Rodičia deťom pomáhajú na každom kroku v tej najlepšej viere, že ich chcú čo najlepšie vychovať. Výskumy však ukazujú, že nadmerná ochrana a starostlivosť môžu deťom aj ublížiť, a to vo viacerých oblastiach ich života.
Nadmerná ochrana a starostlivosť sa môže prejavovať viacerými spôsobmi. Napríklad rodičia dávajú deťom všetko, po čom túžia. Robia to často. Tiež sa to prejavuje tým, že im dávajú veci alebo odovzdávajú skúsenosti, ktoré nie sú primerané ich veku, záujmom alebo talentu. Jednoducho sú to veci, ktoré zodpovedajú potrebám dospelých, ale nie potrebám dieťaťa. V súvislosti s nadmernou ochranou sa od roku 2011 používa aj pojem helikoptéroví rodičia. Helikoptéroví rodičia preberajú až úzkostlivú zodpovednosť za život svojich detí, za ich úspechy a neúspechy. Často sa táto starostlivosť prenáša až do dospelosti dieťaťa. Ide hlavne o prípady, keď aj v dvadsiatke alebo dokonca v tridsiatke je dieťa rodičmi podrobne kontrolované alebo sa mu rodičia snažia všetko vopred vybaviť a dohodnúť, aby išlo všetko hladko. Na prvý pohľad sa takýto spôsob výchovy javí ako veľmi dobrý. Deti dostávajú dostatok lásky, pocit prijatia a v určitom zmysle sa im formuje aj sebavedomie. Problém nastáva vtedy, keď sa dieťa ocitne v situácii, že ono samo musí riešiť zložitú situáciu a rodičia nie sú práve v tej chvíli k dispozícii. Práve vtedy si môže dieťa prestať veriť a môže cítiť úzkosť a paniku. Zrazu nemá dostatok síl na riešenie problémovej situácie, pretože nikto vedľa neho nestojí a dostáva sa do obrovského stresu. Toto môže vyvolať úzkosť, ktorá neskôr môže vyústiť až do depresie. Ďalší problém predstavuje aj nedostatok zručností na riešenie bežných záležitostí. Ak je už dieťa na prahu dospelosti, nedostatok základných zručností ho začne výrazne brzdiť v akomkoľvek napredovaní a v adaptácii na meniace sa skutočnosti súvisiace s vekom a zmenou životných úloh a postavenia.
Ak má teda dieťa prehnane niečoho veľa, pôsobí to na neho stagnačne a brzdí ho to v dosahovaní svojho potenciálu a tiež v procese zvládania úloh, ktoré zabezpečujú jeho rozvoj, a tak sa nemôže naučiť potrebné životné lekcie. Príležitostné pôžitky či prehnaný záujem rodičov dodávajú životu farbu, potešenie a radosť. Keď ich je však príliš veľa, môžu začať škodiť vo viacerých rovinách života. Pozrime sa teda konkrétne, ako sa nadmerná starostlivosť a ochrana prejavuje v živote dieťaťa.
1. Nedostatok úcty
Väčšinou je to tak, že ak má dieťa obrovské množstvo hračiek, neváži si ich. Neúcta k vlastným veciam môže ľahko prerásť aj k neúcte k veciam iných ľudí. No a najhoršie je, že v určitých prípadoch nemusí ísť len o neúctu k veciam, ale aj k ľuďom.
2. Bezmocnosť
Môže sa vyskytnúť aj pocit naučenej bezmocnosti, ktorú rodičia postupne, počas viacerých rokov, môžu vypestovať v dieťati. Deje sa to kvôli tomu, že robia za dieťa to, čo by sa malo samo pokúsiť urobiť. Prehnaná starostlivosť mu berie príležitosť naučiť sa byť kompetentným v určitých oblastiach života.
3. Zmätok v oblasti túžob a potrieb
Hlavne menšie deti deti nedokážu rozlíšiť medzi želaniami a potrebami a musia sa to starostlivo učiť. Prehnaná starostlivosť im v tomto vôbec nepomáha.
4. Náročnosť
Postupne, keď deti toho dostávajú stále viac a viac, môže sa u nich vyvinúť prehaná náročnosť. Dospelí, ktorí si ako deti príliš dopriali, majú často pocit, že majú nárok na viac zo všetkého a že si zaslúžia viac ako ostatní.
5. Nezodpovednosť
Keď rodičia neustále chránia deti pred dôsledkami svojich činov a neučia ich, čo je zodpovednosť za splnenie úloh, postupne ich svojou výchovou privedú k nezodpovednosti. Keď tieto deti vyrastú, nezaujímajú sa o to, aby bol svet lepším miestom a nie sú ochotné pomáhať ľuďom zlepšiť ich životy, pokiaľ za to niečo nedostanú.
