Pohľad školského psychológa na dnešok a zajtrajšok našich škôl

Autorka je psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.

6.4.2020 - Minulý mesiac sa školy v priebehu pár dní ocitli v úplne inom svete, na ktorý boli doposiaľ zvyknuté. Nikto z učiteľov, rodičov či žiakov nikdy nezažil podobnú situáciu, a preto nastal zmätok, chaos a množstvo nejasností. Rozdúchali sa prirodzené emócie spojené so strachom, neistotou a vynútenou adaptáciou na aktuálnu situáciu. Nikto nemal na výber. Všetci sa museli, okamžite prispôsobiť niečomu novému. Niečomu, čo v konečnom dôsledku nikomu nevyhovovalo. Nikto nevedel, ako dlho to bude trvať a aký smer situácia naberie.

Mnohé nejasnosti a neistoty tu stále sú, no hrany sa už pomaly obrusujú, situácia sa upokojuje, vášne sa utlmujú a ukazujú sa formy, či spôsoby, ktoré pomáhajú a sú efektívne v aktuálnej situácii. Celá krízová situácia nám však veľmi veľa hovorí o školskom svete, vzájomných vzťahoch a atmosfére na školách. Zároveň nám otvára oči a naznačuje, ako školy zefektívniť, čomu sa venovať. Bezpochyby nám ponúka aj riešenia do budúcnosti. Musíme ich ale vedieť čítať.

Čo zlyháva?

Cieľom tohto článku je upriamiť pozornosť na iné oblasti fungovania školy ako obsahové, organizačné, pracovno-právne a podobne. Záujmom je poukázať na psychologicko-sociálny rozmer školy. Bolo by veľmi vhodné, keď sa raz celá situácia skončí, obzrieť sa dozadu, zanalyzovať si, kde sa urobili chyby, čo bolo zlé, čo naopak zafungovalo a aké odporúčania vyplývajú  do budúcnosti. Analýza krízovej situácie nám ukáže, kde je potenciál škôl, na čo sa zamerať a v čom školy posilniť.

Dnes už ale vieme povedať, že školské prostredie viac-menej zlyháva v:

• medziľudských vzťahoch medzi školou a rodičmi,
• schopnosti komunikovať takmer na všetkých úrovniach školy (vedenie - učitelia, učitelia- žiaci, škola - rodičia),
• nepripravenosti škôl učiť aj inak ako len klasicky,
• prepojenosti dvoch kľúčových svetov dieťaťa - školy a rodiny a ich vzájomné nepochopenie.

Koronavírus v plnej „kráse“ ukázal to, na čo už dlhšiu dobu upozorňujú odborníci. Prepad medzi realitou života a realitou školy, slabú, neefektívnu a málo konštruktívnu komunikáciu medzi školou a rodičmi, vzájomné nepočúvanie sa a nepochopenie, slabú pružnosť škôl, dôležitosť manažérskych zručnosti riaditeľov škôl, či zdôrazňovanie významu sociálno-komunikačných zručnosti učiteľa.

Čo nám koronavírus odhaľuje o školách?

Súčasná situácia  toho odhaľuje omnoho viac:

• Význam učiteľa v živote dieťaťa nie je len vo funkcii „odovzdávača faktov“. Učiteľ je pre dieťa osobnosťou, vzorom, oporou a zdrojom istoty.

• Význam a funkcia škôl nespočíva len v odovzdávaní faktov. Škola je aj ostrovom nádeje, priateľstva, opory, istoty a nositeľom budúcnosti.
• Školu ako komunitné stredisko s obrovským potenciálom a významom v živote človeka (nie len dieťaťa, ale aj rodiča).
• Ako je nesmierne dôležité vnímať dieťa, nielen ako žiaka a známku, ale dieťa existujúce v istom sociálnom kontexte (dieťa ako súrodenec, dieťa svojich rodičov, vnúča, kamarát ....).
• Vnímanie dieťaťa ako osobnosti so svojimi silnými či slabými stránkami, zručnosťami, potenciálom, záľubami, snami, túžbami.
• Vnímanie dieťaťa v kontexte jeho osobnosti (napr. extrovert, introvert, schopnosť zvládať záťaž, schopnosť adaptovať sa, myšlienkové vzorce, pesimista, optimista, schopnosť komunikovať, empatia, líderstvo, zodpovednosť, tímovosť, vytrvalosť a mnohé iné osobnostné zložky).
• Ako je nesmierne dôležité do celého systému vzdelávania vniesť aj iný ako len akademický rozmer. Nevyhnutnosť venovať sa témam ako mentálne zdravie, psychická odolnosť, charakter človeka a silné stránky.
• Absolútnu nevyhnutnosť venovať sa okrem štatistík prospechu a tvrdým dátam aj budovaniu zdravého, efektívneho a na rast zameraného prostredia školy. Budovanie atmosféry pochopenia, podpory, rozvoja a spolupráce.
• Významnú úlohu profesií v školstve ako špeciálny pedagóg, školský psychológ, sociálny pracovník, sociálny poradca, logopéd a ich spolupráca s pedagógmi.

