Autorka je psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.
6.5.2020 - OECD zverejnila v apríli správu, ktorá ponúka komplexný pohľad na vzdelávanie počas pandémie v takmer sto krajinách. Cieľom je tiež pomôcť krajinám pri tvorbe vzdelávacích rozhodnutí v súvislosti s koronakrízou a poukázať na to, ako zásadne zasiahla sociálna izolácia celý vzdelávací systém. Súčasťou je aj 25 odporúčaní, ktoré by mali pomôcť štátnym inštitúciám, ale aj samotným školám pri zvládaní aktuálnej situácie.
Čo by mali byť naše priority?
Informácie získavala OECD z dotazníkov, na ktoré odpovedali rôzne vzdelávacie inštitúcie z 98 krajín. Slovensko sa prieskumu nezúčastnilo. Zber dát prebiehal v marci 2020.
Jednou z otázok, ktorá sa v prieskume objavila, bolo uviesť oblasti, ktoré by mali byť prioritou pri tvorbe rozhodnutí počas krízy. Na prvých miestach sa umiestnili:
- zabezpečenie pokračovania vzdelávania,
- podpora žiakov, ktorí sa nedokážu samostatne učiť,
- zabezpečenie mentálneho zdravia a psychickej odolnosti žiakov,
- podpora pre učiteľov – odborná a psychická.
Za dôležité považujú respondenti zo zúčastnených krajín aj prehodnotenie spôsobu ukončenia štúdia, zabezpečenie spravodlivého hodnotenia žiakov, zadefinovanie nových vzdelávacích cieľov a tiež zabezpečenie sociálnej podpory žiakom.
Na otázku, ktorý z týchto cieľov je najnáročnejšie dosiahnuť, respondenti odpovedali, že za najťažšie považujú zabezpečenie pokračovania vzdelávania a podpora študentov, ktorí sa nevedia samostatne učiť. Za náročné tiež považujú aj poskytnutie podpory rodičom, aby doma dokázali ďalej podporovať svoje deti, psychická pohoda žiakov aj učiteľov a hodnotenie žiakov.
K problematickým oblastiam zaradili aj digitálnu vybavenosť detí, dostupnosť technologickej infraštruktúry, rovnováhu medzi časom stráveným on-line a off-line či celkovú spolupráca s rodičmi.
Aj keď sa Slovensko nezúčastnilo prieskumu, ukazuje sa, že otvárame rovnaké témy, ktoré nám priniesla pandémia a bojujeme na tých istých frontoch.
Zaujímavá bola otázka autorov prieskumu, v ktorej sa pýtali, či je kríza v niečom prínosom pre vzdelávanie. Veľa krajín sa zhodlo, že koronakríza vniesla technológie do vzdelávania a priniesla mnohé inovatívne riešenia. Zároveň priniesla zvýšenú zodpovednosť a samostatnosť žiakov v učení, ako aj zvýšený záujem spoločnosti o školstvo. K pozitívam bola zaradená aj spolupráca rodičov s učiteľmi a jej prehĺbenie.
Čo treba urobiť, aby sme úspešne zvládli koronakrízu?
OECD vytvorila zoznam 25 odporúčaní pre dobré zvládnutie krízy v oblasti vzdelávania. Zoznam obsahuje body, ktoré je potrebné prijať na úrovni ministerstva, ale aj na úrovni samotných škôl. Aj keď už skôr uvažujeme o tom, ako sa vrátiť do škôl, je dobré pozrieť sa, či niektoré z týchto bodov plníme a ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami. Okrem iného je prezieravé mať pripravený aspoň nejaký krízový manuál, ktorý dúfajme, že ostane iba v zásuvkách. Hoci podľa vedcov je viac pravdepodobné, že to tak nebude a epidémiám budeme čeliť opakovane.
Odporúčania obsahujú body ako napríklad spoločný webový portál pre učiteľov a verejnosť, koordinácia rozhodnutí s úradmi verejného zdravotníctva, spolupráca so súkromným sektorom v oblasti digitálnych technológii, prehodnotenie vzdelávacích cieľov, tak aby boli reálne v novom kontexte, podpora mentálneho zdravia a psychickej odolnosti žiakov a učiteľov, podpora kooperácie a spolupráce učiteľov, podpora najzraniteľnejších a hľadanie alternatívnych plánov na ich vzdelávanie alebo stanovenie cieľov, na ktoré je potrebné nabehnúť, keď kríza skončí.
Z odporúčaní, ktoré sa týkajú priamo škôl, uvádzame napríklad tieto:
- Každá škola by mala mať vypracovaný plán chodu školy počas krízy.
- Ak škola ponúka špeciálno-pedagogickú, sociálnu, či psychologickú pomoc, treba hľadať alternatívu tejto pomoci a pokúsiť sa túto pomoc aj naďalej zabezpečiť.
- Školy by mali mať vypracované vlastné plány, ako komunikovať s každým žiakom a realizovať to.
- Jedným z cieľov škôl by mala byť podpora komunikácie a spolupráca medzi študentmi, rozvoj spoločného vzdelávania a podpora mentálneho zdravia.
- Školy by mali intenzívne komunikovať v rámci učiteľských kolektívov a s vedením školy.
- Školy by si mali navzájom pomáhať a spolupracovať.
- Riaditelia škôl by mali mať zabezpečenú finančnú, logistickú a morálnu podporu počas celého obdobia krízy.
