Články: Pre študentov
O projekte


 

Školy budú musieť začať učiť deti rozpoznávať falošné správy. PISA testovanie bude pravdepodobne merať aj túto ich schopnosť

Lucia Brezovská
Autor článku
Foto: Pexels
Od roku 2018 sa testovanie PISA rozšíri o meranie úrovne tzv. globálnej schopnosti, čím sa myslí schopnosť žiakov odhaliť falošné správy a dezinformácie, tzv. fake news. / Foto: Pexels

Medzinárodné testovanie PISA sa týka predovšetkým testovania vedomostí v matematike, čítaní s porozumením a v prírodovednej gramotnosti. V roku 2018 plánujú testovanie rozšíriť o meranie úrovne tzv. globálnej schopnosti, čím sa myslí schopnosť odhaliť falošné správy a dezinformácie, tzv. fake news alebo hoaxy.


Prečo a ako by mali školy učiť žiakov rozpoznávať falošné správy? Študenti by sa mali vedieť orientovať v digitálnom prostredí a odhaliť prekrútené fakty a falošné správy. Túto schopnosť posilňuje najmä mediálna výchova, informatika a humanitne orientované predmety. Písomné testy PISA zahrňujúce otázky merania globálnej schopnosti majú vyhodnotiť, ako sú mladí ľudia pripravení na rôznorodý a vnútorne prepojený svet, a to posudzovaním ich schopnosti vidieť svet z rôznych perspektív, vedieť prijať iný názor alebo ich otvorenosť k odlišným kultúram. Potrebujú však vystúpiť z bubliny sociálnych sietí a vypočuť si, alebo prečítať, aj iné názory. Falošné správy, hoaxy, existujú ešte spred doby internetu, avšak to, čo čítame, by sme mali kriticky dokázať hodnotiť a overovať si pravdivosť prečítaného.

 

Túto schopnosť by mali posilňovať najmä školy

Prečo sú takéto schopnosti dôležité, ukazuje aj príklad mladých ľudí z Európy, ktorí odchádzajú bojovať za tzv. Islamský štát. Monokultúrne naladenie môžu podporovať sociálne siete, na ktorých si ľudia vytvárajú skupiny priateľov a známych s rovnakými názormi. Sociálne siete však majú potenciál to zmeniť, mohli by vytvárať bezpečný priestor pre diskusiu.

Andreas Schleicher, riaditeľ pre oblasť vzdelávania OECD, ktorý rozbehol aj testovanie PISA, tvrdí, že školy by mali učiť mládež, ako rozpoznať falošné správy. Cieľom OECD je rozvíjať globálnu politiku zameranú na zlepšenie hospodárskeho a sociálneho blahobytu. Práve školy by mali posilniť u mládeže zručnosti, ktoré sú potrebné na orientáciu v digitálnom svete, v ktorom sa to falošnými správami priam hemží. A. Schleicher hovorí o tom, že keď sme v minulosti potrebovali informácie, ktoré boli naozaj overené a pravdivé, tak sme použili encyklopédiu. Teraz si však fakty overujeme na facebooku a na rôznych stránkach, ktoré nemusia byť spoľahlivé. „Rozlišovanie toho, čo je pravdivé od toho, čo nie je pravda, je kritický úsudok,“ hovorí A. Schleicher.

 

Zdroj: Youtube

 

Odhľovanie falošných správ je dôležitá úloha. Testy v súčasnosti hodnotia schopnosti tínedžerov v oblasti matematiky, vedy, čítania, ale testovanie sa rozšíri o ďalšie globálne hodnotenie zručností. „Toto hodnotenie sa týka schopnosti mladých ľudí vidieť svet prostredníctvom rôznych perspektív, oceňovať rôzne iné myšlienky a byť otvorení rôznym kultúram,“ hovorí A. Schleicher. Mladí  ľudia by sa mali naučiť rešpektovať rozmanitosť, byť otvorení voči rôznorodým názorom, získať prehľad o tom, čo sa deje nielen priamo v ich blízkosti. „Rozmanitosť by nemala byť problémom,“ vysvetľuje A. Schleicher.

 

Sila sociálnych sietí

Práve sociálne siete môžu ľudí povzbudiť k tomu, aby viac komunikovali a spolupracovali s podobnými ľuďmi. Ľudia nie sú pripravení vidieť rozmanitosť ako niečo pozitívne, tento fakt môžu sociálne siete posilniť. V súvislosti s politickým napätím a migráciou A. Schleicher uvádza, že  Európa prosperovala, keď ľudia podporovali rôznorodé názory, myšlienky a nápady. Skvelým príkladom je obdobie renesancie, v ktorom ľudia premýšľali s otvorenou mysľou.

