Výchova dieťaťa je jedným z najväčších ľudských poslaní. Tým, akých ľudí z našich detí vychováme, priamo ovplyvňujeme fungovanie spoločnosti celé desaťročia dopredu. Nie vždy to pri výchove detí ide ľahko. Niekedy robíme chyby, ktoré si možno ani neuvedomujeme.
Výchova je náročný proces a niekedy aj nechtiac môžeme urobiť rôzne chyby. Príliš často si myslíme, že pomáhame svojim deťom, no v skutočnosti môžu byť dlhodobé výsledky toho, čo robíme, na škodu. Na čo by sme si mali dávať pozor?
1. Neustále deťom vnucujete svoje predstavy
Je prirodzené, že chcete, aby vás vaše deti nasledovali, aby kráčali vo vašich stopách. Môžu byť za tým rôzne dôvody. Napríklad im chcete odovzdať vaše presvedčenie a názory, možno chcete, aby pokračovali v podnikaní v rodinnom podniku, ale môže to byť len obyčajná túžba ovládať svoje dieťa. V každom prípade je dôležité myslieť na to, aby ste svojmu dieťaťu úmyselne a niekedy možno aj neúmyselne nevnucovali svoju vlastnú vôľu, pretože v budúcnosti mu to môže spôsobiť pocity nešťastia kvôli tomu, lebo si nemohlo postupne plniť vlastné sny a túžby. Niektoré deti, ktoré dlhé roky žijú pod takýmto nátlakom, veľmi skoro odchádzajú z domu a nerady sa domov vracajú. Samozrejme, každý rodič má právo a niekedy až povinnosť viesť správnym smerom svoje deti, ale v každom prípade je potrebné hľadať primeranú rovnováhu medzi slobodou detí a predstavami rodičov.
2. Nepraktizujete to, čo kážete robiť vašim deťom
Každý rodič vštepuje deťom určité hodnoty, princípy, zručnosti a presvedčenia. Je to veľmi dôležité preto, aby z detí vyrástli zodpovední dospelí ľudia. Ťažko si však deti osvoja niečo z toho, čo im rodičia predkladajú, ak oni sami takmer nič z toho nedodržujú. Dobrý rodičovský príklad je jedna z najlepších vecí pri výchove. Darmo bude rodič prikazovať dieťaťu, aby nikdy nefajčilo, keď on sám to robí. Podobne je to aj napríklad so športom alebo stravovaním. Ak je vaše správanie neetické a nezodpovedá hodnotám, ktoré hlásate, vaše dieťa si to hneď všimne a vytvorí si zmätok v hodnotách, ktorý mu bude brániť v správnom rozhodovaní. Ako rodičia musíte žiť taký život, aký chcete, aby žilo aj vaše dieťa. Sledujte svoje chyby, pretože ich sledujú aj vaše deti. Ukážte deťom, čo znamená byť šťastný a učte ich tiež byť dobrými ľuďmi.
3. Snažíte sa deti príliš ochraňovať
Žijeme v nebezpečnom svete, a tak aj deti obklopujeme nekonečným strachom. Európski psychológovia zistili, že v prípade, že by sa deti nikdy nehrali na ulici, nikdy by nespadli alebo si nerozbili koleno, trpeli by v dospelosti nejakou fóbiou. Dieťa by malo v detstve občas aj spadnúť a zistiť, že je to normálne. Neskôr v čase puberty by mali spoznať aj horkú príchuť prvej lásky a získať tak emocionálnu zrelosť, ktorá je neskôr dôležitá pre dlhodobý vzťah. Ak sa rodičia snažia v živote svojich detí eliminovať všetky riziká, v dospelosti sa môžu stať arogantnými alebo môžu mať nízke sebavedomie. Keď deťom hneď pomáhate a priveľmi ich obklopujete starostlivosťou, zbavujete ich schopnosti poradiť si v zložitých situáciách. Skôr či neskôr si zvyknú na to, že im neustále niekto pomáha a povedia si, že či urobia chybu alebo nie, cieľ vždy dosiahnu. Život v dospelosti však funguje ináč. Ak vychovávate dieťa v spomínanom duchu, riskujete, že bude nespôsobilé vykonávať mnohé činnosti v dospelosti.
