Články: Pre študentov
O projekte

 

Ako sa stať realistickým optimistom?

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Pexels
Podľa vedcov je ideálna kombinácia na úspech zlatá stredná cesta, nazvaná realistický optimista. / Foto: Pexels

Niekto je optimista, iný pesimista. Podľa vedcov je ideálna kombinácia na úspech zlatá stredná cesta, nazvaná realistický optimista. Ide o optimistický pohľad na svet s jasnou perspektívou pesimistov.

 

Pre koho je ten povestný pohár poloplný a pre koho poloprázdny? Je lepšie byť optimistom alebo pesimistom? Jeden to má tak a druhý naopak. Pre tých, ktorí sa dívajú na svet pohľadom skeptika má však veda dobré správy. Získať pozitívny nadhľad sa dá hocikedy. Je dôležitý, pretože ak veríme, že by niečo mohlo vyjsť, skúsime to. A keď sa už o to pokúsime, je šanca, že to vyjde.

 

Je to vlastne jednoduché. Ak sa pozriete ráno z okna a vidíte lejak, pripravíte sa na cestu tak, že si vezmete dáždnik, prípadne gumáky. Výhľad na to, čo vás čaká za dverami bytu vám napovie, ako sa pripraviť. Keď veríte, že nepriazeň počasia zvládnete v pršiplášti a dostanete sa s ním do cieľa, jednoducho si ho oblečiete. Ak však budete presvedčení, že dážď zmaril všetky dnešné plány, asi sa von ani nevyberiete.

Takže keď príde na lámanie chleba, ideálne je žiť podľa motta: „Dúfaj v lepšie, priprav sa na horšie“. Najdôležitejšie je byť k sebe úprimní, nájsť spôsob, ako sa poučiť z minulosti a neopakovať chyby v budúcnosti.

 

Rôzne pohľady na udalosti

Optimizmus je dôležitý pre prežitie, pomáha nám vyrovnávať sa s nepriaznivými podmienkami, so stresujúcimi a neustále sa meniacimi okolnosťami. Optimisti bývajú navyše úspešnejší, žijú dlhšie a vytvárajú kvalitnejšie vzťahy. Optimizmu však chýba protipól, realizmus. Niekedy je dôležité pozrieť sa na udalosti a fakty jasným pohľadom. Takýto prístup sa nazýva realistický optimizmus a stojí za ním  renomovaný psychológ a bývalý prezident Americkej psychologickej asociácie Martin Seligman.

 

Ten tvrdí, že optimizmus alebo pesimizmus vyplýva zo spôsobu, akým vnímame dianie a okolnosti navôkol. Práve vďaka automatickým myšlienkam, ktoré nám ako prvé napadnú, vyhodnocujeme, ako pristúpime k riešeniu a nezriedka tak skĺzavame k mylným záverom.

 

Nerealistický optimizmus definuje M. Seligman ako vieru v to, že všetko skončí lepšie než je skutočnosť. To má za následok, že nedokážeme zmeniť smer, pretože nevidíme problémy, ktoré nás čakajú. Na druhej strane pesimisti veria, že zlá situácia nastala ich vinou a vždy sa všetko negatívne prihodí len im. Ak niečo dobre dopadne, sú presvedčení, že to nesúvisí s ničím, čo oni urobili a bola to len náhoda, ktorá sa už nezopakuje. Realisti si však vysvetľujú dianie tak ako je. Realistickí optimisti opatrne dúfajú v želaný výsledok a robia pre to všetko, čo sa dá. Okrem toho zvyčajne bývajú otvorení, extrovertní a veselí. Nerealistickí optimisti veria v pozitívny koniec, no nerobia to, čo by mali, aby to naozaj tak dopadlo. Často popierajú problémy, sú presvedčení, že všetko je v poriadku, že ich čaká ružová budúcnosť a systematicky vymazávajú negatívne informácie zo svojho života. Platia za to až privysokú cenu, často sú vystresovaní, trpia zažívacími poruchami, bolesťami hlavy a ohrozuje ich aj infarkt. Ich podskupinou sú narcistickí ľudia, ktorí sú šťastní len vo chvíli, keď sú stredobodom pozornosti. Vytvárajú si ilúzie, kvôli ktorým nedokážu nadviazať hlboký a plnohodnotný vzťah s inými ľuďmi, dôsledkom čoho sa cítia opustení, trpia chronickými depresiami a úzkosťami.

