5.5.2020 - Mnohí sa nádejali, že nový koronavírus SARS-CoV-2 v lete zmizne, prípadne sa jeho šírenie výrazne vplyvom tepla spomalí. Vedci v tom už majú jasnejšie.
Čínski vedci tvrdia, že nový koronavírus nezmizne, čím sa zvyšuje konsenzus na celom svete, že COVID-19 sa pravdepodobne vráti vo vlnách ako chrípka, píše Bloomberg.
Je nepravdepodobné, že nový vírus zmizne tak, ako to urobil SARS pred 17 rokmi, pretože infikuje niektorých ľudí bez toho, aby spôsoboval zjavné príznaky ako je napríklad horúčka, bolesť celého tela či neutíchajúci kašeľ. Táto skupina takzvaných asymptomatických nosičov sťažuje úplné zastavenie prenosu, pretože môžu šíriť vírus, uviedla skupina čínskych virológov a lekárov novinárom v Pekingu 27. apríla na brífingu.
Zákernosť neviditeľnosti
Keď sa niekto infikoval SARS-om, bol vážne chorý a choroba ho doslova položila do postele. Navyše, akonáhle ho dali do karantény a izolovali od ostatných, vírus sa prestal šíriť. To bolo akési šťastie v nešťastí pri viacerých epidémiách v minulosti. Pri novom koronavíruse SARS-CoV-2 je situácia iná. Jeho neviditeľnosť u niektorých pacientov zabezpečuje, že vírus sa šíri ďalej. Čína stále nachádza desiatky asymptomatických prípadov koronavírusu každý deň, napriek tomu, že epidémia je pod kontrolou.
„Je to veľmi pravdepodobné, že to bude epidémia, ktorá bude existovať s ľuďmi po dlhú dobu, stane sa sezónnou a bude sa udržiavať v ľudských organizmoch," povedal Jin Qi, riaditeľ Ústavu patogénnej biológie, najlepšieho čínskeho zdravotného inštitútu pre výskum, z čínskej Akadémie lekárskych vied.
Vedci sa začínajú zhodovať, že vírus nezastavia ani tvrdé obmedzenia
Medzi poprednými výskumníkmi a vládami na celom svete sa vytvára konsenzus, že je nepravdepodobné, že vírus by sa odstránil nákladnými obmedzeniami, ktoré zastavili väčšinu globálnej ekonomiky, uvádza ďalej Bloomeberg.
Niektorí odborníci v oblasti verejného zdravia požadujú, aby sa vírus mohol šíriť kontrolovaným spôsobom cez mladšie populácie ako napríklad vo Švédsku, kde od začiatku šírenia pandémie nechali otvorené školy, športoviská, kaviarne, bary a reštaurácie. Takmer všetky ich opatrenia sú založené na zodpovednosti jednotlivcov. Ľudí vyzývajú pravidelne k zvýšenej hygiene, dodržiavaniu odstupov, práci z domu alebo obmedzeniu cestovania. Jediné väčšie obmedzenie predstavuje zákaz zhromažďovania pre viac ako 50 ľudí a návštevy opatrovateľských domov. Švédi chápu, že musia byť opatrní, no nechceli zájsť do extrému, ktorý by mal taktiež devastačné dopady. K dnešnému dňu má Švédsko s populáciou viac ako 10 miliónov obyvateľov celkovo viac ako 23-tisíc pozitívnych prípadov a takmer 2 800 obetí COVID-19. Priznávajú, že k vyššej miere úmrtnosti tu prispeli hlavne úmrtia v domovoch dôchodcov. A hoci je dnes podľa Andersa Tegnella, popredného švédskeho epidemiológa, situácia vo Švédsku stabilizovaná, hovorí, že musia byť pokorní, pretože situácia sa môže zmeniť.
Stále nie je jasné, ktorá stratégia sa nakoniec ukáže ako najúčinnejšia, a dokonca aj experti vo Švédsku varujú, že je príliš skoro na vyvodenie záverov. Vzhľadom na veľké hospodárske škody spôsobené prísnymi obmedzeniami však švédsky prístup po celom svete vzbudil značný záujem. Všetci si začínajú intenzívne uvedomovať, že život musí ísť ďalej a zatvorenie krajín nie je udržateľné riešenie. Anders Tangell napríklad uviedol, že Švédi už využívajú kolektívnu imunitu a ich zdravotný systém nebol ochromený. Približne 15 % až 20 % ľudí v Štokholme dosiahlo úroveň imunity, ktorá „spomalí šírenie“ druhej vlny vírusu, ktorá by podľa odborníkov z celého sveta mohla prísť.
Navyše médiá dnes informovali, že koronavírus mohol prísť do Európy omnoho skôr, ako sa myslelo. Šíril sa teda bez obmedzení ďaleko dlhšie. Švédska agentúra verejného zdravia uvádza, že prvé jednotlivé prípady koronavírusu sa objavili vo Švédsku už v novembri 2019. Taktiež Francúzi zverejnili prípad pacienta, ktorý bol liečený 27. decembra v nemocnici blízko Paríža kvôli podozreniu na zápal pľúc, no mal koronavírus. A podobné prípady sa začínajú objavovať aj v iných kútoch sveta, napríklad v Kalifornii. To opäť naznačuje, že tisíce ľudí už mohli v mnohých krajinách sveta COVID-19 prekonať bez toho, aby vedeli, že išlo o toto ochorenie.
Ani teplo nám v boji s vírusom nepomôže
Zatiaľ čo niektorí vyjadrovali nádej, že šírenie vírusu sa zastaví alebo spomalí, keď v lete stúpne teplota v krajinách severnej pologule, čínski experti v pondelok uviedli, že na to nenašli žiadne dôkazy.
