Články: Pre študentov
O projekte

 

Sebaovládanie – aktivity pre deti

Kornélia Ďuríková
Autor článku
Foto: Bigstock
Aktivity na budovanie sebaovládania môžeme praktizovať už od materskej školy. / Foto: Bigstock

Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.

 

Sebaovládanie je silná stránka človeka, ktorá mu pomáha prekonávať prekážky, dosahovať svoje ciele, vedieť reagovať a správať sa k sebe samému ale aj k ľuďom okolo. Je to vlastnosť, s ktorou má dnešný svet veľké problémy. Mnoho psychologických výskumov jej venuje pozornosť, pretože vieme, že ak ju posilníme budeme mať lepší, zdravší a kvalitnejší svet.

 

Nie je ľahké učiť sa sebaovládaniu. Hlavne dnes. Máme akoby všetko a skoro hneď. Deti sa už nemusia tak veľmi snažiť o bicykel, mobil, darčeky, ba dokonca o obyčajnú čokoládu. Informácie, ponuky sa na nás hrnú z každej strany a nevieme, kde sa skôr obzrieť, čo si vybrať. Medziľudské vzťahy sú, bohužiaľ, tiež narušené a strácame aj svoj hodnotový kompas. Vo všetkom hrá svoju úlohu aj slabé sebaovládanie.

 

Ako sa prejavuje nedostatok ovládania v škole? Ak vezmeme „poučku“ a pozrieme sa na jeho dva smery: k sebe a smerom von, tak

  1. smerom k sebe sa prejavuje ako napríklad: nepísanie si úloh, nenosenie si pomôcok do školy, vyrušovanie, problémy s ovládaním svojich emócií, neplnenie si úloh ....
  2. smerom k druhým: skákanie do reči, konflikty, ničenie vecí, provokovanie, neschopnosť ovládať emócie smerom k iným ......

 

Dotazníky, ktoré sa venujú silným stránkam človeka ukazujú, že sebaovládanie patrí k najslabším článkom dnešných detí. Posilňovať a učiť sa sebaovládaniu sa dá aj v škole. Nemusí to byť len formou aktivít, može to byť aj jednoduchým všímaním si tejto stránky u detí, koncentráciou na to a pozitívnou podporou, ak ju dieťa prejaví.

 

Karta rozvoja charakteru

Školy, ktoré sa venujú rozvoju charakteru majú vytvorenú pomôcku, ktorá sa volá Karta rozvoja charakteru. Vybrané silné stránky majú podobu konkrétneho správania v škole a učiteľ si to všíma u dieťaťa a zaznačuje jeho posun v konkrétnych bodoch. Dôležitým bodom je aj to, že učiteľ si raz za čas napr. raz za polrok, pozve rodiča, spolu s dieťaťom na rozhovor a diskutujú o týchto stránkach. Je to také konzultačné rodičovské stretnutie spolu s dieťaťom. (vzor Karta rozvoja charakteru – škola si môže vybrať vlastné silné stráky s popisom)

 

Kartu rozvoja charakteru si môžete stiahnuť TU.

Aktivity na učenie sebaovládania

Semafor – (vek 3-7 rokov)

Potrebujeme k tomu voľný priestor.  Učiteľ je policajt a deti reagujú na pokyny. Keď je červená - treba zastaviť, oranžová – pripraviť sa a iba na zelenú sa dá utekať. Deti stoja na rovnakej štartovej čiare, učiteľ dáva nahlas pokyny – farby (môžu byť v rôznom poradí) a deti musia podľa pokynov reagovať. To dieťa, ktoré sa napríklad na červenú pohne, musí začínať odznova.  Môže sa vybrať aj dieťa, ktoré bude „dopravný policajt“. Cieľom je naučiť deti aktívne počúvať a pracovať na svojom ovládaní. Časom môžeme pravidlá upraviť. Napríklad červená bude choď, zelená stop. Je to náročnejšie ale deti, tak budú musieť vnímať nové podnety a neriadiť sa len mechanicky. Po hre môžeme deťom vysvetliť spojitosť medzi hrou a bežným životom. Napríklad, že niekedy už chceme vyštartovať, no musíme sa ovládať. V opačnom prípade by mohli nastať veľké škody. 

 

Ramenný súboj – (3-10 rokov)

Potrebujeme k tomu voľný priestor. Úlohou je preniesť loptu, balón z miesta na iné miesto, tak aby nespadla. Lopta musí byť ale umiestnená medzi ramenami detí - stoja vedľa seba bokom a tak prenášajú loptu. Deti sa tak musia navzájom prispôsobovať, spolupracovať a splniť spoločný cieľ.  Hru môžeme obmieňať. Loptu/balón môžeme prenášať aj čelom, prstami, chrbtom....Po skončení hry môžeme deťom vysvetliť, že aj v živote je to častokrát tak, že musíme spolupracovať, ovládať sa.