6. Nedostatok vďačnosti
Prehnaná ochrana dieťaťa môže viesť aj k neschopnosti vyjadrovať vďačnosť. Niektoré deti majú neustále pocit, že nemajú byť za čo vďačné a nedokážu si vážiť ľudí, udalosti a situácie, ktoré sú súčasťou ich života.
7. Nedostatočné sebaovládanie
Helikoptérové rodičovstvo bráni rozvoju sebaovládania. Tým, že tieto deti hneď všetko dostanú, nevedia čakať a ak musia na niečo čakať, spôsobuje im to podráždenie.
8. Nedostatok zmysluplných vzťahov
Problémy, ktoré vyplývajú z nadmernej ochrany, ako sú slabé zručnosti pri riešení konfliktov a očakávanie okamžitého uspokojenia, sa šíria do všetkých ostatných oblastí, a to aj do vzťahov, priateľstiev a neskôr aj na pracovisko.
9. Sebectvo a chamtivosť
U detí, ktorým bolo dopriate veľké množstvo materiálnych vecí, v dospelosti sa môže s veľkou pravdepodobnosťou rozvinúť sebectvo a chamtivosť.
10. Problémy s nastavením cieľov
Štúdie ukazujú, že čím viac bolo dieťa v detstve ochraňované, tým je pravdepodobnejšie, že jeho osobné životné ciele sú motivované hlavne externe, teda na slávu a bohatstvo. Je to v protiklade k jeho vnútorným ašpiráciám, ako je rozvoj charakteru alebo pestovanie zmysluplných vzťahov.
11. Nezáujem o duchovný rast
Deti s prehnanou starostlivosťou sa väčšinou stávajú dospelými, ktorí sa nezaujímajú o duchovný rast, majú ťažkosti nájsť zmysel života v ťažkých časoch a nemajú vzťah k spiritualite a k niečomu, čo ich presahuje.
12. Problémy s finančnou gramotnosťou
Deti, ktoré si príliš veľa veľa užívali a mali toho príliš veľa navyše, v neskoršom veku môžu mať problémy s hospodárením a môžu mať aj dlhy.
13. Rodičovský pocit nekompetentnosti
Z detí, ktoré boli príliš ochraňované, často vyrastú rodičia, ktorí nevedia, ako sa správať a vychovávať vlastné deti. Majú tendenciu byť povoľní alebo autoritatívni a nevedia uplatňovať výchovné princípy v praxi.
14. Individualizmus, prehnaná citlivosť, urážlivosť, zameranosť na seba
S prehnanou starostlivosťou a ochranou môže súvisieť aj egoistický individualizmus (osobný prospech, hedonistické pôžitky, materiálne bohatstvo, získanie moci a spoločenskej prestíže). Toto všetko charakterizuje „generáciu snehových vločiek“, ktorá môže byť výsledkom už spomínanej výchovy. Termín „snehová vločka" vytvoril Chuck Palahniuk, autor knihy Bojový klub. Chuck Palahniuk definuje generáciu snehových vločiek ako novú viktoriánsku éru, v ktorej sa mladí ľudia vnímali ako totálne arogantní a nevychovaní. Vníma ich tiež ako krehké bytosti, ktoré sa rýchlo urážajú. Prekvapuje ho hlavne ich nízka odolnosť a že aj maličkosť ich vie vyviesť z rovnováhy. Nevedia sa vôbec zmieriť s kritikou a reagujú až traumatizujúco, keď niekto chce vyvrátiť ich názor.
Tento termín použila vo svojej knihe I Find That Offensive! aj Claire Fox. Táto autorka tiež tvrdí, že generáciu snehových vločiek vychovali helikoptéroví rodičia, ktorí to preháňali so svojou starostlivosťou a ochranou detí. Kvôli tomu, že boli priveľmi chránené, nevedia sa v dospelosti vysporiadať s realitou.
Samozrejme, je úžasné, keď rodičia venujú výchove svojich detí dostatok času a svojej energie. Je to prirodzené a väčšinou aj veľmi potrebné. No deťom však je potrebné aj dopriať, aby sa ocitli aj v zložitejších situáciách, ktoré si riešia samy. Zasiahnuť by ste mali len vtedy, keď je to už naozaj nutné. Zlyhanie nepredstavuje vždy len katastrofu. Niekedy môže dieťa veľmi posilniť. Dôležité je, aby ste nechali deti samy plniť úlohy, ktoré sú psychicky a fyzicky schopné vyriešiť. Práve táto skutočnosť najviac formuje sebavedomie dieťaťa a pocit jeho šťastia.