 

Zaujímavé je, že aj celé kultúry majú odlišný stupeň realizmu. Číňania sú napríklad realistickejší ako Američania, dokonca sú až na hranici pesimistov. To ale neznamená, že by neboli emocionálne v poriadku. Skôr ide o to, že si nezvyšujú sebavedomie klamlivými tvrdeniami, ochotnejšie prijímajú zodpovednosť za nesprávne rozhodnutia a keď niečo dobre dopadne, veria, že by mali oceniť niekoho iného, nie ich.

 

Kto je realistický optimista?

Realistickí optimisti väčšinou očakávajú, že sa veci budú vyvíjať v ich prospech, pričom zvažujú riziká (najmä zdravotné, bezpečnostné).

Realistický optimizmus pracuje proti prirodzenej tendencii prikladať negatívnym veciam väčšiu váhu. Najdôležitejšia úloha mozgu je totiž zabrániť akýmkoľvek ranám a ublíženiu, preto je veľmi citlivý na akýkoľvek náznak ohrozenia. Je to síce efektívny mechanizmus prežitia, ale môže nám brániť v tom, aby sme podnikli tie správne kroky k rastu, rozvoju a zmenám.

 

Môžeme to jasne vidieť napríklad pri ovplyvňovaní nášho myslenia, keď sme schopní pamätať si jednu zlú vec, ktorú nám povedal/a partner/ka a neberieme do úvahy tých niekoľko desiatok pozitívnych. Vraciame sa k jednej hlúposti, ktorú sme urobili na párty a neustále si ju v hlave prehrávame, napriek tomu, že zvyšok večera bol možno perfektný. Máme sklony spochybňovať svoje rozhodnutia. Ktorá čerstvá mama v myšlienkach nezapochybovala o sebe: „Mám to spraviť takto? Neublížim svojmu dieťaťu? Toto nezvládnem, nemala by som sa o to ani pokúšať.“ Takéto vety by sme nikdy nepovedali priateľom, tak prečo sa tak bavíme sami so sebou? Mladé mamy zažívajú úplne neznáme veci a učia sa svojím tempom. Preto je pre ne tak dôležité byť optimistickými vo vyhliadkach.

 

Kľúčom k realistickému optimizmu sú dôkazy. Máme dôkaz o tom, že náš strach z neúspechu je opodstatnený? Máme dôkazy, na základe ktorých sa môžeme podrobiť sebakritike? Alebo len vnímame, že pochybnosti sú akýmsi mrakom nad našimi myšlienkami? Ak áno, každý mrak môžeme predsa odfúknuť preč.

 

Spomeňme si na varovanie Daidalosa svojmu synovi: „Neleť príliš vysoko a ani nízko, lebo ak by si letel príliš vysoko, slnko by ti roztopilo krídla a neleť ani nízko, lebo by si sa mohol utopiť!" Práve realistický optimizmus nám ukazuje zlatú strednú cestu. Vyskúšať, poučiť sa a skúsiť opäť. Použiť dôkazy ako podklad našich rozhodnutí. Pretože kamkoľvek sa vyberieme, počasie neovplyvníme. Vieme si však vybrať vhodné oblečenie.

 

Klinická psychologička Mara Karpel radí, ako byť realistický optimista:

  • Spojte pozitívny prístup s úprimným vyhodnotením problémov, ktorým môžete čeliť. Predstavte si výsledok, aj kroky, ktoré vás dovedú do cieľa a spôsob, akými prekonáte potenciálne prekážky.
  • Očakávajte aj neočakávané a majte pripravené riešenie.
  • Nezamotávajte sa v nepríjemných udalostiach. Namiesto toho spravte niečo, čo vás poteší a vytrhne z pochmúrnych myšlienok.
  • Pomôžte niekomu inému. Ak sa dostanete zo svojej osobnej bubliny až tak ďaleko, že poskytnete pomocnú ruku druhému, pocítite príval pozitívnej energie.
  • Nezabúdajte na humor a jeho silu zmeniť negatívne nastavenie na pozitívne. Vďaka nemu dokážete v okamihu zmeniť náladu, pocítite príval radosti, nádeje, sebavedomia. Uvidíte problémy a stresy z novej perspektívy.
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.