 

Bublifuk – (3-10 rokov)

Toto je hra, ktorá zabezpečí veľkú zábavu ale aj poučenie. Opäť k tomu potrebujeme voľný priestor, ihrisko.  Úlohou detí je odolať pokušeniu prasknúť bublinu. Učiteľ vytvára veľké bubliny pomocou bublifuku a deti sa musia snažiť neprasknúť ich – aj keď im pristanú na tele, napr. na nose. Deti voľne pobehujú „medzi bulinami“ , no cielene ich nesmú zničiť. Deťom následne vysvetlíme, že aj v živote musíme ovládnuť seba, aj keď veľmi, veľmi niečo chceme urobiť. Keď to deti zvládnu, môžeme im za odmenu povoliť ťukať do bublín, koľko chcú.

 

Prečítajte si tiež: Sebaovládanie – najslabšia vlastnosť dnešného sveta

 

Tlakový hrniec (vek 10- 15 rokov)

Toto cvičenie vedie žiakov k lepšiemu pochopeniu dynamiky emócií a prevzatie zodpovednosti za ne. Učia sa pochopiť emóciu, jej priebeh a aj to ako sa s ňou vedia vysporiadať. Učiteľ môže začať rozpravať napríklad: „Pokiaľ chceme naše nepríjemné emócie pochopiť, musíme si najskôr všimnúť, že vôbec existujú. Tak isto je dôležité vedieť že to nie je napríklad iný človek čo nás vlastne nahneval ale „niečo v nás sa nahnevalo“ na toho druhého človeka. Prípadne, že to nás nevystrašil pavúk, ale my sme sa zľakli pavúka – presnejšie „niečo vo mne sa bojí pavúka“. Toto uvedomenie si emócie a jeho podstaty je dôležité k tomu, aby sme boli schopní prevziať zodpovednosť za naše správanie. My rozhodujeme, ako v konkrétnej situácii zareagujeme. Vždy máme možnosť voľby. Pomôcť nám v tom môže spojitosť s tlakovým hrncom. Aj my sme taký tlakový hrniec a máme niekoľko možností, ako s parou naložíme.“ A pokračuje.. „Máme 4 možnosti – dve dobré a dve zlé...

 

  1. Nechať tíško, opatrne „ventil“ pootvorený a pozorovať, ako sa „para“- teda nepríjemná emocia z nás postupne vytráca. Tento stav máme pod kontrolou. Nepríjemú emóciu púšťame von, ale pod kontrolou.
     
  2. Vypustiť ventil naplno. Aj to sa dá tak, že to máme pod kontrolou. Je to dobré riešenie, no musíme dať pozor, aby sme sebe a nikomu neublížili. Pokiaľ je „poklop“ otvorený zámerne a kontrolovane, je to v poriadku.
     
  3. Nekontrolované „vyrazenie ventilu“. V tomto prípade, nechávame v „hrnci“, v sebe paru tak dlho, až to tlak sám vyrazí a vie narobiť poriadnu škodu. Ľudia častokrát nechávajú v sebe dlho bublať emócie a keď vybuchnú, obviňujú iných z toho, čo sa stalo a nechápu svoju zodpovednosť. Preto je veľmi dôležité, „otvor nechať priebežne otvorený“, vypúšťať paru von alebo mať aktivity, pri ktorých sa vieme  vyventilovať.
     
  4. „Prevarenie – udusenie sa parou“. Toto je možnosť, ktorú využíva veľa ľudí. Dusia v sebe negatívne emócie, „paru“ a nevedia ju vypustiť von. Prípadne to potláčajú a vyhýbajú sa tomu. Svoj „tlakový hrniec“ radšej ignorujú, prípadne ani nevedia, že ho majú. Takýto ľudia neprípušťajú možnosť, že sa môžu naplno hnevať alebo aj smútiť, byť zronení... Ignoráciou a potláčaním vlastných citov sa nestrácajú, iba ich sila rastie a obracia sa proti majiteľovi. Preto trpia rôznymi bolesťami hlavy, žalúdka, vysokým krvným tlakom, vyhorením,depresiami a pod. Nevybuchnú teda navonok ale deštruktívna sila negatívnych emócií ich napadá zvnútra. Tak to máme aj pri varení s tlakovým hrncom. Ventil na tlakovom hrnci vydrží, ale jedlo sa po dlhom varení nedá zjesť.

 

Po tomto úvode učiteľ rozdá pracovný list s emóciami (priložené) a vedie skupinovú diskusiu, pri ktorej žiaci na základe vlastných skúseností majú povedať, kedy, za akých okolností u nich vzniká daná emócia, prípadne opíšu situáciu, ktorú poznajú a môžu rozmýšľať nad tým ako by v budúcnosti rozumne, zdravo a zodpovedne regulovali túto emóciu.

 

 


Zdroje: Š. Ferková (ed.), 2017, Morálne kompetencie žiakov
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Sebaovládanie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.