Stanfordská Univerzita uskutočnila výskum, v ktorom hodnotila viac ako 7800 stredoškolských a vysokoškolských študentov z 12 štátov USA a ich schopnosti hodnotiť informácie z rôznych zdrojov. Výsledky boli znepokojujúce a poukázali na fakt, že študenti nevedia relevantne hodnotiť obsah na internete. Je to dané aj tým, že správy sú ľahko napodobiteľné. Falošná správa manipuluje tak, aby napodobnila dôveryhodnú žurnalistiku a vytvárala aj zisk z reklamy. Viac ako 80 % študentov verilo, že reklama, označená slovami "sponzorovaný obsah", bola skutočnou správou. Niektorí študenti dokonca uviedli, že ide o sponzorovaný obsah, ale stále verili tomu, že ide o novinový článok. To naznačuje, že mnohí študenti nemajú potuchy, čo znamená "sponzorovaný obsah". Správa odporúča posilniť vyučovanie  v oblasti vyhodnocovania informácií  prijímaných zo sociálnych sietí a zároveň posilniť všetky gramotnosti – čitateľskú, informačnú, digitálnu a mediálnu gramotnosť. Hoci majú študenti prístup k médiám, nevedia si poradiť s obsahom, ktorý sa v nich objavuje.

 

Proti falošným správam bojujú aj tradičné médiá a Facebook

Prednedávnom aj Facebook prišiel s nástrojom, ako odhaľovať nepravdivé informácie. Slovensko zatiaľ nie je medzi užívateľskými krajinami.

Facebook odporúča držať sa konkrétnych krokov, ktoré užívateľom pomôžu odhaliť falošné správy:

-  neveriť šokujúcim nadpisom;

- overiť si URL adresu;

- overiť si dôveryhodnosť zdrojov;

- všímať si štylistiku a gramatiku obsahu;

- overiť si pravdivosť fotografií;

- overiť citované zdroje;

- overiť si, ako o danom obsahu informujú iné médiá;

- odlíšiť dezinformáciu od paródie a satiry;

- kriticky premýšľať a zdieľať iba tie obsahy, o ktorých sú užívatelia presvedčení, že sú pravdivé.

 

Hoax alebo dezinformácia má za cieľ vytvárať nedôveru k tradičným médiám a faktom, zároveň je ťažké overiť si ich pravdivosť. Tieto informácie pomáhajú stranám, ktoré sa snažia niekoho zneistiť. V súčasnosti sú mnohé falošné správy tak skonštruované, že vyznievajú ako pravdivé. Falošné správy podporujú aj vládne organizácie a úrady rôznych štátov a stávajú sa zbraňou, ktorá nabúrava verejnú mienku.

Niektoré médiá  sa snažia nebrať problém šírenia dezinformácií na ľahkú váhu. Na portáli SME môžu napríklad čitatelia nahlasovať hoaxy, v prípade, že ich odhalili a čitatelia sú tu na ne upozorňovaní.

S touto problematikou môžu učitelia pracovať aj na vyučovaní. Na stránke Inštitútu ľudských práv je k dispozícii publikácia Dôveruj, ale preveruj. Poskytuje návod, ako rozlíšiť užitočné webstránky od nezmyslov a overovať si informácie, odhaliť mediálne manipulácie a propagandu.

Sociálne siete využívajú aj médiá, ktoré viditeľne alebo skryte manipulujú verejnou mienkou. Môžeme ich nazývať konšpiračné alebo alternatívne, v dnešnej dobe však vytvárajú voči tradičným médiám protiváhu. Na problém, že čitatelia a užívatelia médií si vytvárajú názor na základe prekrútených faktov, reagujú aj ďalšie slovenské médiá a inštitúcie.

Denník N vydal príručku Klamstvá a konšpirácie, ktorá je súborom informácií a cvičení pripravených rôznymi novinármi a aktivistami, ktorí sa zaoberajú fungovaním sociálnych sietí a konšpiračných médií. Je určená predovšetkým pre mládež a pedagógov. Učitelia ju môžu  využiť ako materiál na hodinách mediálnej výchovy, náuky a spoločnosti alebo informatiky. Obsahuje konkrétne cvičenia, návody ako rozpoznať falošnú fotografiu, zmanipulovaný titulok a pod. a eliminovať tak šírenie falošných správ na verejnosti.

Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.