Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.
Škola, ktorá v sebe kombinuje kvalitné vzdelanie, kvalitnú, charakternú výchovu a prostredie, v ktorom sa všetci cítime zmysluplne a dobre, nie je výmysel, ale skutočnosť, ktorú vieme vytvoriť. Ako by mal vyzerať model takejto školy? Čo je jej pilierom?
Základy takéhoto modelu vieme nájsť v pozitívnej psychológii. Tá prišla približne pred 20 rokmi so svojím konceptom, ktorý hovoril o tom, že vývin človeka, problémy, životné komplikácie by sme mali vedieť vnímať nielen z pohľadu „čo je na človeku zlé a to zlé idem naprávať“ ale prostredníctvom pohľadu, „identifikujem, čo je v človeku zdravé, dobré a to mi pomôže napraviť aj to zlé.“
Pozitívna psychológia vznikla ako protiváha alebo skôr doplnenie klasického prístupu k človeku, pacientovi, ktorý cielene vyhľadáva „pokazené“ časti v psychike človeka a snaží sa ich napraviť. Pozitívna psychológia opätovne otvorila témy ako kvalita života, dobrý charakter človeka, radosť, silné stránky človeka a iné. Identifikovala a neustále vyhľadáva nástroje a elementy, ktorá napĺňajú tieto rozmery. Zdôrazňuje, že neignoruje negatívne a tmavé stránky života, naopak plne ich akceptuje, no život sa snaží posunúť aj ďalej, smerom k plnohodnotnému naplneniu a rozkvetu.
Škola ako pozitívna inštitúcia
Autorom tejto koncepcie je psychológ Martin Seligman, ktorý vytvoril model kvality života. Ten sa skladá z piatich elementov – PERMA.
Čo je PERMA?
P – pozitívne emócie
E – (engagement) zaujatie činnosťou
R – (relationship) pozitívne vzťahy
M – (meaning) zmysel
A – (accomplishment) úspech.
Ak sa človek snaží riadiť, napĺňanie tohto modelu je predpokladom, že kvalita jeho života bude dobrá a bude schopný prekonávať náročné životné obdobia ľahšie a kratšie ako ostatní. Pozitívna psychológia si zakladá na vedeckých výsledkoch, pričom všetky teórie sú podložené množstvom faktov, výskumov. Každý jeden element modelu PERMA je preto podložený dôkazmi a samostatnými teóriami o tom, ako prispievajú k životnej kvalite.
Martin Seligman, a dnes už aj množstvo renomovaných vedcov a psychológov, hovoria o tom, že model PERMA má svoje miesto aj v inštitúciach. Hovoria o tzv. pozitívnych inštitúciách. Základnou pozitívnou inštitúciou je pre nich škola.
Podľa pozitívnej psychológie je škola miestom, kde sa formuje človek dnešného sveta, ktorý má mať morálne a etické vlastnosti a zároveň má mať čo najviac vedomostí, ktoré mu umožnia žiť kvalitný život. Cieľom je výchova a vzdelávanie takého mladého človeka, ktorý pozná svoj potenciál, vie ho rozvíjať, je prínosom pre seba samého ako aj pre spoločnosť.
Aplikovanie poznatkov pozitívnej psychológie do edukačného procesu, nesie názov pozitívna edukácia. Pozitívna edukácia je prístup, spôsob rozmýšľania o výchove a vzdelávaní, ktorý v sebe kombinuje kvalitné vzdelávanie a formovanie dobrého charakteru človeka. Opiera sa o dobré medziľudské vzťahy, formatívny prístup k žiakom, učiteľom a o ľudské hodnoty. Vzdeláva v duchu kvality, zmysluplnosti, s víziou dobrého využitia vedomostí a nie zneužitia. Na výchovu a vzdelávanie sa teda pozerá ako na komplexný model, ktorý formuje dieťa po vedomostnej, ako aj ľudskej stránke.
Základným nástrojom takejto školy je uplatňovanie modelu PERMA.