Pocit vyčerpania zažili všetci
Keďže sa krajiny nachádzajú v rozličných štádiách boja s koronavírusom, prebieha intenzívna výmena skúseností aj na medzinárodnej úrovni. Mnohí učitelia či riaditelia škôl, ako aj akademická obec diskutujú o tom, čo robiť, na čo si dať pozor, na čo upriamiť pozornosť, čo podporiť v období krízy. Pomáhajú im v tom kolegovia zo zahraničia, ktorí už mnohými fázami prešli.
Veľmi zaujímavé sú skúsenosti z Hongkongu, kde sú ešte v náročnejšej situácii ako v mnohých iných krajinách. Hongkong má zatvorené školy od druhej polovice januára 2020, no školy mali uzavreté aj v novembri počas jedného týždňa, kvôli veľkých protestom v krajine. Viac menej celý rok fungujú dištančne a už niekoľkokrát prešli učitelia rôznymi emocionálnymi štádiami. Matt Seddon, zástupca riaditeľa Kellet school v Hongkongu hovorí, že toto všetko je pre nich jedna divoká jazda. Tvrdí, že všetci ich učitelia už boli pár krát hore a pár krát dole. Veľmi ich neistota, zmeny a to, ako sa menili informácie ohľadne návratu do školy emocionálne vyčerpávali. „Učitelia si museli veľmi pomáhať. Vzájomne sme sa držali. Niektorí boli ku všetkému odolnejší, iní menej,“ povedal Seddon. A podobné to bolo aj so žiakmi. „Uvedomili sme si, aká je nesmierne dôležitá komunikácia, vzájomný kontakt a psychika človeka,“ dodal.
On-line vzdelávanie bolo aj u nich niečo nové a spočiatku veľmi náročné. Uvedomili si, že je pre nich omnoho náročnejšie pripraviť on-line hodinu ako klasickú hodinu. Taktiež rýchlo pochopili, že nemôžu kopírovať štandardný rozvrh do on-line priestoru. Museli hodiny skrátiť a vybrať to podstatné. Podľa neho sa zo dňa na deň úplne zmenilo to, čo sa učili, na čo boli vzdelávaní. Spôsob pedagogickej práce sa od základu zmenil. Ocenil, ako si v týchto neľahkých podmienkach boli učitelia navzájom oporou. „Je neuveriteľné, ako si mnohí, aj neznámi učitelia pomáhajú. Mnohí museli vyjsť z komfortných zón a učiť sa novým zručnostiam, napríklad digitálnym,“ hovorí nadšene Seddon.
Celý tento školský rok je pre Hongkong obrovská výzva. Prináša ale aj mnoho odhalení, ktorým by pri bežných starostiach a tempe nevenovali až takú pozornosť. V plnej kráse sa napríklad ukázalo, že škola nie je ani zďaleka len miestom odovzdávania informácii. No má obrovský sociálny význam. Príjemne tiež všetkých prekvapilo, ako dobre sa deti adaptovali na nové podmienky. Prekvapením je aj to, ako vedia byť v konečnom dôsledku zodpovedné a samostatné pri učení.
Psychická pohoda je kľúčová
Podobné skúsenosti majú aj učitelia na Novom Zélande. Hoci v porovnaní s 3-mesačným dištančným vzdelávaním v Hongkongu boli doma „iba“ jeden mesiac. Nový Zéland mal štvortýždňový kompletný lockdown, no do škôl sa už čiastočne vrátili 28. apríla.
Veľmi dôležitú úlohu má v celom ich systéme vzdelávania mentálne zdravie. Patrí medzi priority a téme venujú obrovskú pozornosť.
Hovoril o tom aj minister školstva Hon Chris Hipkins pre špeciálne vydanie Education Gazette v súvislosti s COVID-19
„Vo vzdelávaní budujeme infraštruktúru pre robustné dištančné vzdelávanie a odolný systém, v ktorom sa budú všetci žiaci schopní naďalej vzdelávať. Od rodičov sa neočakáva, aby sa zrazu stali učiteľmi. Učitelia budú mať aj naďalej hlavnú úlohu vo vzdelávaní žiakov. Našim cieľom je ale zvládnuť sociálnu izoláciu. Dôraz budeme klásť na vzdelávanie detí a ich mentálne zdravie.“
Na medzinárodnom webinári organizovanom Leou Waters, profesorkou na Univerzite v Melborne, ktorého sa zúčastnilo viac ako 450 účastníkov z takmer 30 krajín, opísala svoje skúsenosti aj riaditeľka jednej základnej a strednej školy na Novom Zélande Narelle Umbers. Aj v ich škole bolo hlavným cieľom zvládnutie sociálnej izolácie. Dôraz kládli na udržiavanie kontaktu s deťmi, spoluprácu a vzájomnú podporu. Týkala sa nielen detí, ale aj učiteľského kolektívu. Záujem o druhých považujú za najdôležitejšiu vec.
Koronakríza otestovala a stále testuje mnohé sféry nášho života. Asi najväčšou záťažou prechádza psychika človeka, schopnosť zvládnuť záťaž a adaptovať sa novým podmienkam.
Svet sa však zhoduje v tom, že ak chceme všetko dobre zvládnuť a dokonca to využiť v posilnenie a rozvoj, najdôležitejšie je opierať sa o tri kľúčové body: empatiu, komunikáciu a spoluprácu.