Práve teraz sa ukazuje, čo znamená byť dobrým učiteľom

Je veľmi dôležité povedať aj ďalšie skutočnosti. Koronavírus nám ukazuje, akú dôležitú úlohu hrá v kvalite učiteľa jeho osobnosť. Jeho ľudské kvality, prístup a láska k profesii. Je veľa učiteľov, ktorí túto profesiu robia s láskou, „svoje“ deti milujú a zaujímajú sa o nich. Profesiu vnímajú ako poslanie a na aktuálnu situáciu sa pozerajú ako na výzvu, ktorá ich posúva ďalej. Zároveň vďaka nej sa odhaľujú ich úžasné vlastnosti, roky práce a vloženého srdca. Je vysoko pravdepodobné, že práve títo učitelia nemajú dnes zásadné problémy s rodičmi či deťmi. Je to preto, lebo medzi učiteľom, rodičom a deťmi už existuje vybudovaný vzťah, o ktorý sa práve teraz opierajú. Práve teraz sa zúročuje ich vášeň a oddanosť profesii, ich ľudský rozmer a záujem o dieťa. Práve teraz pociťujú zmysel vo svojej práci a tiež to, prečo sa rozhodli byť učiteľmi. A práve teraz si rodičia uvedomujú, aké šťastie majú na takýchto úžasných ľudí. Ľudí, nielen učiteľov. 

Aká by mohla byť budúcnosť?

Je ešte priskoro robiť závery alebo dávať nejaké odporúčania do budúcnosti. No už teraz by sme si mali uvedomiť:

• Aké dôležité je venovať sa kvalite medziľudských vzťahov na školách. V tejto súvislosti je potrebné povedať, že je nesmierne dôležité venovať pozornosť aj kvalite vzťahov v zborovniach. Táto situácia totiž môže priniesť prehĺbenie konfliktov alebo vytvorenie nových napätí medzi učiteľmi. Sú totiž učitelia, ktorí sa adaptovali lepšie, iní horšie,  niektorí sú viac zručnejší, iní menej, niektorí sú náročnejší, iní menej. Každý má tiež svoj spôsob komunikácie a celá situácia môže vnášať konflikty aj medzi učiteľov. Netreba na to zabúdať.
• Aké je dôležité dbať na kvalitu manažérskych zručností riaditeľov škôl.
• Aká dôležitá je komplexnosť učiteľa, odborná aj osobnostná.
• Ako je nesmierne dôležité vnímanie dieťa v kontexte mnohých faktorov či vplyvov a z toho vyplývajúci  prístup k nemu.
• Možno by sme si tiež mali položiť základnú otázku, že aká by mala byť úloha škôl v dnešnej dobe.

Ukazuje sa totiž, že koncentrácia len na vedomosti je zastaralý a slabý prístup. Deťom a spoločnosti dáva veľmi málo. Škola by mala byť miestom, ktorá spája ľudí, formuje myšlienky, postoje, názory, hodnoty V SPOLUPRÁCI S RODINOU. Škola by mala byť miestom, kde záleží na komplexnosti dieťaťa, vníma ho a rozvíja. Škola by mala byť tiež miestom, kde dieťa získava vedomosti, učí sa faktom, no minimálne v takej istej miere sa dbá na to, aby sa učilo byť psychicky silné a zručné. Školy sa musia začať venovať témam ako budovanie psychickej odolnosti, mentálne zdravie, rozvoj silných stránok, budovanie prosociálnych zručností, hľadanie zmyslu, hodnoty a kvality života. Bez toho sa dnes už nezaobídeme. Ani ľudia, ani celá spoločnosť.