Množstvo výskumov uvádza, že fyzické tresty predstavujú pre deti riziko. Bité deti preukazujú rodičom väčší vzdor, sú náchylnejšie na duševné problémy, antisociálne správanie a agresiu. Fyzické tresty sú vo väčšine európskych krajín zakázané s výnimkou Veľkej Británie, Talianska, Švajčiarska, Českej republiky a Slovenska.
Koncom roka 2016 bol vo Francúzsku schválený zákon, ktorý zakazuje fyzické tresty, čiže násilie páchané na deťoch. Zákon zakazuje kruté, ponižujúce zaobchádzanie s deťmi, vrátane telesných trestov doma i v školách. Dôležité je, že zákaz patrí do občianskeho práva v krajine, čo znamená, že občania, ktorí zákon porušia, nebudú obvinení z trestného činu. Tento zákaz bude napríklad čítaný na civilných sobášoch a bude súčasťou rôznych rodinných listín.
Doktor Gilles Lazimi, ktorý viedol kampaň za zákaz fyzických trestov uviedol pre britský denník Telegraph, že zákon je symbolickým aktom, aby rodičia pochopili, že hocijaké násilie páchané na deťoch je pre ne škodlivé.
Neexistuje malé alebo veľké násilie. Je to vždy násilie. Bodka.
(Gilles Lazimi)
V poslednom čase však silnejú hlasy za nulovú toleranciu takýchto výchovných prostriedkov voči deťom, pretože žiaden výchovný efekt nemajú. Výskumy realizované počas predchádzajúcich rokov dokazujú, že ani facka nie je vhodný spôsob, ako primäť dieťa k poslušnosti. To vedie vlády jednotlivých krajín k postupným zákazom fyzických trestov detí. Francúzsko je v poradí 52. krajinou. Medzi krajiny, ktoré zakazujú zdvihnúť na deti ruku sa zaradili napr. Rakúsko, Maďarsko, Škandinávia, ale aj Mongolsko, Peru alebo Paraguaj. Zákaz trestania sa nevzťahuje iba na rodičov, ale aj na vychovávateľov a pedagógov, čo chráni deti nielen doma, ale aj v inom prostredí. Nulová tolerancia trestania detí je témou vo všetkých európskych krajinách.
Na Slovensku bitie detí formálne tolerujeme
Fyzické tresty na deťoch nie sú na Slovensku zatiaľ stále zakázané. Na Slovensku v rodinách ešte prevláda názor, že tzv. ľahšie tresty sú prípustné najmä preto, lebo sami rodičia zažili v detstve „výchovné“ facky, ktoré im podľa ich názoru nijako vážne neublížili. Je dokázané, že s čím sa dospelí stretávali v detstve, prenášajú do výchovy svojich detí, teda aj fyzické tresty. Kopírujú správanie a postoje svojich rodičov.
Mnoho rodičov má skúsenosť s tým, že im ušla ruka a neskôr sa hanbili sami pred sebou. Výchova detí občas prináša aj skraty, pretože je to zložitý proces. Univerzálny recept, ako sa vyhnúť takejto situácii neexistuje. Ani rodičia, ani deti nie sú nedokonalé bytosti. Psychológovia tvrdia, že je pri výchove dôležité, aby však deti cítili lásku rodiča aj vtedy, keď práve nie sú poslušnými a dobrými deťmi. Riešiť náročnú výchovnú situáciu bez trestania určite nie je jednoduché, ale rodič rastie a formuje sa ako osobnosť práve v takýchto okamihoch. Rodičia aj bez zákazu fyzických trestov intuitívne cítia, že trestanie nepatrí medzi vhodné výchovné prostriedky. Ich zákaz však takémuto konaniu dokáže zamedziť skôr.
