Články: Pre študentov
O projekte

 

Nočné mory: Desivé sny trápia deti často. Ako si s nimi poradiť?

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Bigstock
Dôvody zlých snov sú rôznorodé a u detí sa vyskytujú celkom bežne. V žiadnom prípade sa z nich však nesmejte, pretože pre dieťa sú veľmi reálne. / Foto: Bigstock

Medzi rodičmi koluje množstvo vtipných príbehov o tom, ako všetky deti pred spánkom zázračne vysmädnú, dostanú chuť na nejakú drobnosť, potrebujú cikať a vyhnať strašidlo spod postele. Cieľom drobcov je oddialiť spánok čo najviac. Hoci sa dospelí dokážu s prehľadom a chápavým úsmevom s takýmito požiadavkami vyrovnať, úplne iná situácia nastáva, keď uplakaný a vydesený potomok stojí uprostred noci vo dverách rodičovskej spálne a tvrdí, že ho naháňa škaredá opička s vystúpenými blikajúcimi očami alebo ho chceli zjesť lesné príšery.

 

Odborníci hovoria, že najdôležitejšie je odlíšiť zlé sny, resp. nočné mory od nočného teroru. Nočné mory sa zvyčajne odohrávajú v druhej polovici noci, počas sna. Dieťa si sen na druhý deň obyčajne pamätá a môže ho aj po prebudení trápiť naďalej. Nočná mora, laicky povedané, je zlý sen, ktorý spôsobí prebudenie. Lenže, nie každé prebudenie so zlým pocitom znamená nočnú moru. Nočný des sa vyskytuje zriedkavejšie a odohráva sa v prvej tretine noci. Deti stále spia hlbokým spánkom bez snov, no napriek tomu vo vypätom stave a ťažko ich upokojíte. Budia sa dezorientované, vydesené a plačúce. Po odznení nočného teroru rýchlo zaspávajú a ráno zvyčajne netušia, čo sa dialo v noci.

Nočné mory sú, podľa odborníkov, bežnou súčasťou detstva, nemajú vplyv na ďalší vývin dieťaťa a zriedkavo sa stávajú chronickými. Vyskytujú sa už od batoliaceho veku, ale vo všeobecnosti začínajú medzi tretím a šiestym rokom. Odhaduje sa, že nočnými morami môže trpieť až polovica detí v tomto veku. Najčastejšie sa objavujú vo veku medzi siedmim a desiatim rokom, následne ich frekvencia dramaticky klesá. Nočné mory sú bežnejšie u dievčat, ale nie je jasné, či je to kvôli tomu, že chlapci hovoria o svojich zlých snoch menej alebo si ich nepamätajú tak, ako dievčatá.

Dôvody zlých snov sú rôznorodé, ohrozené sú napríklad deti s posttraumatickým stresom a ich sny majú aj iný charakter než tie u detí, ktoré nezažili žiadne zásadné negatívne udalosti. Odborníci niekedy dokážu dokonca zistiť, ktoré deti prežili traumu na základe ich hrozných snov.

 

Nočné mory bývajú u detí rôzne

Nočné mory sú vývojovým míľnikom spojeným s predstavivosťou a abstraktným strachom. Preto sa aj desivé veci pohybujú v širokej škále od skutočných až po úplne absurdné.

 

Tak, ako sa vyvíjajú deti, menia sa aj ich nočné mory. Batoľatá a malé deti sa väčšinou budia, lebo sa boja zlých imaginárnych postavičiek a separácie od rodičov. Staršie deti sú vystresované kvôli zážitkom alebo tomu, čoho boli svedkom na telefónoch, tabletoch či počítačoch. Tým, že sú samostatnejšie, dokážu si poľahky zistiť množstvo informácií o čomkoľvek a následne to nedokážu efektívne emocionálne spracovať. Nefiltrovaný online obsah je pre deti hnacím motorom zlých snov.

 

Viac článkov o zodpovednom používaní technológií nájdete aj TU: Deti a technológie: ESET Parental Control

 

Na ich frekvencii nezáleží až tak veľmi, nočné mory sa stávajú problémom až vo chvíli, keď začnú spôsobovať dieťaťu stres. Pozornosť im treba venovať vtedy, keď ovplyvňujú fungovanie detí, ako napríklad objavenie sa úzkostných stavov, driemoty počas dňa, zhoršenie sústredenia alebo pamäťových schopností.