Model PERMA v škole
Pozitívne emócie - škola sa snaží vytvárať čo najviac pozitívnych emócií v CELEJ ŠKOLE. A to tak, aby sa v nej cítili komfortne aj učitelia, aj žiaci. Ak hovoríme o pozitívnych emóciách, musíme si uvedomiť, že nie je len jedna (radosť). Medzi pozitívne emócie patrí napríklad aj:
HRDOSŤ – Pod hrdosťou rozumieme spoločensky uznavaný úspech. Ako často pracujeme na školách s touto vlastnosťou? Napríklad, hrdosť, že chodím do tejto školy. Úprimná hrdosť z úspechov školy, triedy, jednotlivca, kolegu. Podpora hrdosti pri práci v kolektívoch triedy.
VĎAČNOSŤ – poďakovanie kolegom, žiakom, žiaci učiteľovi, rodičia učiteľom, učitelia rodičom. Ůprimná vďačnosť je altruistická. Neočakávam „niečo späť“.
INŠPIRÁCIA – cítim inšpiráciu. Inšpirovať ma môže kolega, žiak, učiteľ žiaka. Inšpirácia prináša rozvoj, motiváciu.
NÁDEJ – mimoriadne dôležitá emócia a aj silná stránka človeka. Znamená to veriť, že nakoniec „to“ dobre dopadne. Nádej dodáva silu, podporuje vytrvalosť a rezilienciu.
Zaujatie činnosťou, engagement – Tento element hovorí o vášni, vnútornej motivácii, o tom, že sa v škole nenudím, robím aj to, čo ma baví. Škola podporuje mimoškolské aktivity, vyučovanie sa snaží byť zaujímavé. Hovorí aj o tom, že učitelia majú vášeň pre svoj predmet, svoju prácu. Neustále sa zlepšujú, spolupracujú.
Pozitívne vzťahy – je to základný kameň fungovania školy. Ide o vytvorenie spravodlivého, komfortného, príjemného a hlavne emocionálne bezpečného prostredia. Prostredia, v ktorom je bezpečné povedať svoj názor, kde sú chyba a omyl povolené a sú to dôležité stupne k úspechu, kde nie je šikana a vieme, že nás niekto počúva. Kde vládne podpora, pochopenie, empatia a dôvera.
Zmysel – to čo robím mi musí dávať zmysel. Tak žiakom, ako aj učiteľom. Je to o komunikácii, prepájaní teórie a praxe, o živote, diskusiách a aj o hľadaní seba samého. Mať zmysel v tom, čo robím, čo sa učím pomáha motivácii, vytrvalosti. Zmyslu zasa pomáha otvorená myseľ, zvedavosť, či kritické myslenie.
Úspech – tak žiaci, ako aj učitelia by mali zažívať úspech. Úspechom ale nie sú len dobré známky. Úspech môže každý z nás chápať inak. Položme sebe, ako aj deťom otázku: „Čo pre teba znamená úspech?“ Opýtajme sa: „Čo znamená úspešný život?“ a skúsme si to porovnať s tým, ako mi vyhodnocujeme, čo znamená úspešný žiak. Z mojich skúsenosti, stále viac a viac detí hovorí o tom, že mať úspech znamená žiť šťastne, spokojne, mať raz rodinu, robiť to, čo ich baví, byť zdravý a mať toľko peňazí, aby sa naplnili tieto ciele. Pýtam sa: „Čo z toho dnes učíme v školách? Kto to deti učí?“ Alebo očakávame, žeby to mali vedieť automaticky?
Model PERMA je základný rámec, ktorý by škola mala dodržiavať, ak chce budovať školu na princípoch pozitívnej edukácie.
Veľmi dôležitým nástrojom a pomôckou sú aj charakterové silné stránky. Tie pomáhajú učiteľom, deťom, celkovo ľuďom pri rozvoji svojho potenciálu, ako aj pri prekonávaní prekážok, či náročného obdobia. Viac si o nich povieme v najbližšom článku.
