Zmena štátneho vzdelávacieho programu, podľa ktorej sa majú prváci učiť iba spojité písané písmo, sa týka aj nadaných detí. Na vyučovanie nespojitého písaného písma – Comenia Script prešla aj Súkromná základná škola pre žiakov s intelektovým nadaním CENADA. Riaditeľka školy Jana Jurášková a zriadovateľka školy a riaditeľka Centra nadania Martina Mátychová hovoria o pridanej hodnote písma Comenia Script pre nadané deti.
Dnes mnohí dospelí nezvládajú krasopis. Je pre vás dôležitý z pozície učiteľky a rodiča?
Martina Mátychová: Ak si predstavujeme pod pojmom krasopis dokonalé napodobenie tvarov z písaniek pre prvákov, tak nepoznám dospelého človeka, ktorý by takto písal. Písmo dospelých ale aj detí vnímam ako odraz jedinečnosti. Podľa mňa dospelí píšu istým druhom krasopisu akurát nie je všeobecne čitateľný. Z pozície učiteľky ale aj matky je pre mňa dôležitá v prvom rade čitateľnosť. Ak mi má niekto sprostredkovať informáciu formou písaného textu, písmo potrebujem mať vo forme, ktorá sa ľahko rozpozná, dešifruje.
Jana Jurášková: Pre mňa je krasopis úplne nepodstatný, ak máme na mysli písmo ako prostriedok komunikácie. V tomto zmysle sa už písanie masívne presúva na klávesnice notebookov, smartfónov, tabletov. Miesto pre krasopis alebo spoznávanie rôznych fontov vidím skôr vo výtvarnej výchove alebo ako zaujímavú skúsenosť v rámci písania na hodinách slovenského jazyka.
Je Comenia Script rovnocenné s písaným písmom?
Martina Mátychová: Vo význame zaznamenávania myšlienok áno. Vo význame sprostredkovania informácií (čitateľnosť) nie. Písané písmo (spojité) nie je schopné čeliť tlaku potrebnej rýchlosti a dochádza k výraznému „deformovaniu“ pôvodných tvarov. Táto forma sa môže javiť ako rýchla, ale rýchlosť má dopadom na funkčnosť v zmysle čitateľnosti. Vo význame efektívneho učenia, učenia pre život, rovnocenné nie je.
Jana Jurášková: Písané spojité písmo sa postupne vytráca z našich komunikačných kanálov. Myslím, že stále menej a menej ľudí sa dorozumieva prostredníctvom rukou písaných listov. Skôr si vymieňame e-maily, sms-ky. Rukou písané písmo akoby sa presúvalo do „intímnejšej roviny“ – ako písanie pre vlastnú potrebu. Ja píšem rukou len keď si potrebujem pre seba niečo zaznačiť a práve nesedím pri počítači, keď si píšem zoznam na nákup a napokon vtedy, keď píšem odkaz nejakému členovi rodiny v rámci bytu. Smerom „von“ používam už len „ťukacie“ písmo. Predpokladám, že takto je to u mnohých ľudí. Ak má škola učiť pre život, vidím tu skôr miesto pre získavanie zručnosti v písaní desiatimi prstami.
Máte skúsenosti s písaním Comenia na vašej škole, ako k tomu pristupujú učitelia a rodičia?
Martina Mátychová: V našej škole učíme Comenia script tri roky. Učitelia ho prijali ako súčasť prirodzeného vývinu spoločnosti. Myslím, že dokonca mohli pocítiť úľavu, pretože predchádzajúce roky sme učili u prvákov najskôr tvary tlačeného písma (veľké a malé) a druhý polrok prvého ročníka tvary klasického písma spojitého. Deti zo začiatku prijímajú nácvik písaných spojitých tvarov ako zábavu, ale keď idete do rutinného nácviku, ktorý si tento typ písma vyžaduje, dochádza u nich k znechuteniu. Frustrácia z činnosti je u detí väčšia ako samotný zmysel a škola v šiestich rokoch prestáva byť zábavným objavovaním.
Rodičov pri prijímaní na školu informujeme o metódach, postupoch aj dôvodoch, prečo sme zvolili Comenia. Môžu slobodne rozhodnúť či našej skúsenosti dôverujú.
Prečo ste sa pôvodne rozhodli učiť Comeniu?
