Autorka je psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.
6.4.2020 - Minulý mesiac sa školy v priebehu pár dní ocitli v úplne inom svete, na ktorý boli doposiaľ zvyknuté. Nikto z učiteľov, rodičov či žiakov nikdy nezažil podobnú situáciu, a preto nastal zmätok, chaos a množstvo nejasností. Rozdúchali sa prirodzené emócie spojené so strachom, neistotou a vynútenou adaptáciou na aktuálnu situáciu. Nikto nemal na výber. Všetci sa museli, okamžite prispôsobiť niečomu novému. Niečomu, čo v konečnom dôsledku nikomu nevyhovovalo. Nikto nevedel, ako dlho to bude trvať a aký smer situácia naberie.
Mnohé nejasnosti a neistoty tu stále sú, no hrany sa už pomaly obrusujú, situácia sa upokojuje, vášne sa utlmujú a ukazujú sa formy, či spôsoby, ktoré pomáhajú a sú efektívne v aktuálnej situácii. Celá krízová situácia nám však veľmi veľa hovorí o školskom svete, vzájomných vzťahoch a atmosfére na školách. Zároveň nám otvára oči a naznačuje, ako školy zefektívniť, čomu sa venovať. Bezpochyby nám ponúka aj riešenia do budúcnosti. Musíme ich ale vedieť čítať.
Cieľom tohto článku je upriamiť pozornosť na iné oblasti fungovania školy ako obsahové, organizačné, pracovno-právne a podobne. Záujmom je poukázať na psychologicko-sociálny rozmer školy. Bolo by veľmi vhodné, keď sa raz celá situácia skončí, obzrieť sa dozadu, zanalyzovať si, kde sa urobili chyby, čo bolo zlé, čo naopak zafungovalo a aké odporúčania vyplývajú do budúcnosti. Analýza krízovej situácie nám ukáže, kde je potenciál škôl, na čo sa zamerať a v čom školy posilniť.
Dnes už ale vieme povedať, že školské prostredie viac-menej zlyháva v:
Koronavírus v plnej „kráse“ ukázal to, na čo už dlhšiu dobu upozorňujú odborníci. Prepad medzi realitou života a realitou školy, slabú, neefektívnu a málo konštruktívnu komunikáciu medzi školou a rodičmi, vzájomné nepočúvanie sa a nepochopenie, slabú pružnosť škôl, dôležitosť manažérskych zručnosti riaditeľov škôl, či zdôrazňovanie významu sociálno-komunikačných zručnosti učiteľa.
Súčasná situácia toho odhaľuje omnoho viac:
Je veľmi dôležité povedať aj ďalšie skutočnosti. Koronavírus nám ukazuje, akú dôležitú úlohu hrá v kvalite učiteľa jeho osobnosť. Jeho ľudské kvality, prístup a láska k profesii. Je veľa učiteľov, ktorí túto profesiu robia s láskou, „svoje“ deti milujú a zaujímajú sa o nich. Profesiu vnímajú ako poslanie a na aktuálnu situáciu sa pozerajú ako na výzvu, ktorá ich posúva ďalej. Zároveň vďaka nej sa odhaľujú ich úžasné vlastnosti, roky práce a vloženého srdca. Je vysoko pravdepodobné, že práve títo učitelia nemajú dnes zásadné problémy s rodičmi či deťmi. Je to preto, lebo medzi učiteľom, rodičom a deťmi už existuje vybudovaný vzťah, o ktorý sa práve teraz opierajú. Práve teraz sa zúročuje ich vášeň a oddanosť profesii, ich ľudský rozmer a záujem o dieťa. Práve teraz pociťujú zmysel vo svojej práci a tiež to, prečo sa rozhodli byť učiteľmi. A práve teraz si rodičia uvedomujú, aké šťastie majú na takýchto úžasných ľudí. Ľudí, nielen učiteľov.
Je ešte priskoro robiť závery alebo dávať nejaké odporúčania do budúcnosti. No už teraz by sme si mali uvedomiť:
Ukazuje sa totiž, že koncentrácia len na vedomosti je zastaralý a slabý prístup. Deťom a spoločnosti dáva veľmi málo. Škola by mala byť miestom, ktorá spája ľudí, formuje myšlienky, postoje, názory, hodnoty V SPOLUPRÁCI S RODINOU. Škola by mala byť miestom, kde záleží na komplexnosti dieťaťa, vníma ho a rozvíja. Škola by mala byť tiež miestom, kde dieťa získava vedomosti, učí sa faktom, no minimálne v takej istej miere sa dbá na to, aby sa učilo byť psychicky silné a zručné. Školy sa musia začať venovať témam ako budovanie psychickej odolnosti, mentálne zdravie, rozvoj silných stránok, budovanie prosociálnych zručností, hľadanie zmyslu, hodnoty a kvality života. Bez toho sa dnes už nezaobídeme. Ani ľudia, ani celá spoločnosť.