 

Ako si so zlými snami poradiť?

Nočná mora je síce bežná vec, ktorú deti pravdepodobne zažijú, ale vás aj tak znepokojí. Nikto nechce vidieť svoje dieťa vydesené a logické vysvetľovanie pri snoch veľmi nefunguje. Nedokážete deti presvedčiť, že je nereálne, aby ich po lese naháňala červená krvavá ruka, ale sú spôsoby, ako im vieme pomôcť.

 

V prvom rade sa zamerajte na jednoduchú prevenciu. Nedovoľte deťom, aby pozerali pred spánkom nevhodné programy, hrali sa stimulujúce hry a počúvali hrozivé príbehy. Deťom tiež pomáha pravidelný nočný režim a dostatok kvalitného spánku. Čím menej spánku majú, tým je vyššia šanca, že sa u nich objavia nočné mory a nočný des.

 

Dieťa, ktoré sa bojí, potrebuje v prvom rade rodiča, ktorý mu pomôže upokojiť sa, objíme ho, pohladká a uistí, že všetko je v poriadku. Odborníci radia, aby ste dieťa, ktoré sa zobudí s tým, že malo zlý sen, nasmerovali späť do svojej izby. Choďte s ním do jeho izby a ubezpečte ho, že je v poriadku, v bezpečí a vy ste stále s ním. Pýtajte sa na jeho sny: „Čo si videl/a? Čoho si sa zľakla/zľakol?“ Nesnažte sa deti rýchlo zmanipulovať, aby si ľahli a spali ďalej, nemávnite nad ich strachom rukou s tým, že to „bol len zlý sen“. Dieťa možno bude trvať na tom, aby ste sa na noc rozložili vedľa neho, no s touto taktikou by ste mali zaobchádzať premyslene. Môže sa totiž stať, že mu narušíte spánkový rituál a dieťa bude vašu prítomnosť vyžadovať aj naďalej, po iné noci. Rozhovor o tom, čo sa dialo v noci a ako sa so situáciu popasovať nabudúce, môžete opätovne otvoriť na ďalší deň, nie však pred spaním. Deti efektívne upokojujú aj nočné svetlá alebo otvorené dvere.

Odborníci radia, že pomáha aj kresba obrázka o zlom sne, jeho následné roztrhanie a vyhodenie so slovami: „Viem, že nie si skutočný!“ Najvhodnejšie je však porozprávať sa o nepríjemnom zážitku. Ak sa nočná mora spája so skutočným traumatizujúcim zážitkom, ako napríklad s dopravnou nehodou, mali by ste dieťa vziať k lekárovi, lebo môže ísť o symptóm posttraumatického stresu.

 

Ak sa situácia s nočnou morou stane vo vašej domácnosti pravidelným nočným rituálom, za zváženie stojí aj kognitívna liečebná metóda, tzv. revízna terapia snímok (Imagery Rehearsal Therapy). Bola vyvinutá pred dvadsiatimi rokmi, aby pomohla pacientom s traumatizujúcimi skúsenosťami znížiť frekvenciu nočnej mory a vedci majú k dispozícii množstvo dôkazov o jej fungovaní. Spočíva v tom, že pomôžete dieťaťu „prepísať“ sen, ktorý sa mu prisnil. V novom scenári môže dieťa vymeniť všetky strašidelné prvky za príjemné. Napríklad ak sa dieťaťu snívalo, že vošlo do strašidelného domu, môže sen prerobiť tak, že vošlo do paláca s plyšovými zvieratkami.

 

Vždy uznajte detský strach a ukážte pochopenie. Potom syna či dcéru ubezpečte, že sa tej konkrétnej veci nemusí báť. Úlohou detí je učiť sa, spoznávať nové veci, hrať a zabávať sa. Úlohou rodičov je poskytnúť im bezpečie. Môžete preto svojmu drobcovi povedať: „Viem, že sa bojíš, ale som tu s tebou a mám to pod kontrolou.“

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Spánok detí
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.