„Vírus je citlivý na teplo, ak je vystavený pôsobeniu 56 stupňov Celzia po dobu 30 minút a počasie takéto horúce nebude nikdy," uviedol Wang Guiqiang, vedúci oddelenia infekčných chorôb v Pekingskej prvej nemocnici. „Takže na celom svete je len nízka šanca, že prípady sa v lete výrazne znížia,“ dodal.
Potvrdzuje to aj aktuálny príklad z brazílskeho mesta Manaus, kde teplota dosahuje 29 stupňov Celzia a vlhkosť vzduchu je vyše 80 percent. Napriek tomu tu zomiera denne päťkrát toľko ľudí ako pred rokom. Pohrebný systém kolabuje, a tak začali pochovávať ľudí do masových hrobov. Denník Guardian opisuje situáciu v tomto veľkomeste ako katastrofu. V Manaus, meste položenom hlboko v amazonskom pralese, žije viac ako 2 milióny ľudí v zlých podmienkach – absentuje základná hygiena i funkčný zdravotný systém. Toto mesto, kde každoročne prúdia tisíce migrantov, je úplne izolované a dostať sa sem možno prakticky len loďou alebo lietadlom. Ale ani táto izolácia od ostatného sveta jeho obyvateľom počas pandémie nepomohla, aby zostali uchránení od rozšírenia nového koronavírusu. Veľkomesto sa momentálne stalo najväčším epicentrom SARS-Cov-2 v Brazílii.
Zachráni nás až vakcína?
Problematické riešenie v zastavení šírenia nového koronavírusu môže byť aj očkovanie na COVID-19, ktoré by malo zabezpečiť kolektívnu imunitu. Antony Fauci, hlavný americký epidemiológ a stratég v boji s koronavírusom, predpokladá, že vakcína by mohla byť k dispozícii do konca januára 2021. To, či vakcína môže ukončiť túto pandémiu ale závisí nielen od jej účinnosti, ale aj od rýchlej výroby vo veľkom množstve a tiež ochoty ľudí dať sa zaočkovať.
Americkí vedci skúmali, ako by sa správali ľudia, ak by bola dostupná vakcína na COVID-19. Aby sa dokázalo zabrániť šíreniu koronavírusu podľa niektorých odhadov by si muselo vyvinúť 50 % až 70 % ľudí imunitu na COVID-19 prirodzene alebo pomocou vakcíny. Vedci píšu, že ak by tieto odhady boli správne, v Amerike by sa muselo dvakrát toľko ľudí rozhodnúť, že sa nechá zaočkovať vakcínou na COVID-19 v porovnaní s počtom očkovaných na sezónnu chrípku. V roku 2017 – 2018 sa nechalo v USA zaočkovať len 37 % dospelej populácie, hoci išlo o historicky závažnú chrípkovú sezónu. Pre porovnanie, na Slovensku sa dalo v roku 2017 proti chrípke zaočkovať len 4,4 % obyvateľov Slovenska a to napriek tomu, že očkovanie je plne hradené poisťovňou. Zaočkovanosť starších ľudí, ktorí tvoria jednu z rizikových skupín, u nás dosiahla iba 13,3 percenta, pričom cieľ, ktorý by sme mali dosiahnuť, je 75 percent. Slovensko sa pritom radí na 2. miesto EÚ v počtoch úmrtí v dôsledku zápalov pľúc.
Napríklad v Spojenom kráľovstve alebo Holandsku sa zaočkovanosť seniorov pohybuje okolo 70 percent.
Zložitým problémom v procese vakcinácie môžu byť ľudia, ktorí odmietajú očkovanie vo všeobecnosti, tzv. antivaxeri, pretože by mohli odmietnuť očkovanie aj tentoraz. Konšpiračné weby už šíria rôzne dezinformácie aj v prípade vakcíny na COVID-19, napríklad, že vakcína už existuje roky a bola len chránená pred verejnosťou. Vedci sa preto rozhodli preskúmať, ako uvažujú antvaxeri konkrétne v prípade vakcíny na COVID-19.
Výskum robili v apríli na vzorke takmer 500 ľudí skeptických voči účinkom vakcín. Pýtali sa ich, či by boli ochotní nechať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, keď bude vakcína k dispozícii. Takmer štvrtina (23%) respondentov uviedla, že by ochotní neboli. Ukázalo sa tiež, že ani svetová pandémia nedokáže presvedčiť 62 % antivaxerov, aby sa dali zaočkovať vakcínou proti COVID-19.
Skepticizmus merali vedci na základe troch otázok - či respondenti považujú vakcíny za bezpečné, účinné a / alebo dôležité.
Podobné neisté závery naznačil aj slovenský prieskum Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (CSPV SAV), kde vedci skúmali vedecké myslenie Slovákov a či nám dokáže pomôcť v čase pandémie. Vyplýva z neho, že ľudia s negatívnejšími postojmi k očkovaniu svoj názor nezmenili. „Čím mali ľudia negatívnejšie postoje voči očkovaniu, tým menšiu ochotu prejavili aj voči možnosti dať sa zaočkovať proti koronavírusu. Zdá sa teda, že ľudia, ktorí majú už vytvorené negatívne postoje voči očkovaniu, sú vo svojich postojoch – hoci iracionálnych – pomerne konzistentní,“ povedala Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
V závere štúdie však vyjadrili psychológovia SAV nádej, že postoje k očkovaniu sa po prekonaní súčasnej krízy môžu zmeniť najmä preto, že ľudia sa momentálne cítia viac ohrození. V dotazníku sa totiž ľudia vyjadrili, že na ochotu dať sa zaočkovať vplývajú predovšetkým emočné faktory, ako je pocit ohrozenia či vnímanie rizika.