4. Nedovolíte deťom riskovať
Riskovanie je nevyhnutné pre zdravý vývoj dieťaťa. Prostredníctvom každodenných výziev sa deti učia schopnosti zvládať situácie, ktoré ich bežne stretávajú. Aj keď môžeme cítiť nutkanie držať nad našimi deťmi ochrannú ruku, musíme im umožniť, aby robili vlastné chyby a zažili aj nepohodlie. Aby sa niekam dostali a niečo dokázali, musia sa dostať zo svojej zóny komfortu a spokojnosti. Mnoho rodičov sa zameriava na pomoc deťom, aby sa vyhli rizikám namiesto poskytnutia správnej podpory v riskantných situáciách. Uskutočnený výskum však naznačuje, že deťom skôr škodíme tým, že ich izolujeme od vonkajšieho prostredia, ktoré považujeme za rizikové. Čo by mali robiť rodičia? Samozrejme, žiadny extrém nie je dobrý. Nastavovať zbytočne zábrany pri hraní alebo deti do niečoho zbytočne tlačiť, predstavuje v obidvoch prípadoch problém. Rozumné je nájsť zlatú strednú cestu tak, aby deti mali možnosť samy bádať, hrať sa podľa vlastného uváženia. Rodičia by mali len dohliadať na skutočné nebezpečenstvo, ktoré by mohlo pre deti znamenať reálnu hrozbu. Napríklad predškolák, ktorý sa ukrýva v kroví sa cíti ako dobrodruh v džungli a jeho rodičia môžu sedieť niekde neďaleko na lavičke a len dohliadajú z diaľky na neho. Takto dieťa pociťuje pocit nezávislosti. Staršie deti môžu preskúmať svoje okolie s kamarátmi. Rodičia im v tom môžu pomôcť tým, že v nich postupne formujú zručnosti potrebné na takéto aktivity. Každé dieťa vníma mieru nebezpečenstva ináč. Všetko záleží od osobnosti dieťaťa, od jeho zručností, skúseností, povahy a podobne. Každý rodič pozná svoje dieťa najlepšie a podľa toho sa môže aj zariadiť.
5. Vzbudzujete u dieťaťa pocit obete
Mnoho rodičov, v snahe byť veľmi empatickými, posilňuje u dieťaťa pocit, že je obeťou, keď sa mu stane akákoľvek nepríjemná vec. Bežným príkladom sú rodičia, ktorí sa snažia zmierniť prežívanie neúspechu alebo sklamania svojho dieťaťa. Keď napríklad dieťa nevyberú na nejakú súťaž, tak takýto typ rodiča môže povedať: „Učiteľka ešte nestihla zistiť, aká si výborná, preto tam vybrala spolužiačku.“ Takáto veta vytvára v dieťati pocit, že je šikanované alebo diskriminované. Nedovolí mu uvažovať tak, aby akceptovalo pravdepodobnosť, že ostatné deti mali možno lepší výkon ako ono. Narastajúci pocit dieťaťa ako obete zvyšuje jeho bezmocnosť. Toto môže byť škodlivé pre formovanie jeho sebaúcty a zároveň ho to učí báť sa všetkého a všetkých.
Všetkých chýb, o ktorých sa hovorí v tomto článku, sa bežne dopúšťajú rodičia, ktorí milujú svoje deti a konajú v súlade s tým, čo považujú za najlepšie v súvislosti s ich výchovou. Z tohto dôvodu je veľmi dobré vedieť o týchto škodlivých prístupoch, aby ich rodičia zbytočne a nepremyslene neuplatňovali pri výchove svojich detí.
