Autorka, Kornélia Ďuríková, je školská psychologička a predsedníčka Inštitútu duševného zdravia a pozitívnej edukácie KONVALINKA.
____________________
Mnohí hovoria, že dnešné deti a dospievajúci sú precitlivelí, rozmaznaní a sú to slabosi. Neustále počuť na nich sťažnosti, že nič nezvládnu, pri prvej prekážke sa zložia, neustále sa na niečo vyhovárajú, nič ich nebaví, nič ich nezaujíma, neučia sa a sú hysterickí. Prečo sa ale my dospelí nepozrieme na seba? Veď to, ako dnešná doba vyzerá, je výsledok našich rozhodnutí, postojov, správania, či charakteru. Mladí vidia iba to, čo im my ponúkame. Či je to nádej alebo beznádej, charakter alebo bezcharakternosť, odolnosť alebo depresia, láskavosť alebo arogancia, vypočutie alebo ticho.
Keď sa mladý človek okolo seba obzerá, myslí si, že sa svet rozpadá. Právom si kladie otázku, „Ako je možné, že to vy dospelí neriešite? Ako je možné, že úplne kašlete na našu budúcnosť? Ako je možné, že sme vám tak ukradnutí?“
Dnešná doba im nepraje. Žijú v časoch, ktorá ich zneisťuje, spochybňuje, scitlivuje a oslabuje. Nie je to ale taká precitlivelosť, ktorú vidíme my. Ich správanie, prežívanie je totiž len reagovanie na to, čo sa v ich životoch deje. Reagujú presne tak, ako môžu a vedia. Aké majú zručnosti, schopnosti a čo im ich psychický stav dovolí. Sú presne takí, akými dokážu byť. Reagujú na podnety, stresory, celkovú atmosféru, na nás.
Tlak, neistota, nezáujem a ešte raz tlak
Sociálne siete, tlak na výkon v každej oblasti ich života (škola, šport, záľuby, medziľudské vzťahy, výzor, budúcnosť...), neustále porovnávanie s niekým, niečím, niekde alebo neistota, nestabilita, nepochopenie, ich vízia budúcnosti, ktorá sa rovná katastrofe (klimatické hrozby, polarizácia spoločnosti, neistoty v pracovnej oblasti, zvyšujúca sa agresivita, medziľudské konflikty, celosvetové krízy), pretlak informácií a koncentrácia médií na negatívne a tragické aspekty života, plus podceňovanie a ignorácia ich potrieb. To všetko spôsobuje, že majú zníženú schopnosť tlmiť stres a majú scitlivené regulačné mechanizmy. Ich schopnosť znášať stresory sa znižuje a mnohí sú omnoho menej psychicky odolní.
Nezabudnime, že zažili dva roky absolútnej ignorácie ich potrieb, kedy sme ich zavreli doma a vykašľali sa nich. Po návrate „do normálu“ sa v spoločnosti, v školách tvárime akoby sa nič neudialo. Školy takmer absolútne nezreflektovali dva roky dištančného vzdelávania a zodpovednosť za vedomostné a sociálno-emocionálne nedostatky hodili na deti samotné, prípadne rodičov alebo to „len-tak“ ostalo vo vzduchu. Problémy sa prehlbujú, podpora zo strany štátu je žalostná. Márne volajú odborníci o pomoc. Vždy má prednosť niečo iné, ako naše deti a dospievajúci.
Škola je kľúčové miesto duševného zdravia detí
Jedným z kľúčových miest života detí a dospievajúcich je škola. Práve tu by sme začať prijímať systematické opatrenia na zlepšovanie ich duševného zdravia a podpory wellbeingu. Keďže deti trávia v škole podstatnú časť svojho dňa, ide o prirodzené miesto duševného zdravia dieťaťa. Cieľom každej jednej školy by malo byť prijímať také opatrenia, ktoré podporujú rozvoj pozitívneho duševného zdravia a wellbeingu dieťaťa a znižujú neprimeraný tzv. inštitucionálny stres (ide o stres, ktorý je spojený so školou ako inštitúciou).
K tomuto cieľu vie škola dospieť ak,
a) zvyšuje duševnú gramotnosť celej komunity (deti, učitelia, rodičia). Pod duševnou gramotnosť rozumieme:
- rozvoj znalostí a schopností nevyhnutných k naplňovaniu pozitívneho duševného zdravia a wellbeingu
- porozumenie svojim potrebám a v prípade potreby vedieť vyhľadať pomoc
- destigmatizácia duševných porúch
- porozumenie duševným poruchám a ich liečbe
b) napĺňa bio-psycho-sociálne potreby školskej komunity (detí, učiteľov a sekundárne aj rodičov)
- biologické potreby a školské prostredie : zabezpečenie tepla, svetla, pohybu, čerstvého vzduchu, spánok a predovšetkým vytvorenie bezpečného prostredia
- sociálne potreby a školské prostredie: potreba dobrých medziľudských vzťahov, potreba prijatia inými, rešpekt, úcta, tolerancia, podpora, pochopenie
- psychologické potreby a školské prostredie: potreba prijatia, akceptácie, sebaktualizácie, rozvoj potenciálu, rozvoj psychickej odolnosti, podpora motivácie
V realite sa jednotlivé potreby prelínajú a vzájomne dopĺňajú.
Prečo má mať Maslow prednosť pre Bloomom?
Napĺňanie základných ľudských potrieb je kľúčom k vytváraniu psychologicky bezpečného prostredia a k rozvoju duševného zdravia. Ak tieto potreby naplnené nemáme, tak sa nám ťažko žije a v kontexte školy, musíme pochopiť, že sa nedokážeme učiť. Dieťa, ktoré nie je vyspaté, je hladné, smädné, ktoré nie je prijaté, akceptované, nie je oceňované alebo má v triede zlé vzťahy, či nemá rado učiteľa pretože ten nevníma jeho potreby, či reaguje častokrát necitlivo alebo dieťa pociťuje vyššiu intenzitu strachu či stresu, ktoré môžu byť spôsobené mnohými faktormi sa jednoducho NEDOKÁŽE UČIŤ! Kým vzťah, napĺňanie potrieb – učenie v školách nepochopíme, nedokážeme zlepšiť ani vzťah detí k škole, učeniu, nezlepšíme ich motiváciu, ani výsledky PISA, národných testovaní, ani ničoho iného. Preto musí mať Maslow prednosť pre Bloomom.
Ak je škola prostredím, ktoré dieťaťu neposkytuje bezpečie, spôsobuje dlhodobý, neprimeraný stres, dieťa zažíva dlhodobý neúspech, nie je prijaté, akceptované, nezažíva rešpekt a úctu zo strany spolužiakov alebo učiteľov, ak škola nevníma a nereaguje na potreby dieťaťa, tak:
- zhoršuje jeho schopnosť učiť sa
- môže u neho vyvolať náročné správanie
- zhoršuje jeho duševný stav a wellbeing a to aj v prípade, že potreby dieťaťa v rodine napĺňané sú.
Verím, že nikto niečo takéto nechce. Preto by malo byť prioritným záujmom nás dospelých, aby sme zo škôl vytvárali psychologicky bezpečné miesta, kde rozumieme potrebám detí, učiteľov a snažíme sa ich napĺňať.
Ak chceme, aby boli naše deti odolné, šťastné, múdre a raz prínosom pre seba, ako aj pre celú spoločnosť, musíme vytvárať pre nich také prostredie, v ktorom sa budú cítiť isto, v ktorom budú cítiť prijatie, budú akceptované, vypočuté a kde budú ich potreby naplnené.
