určite netrestajte ani sa mu nevyhrážajte. Mohli by ste celý problém ešte viac zhoršiť. Hľadajte „spúšťač“ takéhoto prejavu a čo najskôr sa ho snažte odstrániť.

 

9 | Zhoršenie školského prospechu i vzťahov

Zhoršenie výsledkov v škole, vzťahov medzi kamarátmi a spolužiakmi, zvýšená rozmaznanosť, používanie oplzlých slov a nadávok, útek k partii, k láske, zvýšená agresivita – voči sebe i druhým. To všetko sú ďalšie z mnohých prejavov zvládania, či skôr nezvládania zložitých životných situácií prameniacich z rodinných konfliktov v domácnosti.

 

A ako ďalej?

Pri školských neúspechoch pomôžte dieťaťu v dôslednej domácej príprave. Snažte sa odviesť jeho pozornosť od negatívnej situácie doma a smerovať ju výhradne na školské úlohy. Pre lepšiu koncentráciu je tiež vhodné striedať psychickú aktivitu s fyzickou.

Ak to považujete za vhodné, je dobré informovať o novej situácii v rodine učiteľa svojho dieťaťa, aby k jeho prípadným neúspechom vo vyučovaní a zmenám v jeho správaní, dokázal zaujať adekvátne stanovisko.

 

I napriek hlave plnej partnerských problémov, dbajte na to, aby ste mali vždy prehľad kde sa Vaše dieťa nachádza (najmä mimo školy), s kým  a akým spôsobom trávi svoj voľný čas. Ak objavíte negatíva v správaní Vášho dieťaťa, nelamentujte, nekričte, nezúrte, nevyčítajte a v prvom momente mu nič nezakazujte. V takomto afekte by sa mohlo ľahko stať, že dieťa by voči vám „zatvrdlo“ a váš názor by ho viac nezaujímal. Dokonca by vám na protest schválne robilo to, čo ste mu zakázali. Upokojte sa, celú záležitosť si nechajte prejsť hlavou, zvážte pre a proti, a až potom vyslovte svoje stanovisko, podmienky, prípadné tresty.

 

10 | Nechutenstvo dieťaťa 

Nechutenstvo, kedy dieťa ohŕňa nosom nad nedeľným obedom, alebo vymýšľa tisíc dôvodov prečo práve teraz, keď sa ide večerať, musí ísť na toaletu, pripraviť si veci do školy či zavolať kamarátovi, môže prerásť do mentálne anorexie. Je to opäť jedna z reakcií na ovzdušie v rodine v dobe, keď sa rodičia rozchádzajú lebo sa medzi nimi odohrávajú ostré hádky.

 

Ako vhodne reagovať?

Situáciu nezľahčujte a čo najskôr, najlepšie okamžite, ju začnite riešiť s odborníkom. Vhodné je podstúpiť aj rodinnú terapiu, ktorá by dieťaťu mohla pomôcť.

 

11 | Koalícia dieťaťa s rodičom proti druhému rodičovi 

Ak svoje dieťa štvete proti druhému rodičovi, ubližujete mu tým! Možno, že ho má dieťa tiež veľmi rado. Je však vedené k tomu, aby ho videlo v horšom svetle než aký naozaj je. Môžete tým uňho vyvolať určitú rozpoltenosť, nesúhlas, zmätenosť, kedy jedného rodiča nechce zraniť, stratiť, no má rado i toho druhého.

 

Ako sa tomu vyhnúť?

Nerobte zo svojho dieťaťa sudcu ani poradcu, táto rola mu neprislúcha. Pokiaľ chcete, obráťte sa na manželskú či právnu poradňu, ktorá je nestranná a dokáže vám pomôcť vyznať sa vo svojich pocitoch.     

  

12 | Separačná úzkosť dieťaťa

S prejavom separačnej úzkosti sa v praxi stretávame u veľmi malých detí, niekedy sa objavuje aj v predškolskom veku (3-6 rokov). Zo strany dieťaťa ide o úzkostlivý stav, kedy sa ocitlo bez jedného rodiča – preňho istoty. Dieťa je apatické, nechce sa hrať, sedí, díva sa „do blba“, nereaguje na komunikáciu, je zmätené, v noci sa budí, prežíva nočný des alebo nočnú moru.

 

Uveďme si príklad. Dieťa nemá veľa skúseností s otcom, a ten sa rozhodne, že si dieťa vezme do starostlivosti na 3 - 4 dni. Dieťa môže zareagovať veľmi dobre, môže však zareagovať aj separačnou úzkosťou. Znamená to, že bude mať zvýšený strach, napätie, ktoré nebudú ventilované. Dieťa vlastne nevie čoho sa bojí. Nemá negatívnu skúsenosť s druhým rodičom, ale to, že nie je s tým rodičom, ktorého pozná, ku ktorému má vytvorený väčší návyk, ho však zneistí.

 

Na čo si dať pozor?

Rodičia, nebuďte unáhlení, vyhnite sa tzv. „hurá systému“. Vaše dieťa nie je mobilný aparát ani počítač, ktorý naprogramujete a funguje podľa zadaných dát. Je to živý tvor, ktorý si vyžaduje obrovskú dávku pochopenia, empatie, citu a najmä trpezlivosti. Vyriešiť situáciu čím skôr ešte neznamená vyriešiť ju správne!

Preto privykajte svoje dieťa novej situácii pomaly, opatrne, pokiaľ je to možné za prítomnosti obidvoch alebo aspoň jedného z rodičov na toho druhého.

 

Hoci si to niekedy neuvedomujete, ale pokiaľ urobíte v tomto ranom veku, kedy dieťa ešte nerozpráva a nemôže sa teda k celej udalosti vyjadriť, niečo unáhlené v tom, na čo si má dieťa zvyknúť, môžete tým u neho spôsobiť separačnú úzkosť. Buďte rozvážni a múdri a v prvom rade majte na zreteli záujem vášho dieťaťa.       

 


Zdroj: Ilona Špaňhelová: Dítě a rozvod rodičů
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Rozvod
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.