Martina Mátychová: Prvé prirodzené písmo je obyčajne vo forme veľkých tlačených písmen. Deti sa hrajú s písmenkami, napodobňujú okolitý svet a bez odmietania a frustrácie sa stávajú gramotnými. Uvedomujeme si potenciál detí, ich prirodzený vývin a zároveň silu vnútornej motivácie, ktorá zaniká pod neprimeraným tlakom okolia. Škola má možnosť rozhodovať či pôjde cestou prirodzeného vývinu detí, ktorý je spojený s hrou, zvedavosťou, potrebou byť činný alebo pôjde formou diktátu, tlaku, autokracie... Nadané deti veľmi citlivo reagujú na autokraciu, nezmyselnosť, podmieňovanie. Následkom môže byť strata dôvery v školu ako vzdelávaciu inštitúciu, strata záujmu a radosti zo vzdelávania, stagnácia, regres. Comenia script nám ponúkla vhodnú alternatívu. Je blízka tlačenej forme, ktorú deti čítajú a zároveň je blízka prirodzenému prvotnému písaniu u detí. Deti si rýchlo osvoja zručnosť písania a môžu svoj potenciál efektívne rozvíjať v iných oblastiach záujmu. Dôležité je pre nás, aby deti rady písali, aby tvorili príbehy, prezentácie, nebáli sa vyjadriť a zaznamenať svoje poznanie.
Jana Jurášková: Príchod Comenia scriptu na Slovensko bol pre nás veľkou úľavou. Paličkové a písané spojité písmo sme vymenili za výučbu v tomto type písma. V prvom ročníku sme tým získali veľa priestoru na tvorivosť, sofistikované úlohy, čítanie. Vnímam ako veľkú nespravodlivosť, že nám a našim deťom bude táto úľava odopretá.
Aký dopad môže mať rozhodnutie Ministerstva školstva na nadané deti?
Martina Mátychová: Negatívny dopad je individuálny a závislý od vývinových možností dieťaťa a tlaku učiteľov. Ako som už uviedla, nadané deti veľmi citlivo reagujú na autokraciu, nezmyselnosť, podmieňovanie. Pri najhorších scenároch následkom môže byť strata dôvery v školu ako vzdelávaciu inštitúciu, strata záujmu a radosti zo vzdelávania, stagnácia, regres. Pri hodnotení písania môže byť následkom strata dôvery v seba samého. Prípadne pribudne niekoľko dysgrafikov.
S akými problémami sa pri písaní nadané deti stretávajú?
Martina Mátychová: U niektorých nadaných, podobne ako u väčšinovej populácie, sa vyskytujú vývinové poruchy – dysfunkcie ako dysgrafia a dysortografia. Vzhľad písma je ovplyvnený motorickým ale aj emocionálnym vývinom, ktorý je u nadaných špecifický, vyplýva z nerovnomerného vývinu. Problémy u nadaných vznikajú hlavne potrebou spoločnosti vytvárať schémy hodnotenia, čo je dobré a čo zlé, čo je pekné - správne a čo nepekné – nesprávne. Deti čelia hodnotiacemu tlaku spoločnosti, ktorá ich neprijíma takých akí sú.
Jana Jurášková: Špecifikom, ktorý sa u nadaných vyskytuje, je nesúlad rýchlosti myslenia s rýchlosťou písania – teda jemnej motoriky. Myšlienky sa im v hlave roja nepredstaviteľnou rýchlosťou, nestíhajú ich zachytiť na papier. My ako vyučujúci stojíme pred otázkou – či vyžadovať a uprednostniť u týchto detí pekné spojité písmo alebo originálne hodnotné myšlienky. Ja osobne mám túto dilemu už dávno vyriešenú.
Martina Mátychová je odborníčka na pedagogiku pre nadané deti a zakladateľka Centra pre nadané deti. Vyštudovala učiteľstvo prvého stupňa a odborne sa venovala prejavom problémového správania u nadaných detí. Pracovala ako pedagogička v škole pre mimoriadne nadané deti a v roku 2008 založila Centrum nadania, n.o.
Jana Jurášková vyštudovala špeciálnu pedagogiku, odborne sa venovala pedagogike nadaných detí. Pracovala ako učiteľka na viacerých školách. Pôsobila aj ako hlavný radca na ministerstve školstva na vzdelávanie intelektovo nadaných a pre diagnostické centrá a zariadenia náhradnej výchovy. Od roku 2008 je riaditeľkou Súkromnej základnej školy pre žiakov s intelektovým nadaním.
