Častým sprievodcom súčasného života je stres. Ten sa nevyhýba ani deťom. Vhodné dychové cvičenia dokážu účinne a rýchlo pomôcť nielen dospelým, ale aj deťom. Niektoré môžete vyskúšať aj v materskej škole.
V materskej škole je často potrebné deti upokojiť alebo určitým spôsobom zrelaxovať. V takýchto situáciách dokážu pomôcť rôzne relaxačné, uvoľňujúce a upokojujúce aktivity. Relaxácia pomáha zlepšovať sústredenie, pamäť, navodzuje pocit pokoja, istoty a sebadôvery. Znižuje úroveň úzkosti, napätia, naučených obáv a neistoty. Pomáha znižovať trému, podporuje odvahu a odhodlanie, a preto by sa mala čo najčastejšie využívať aj v materskej škole. No okrem rôznych relaxačných cvičení medzi dobrých pomocníkov patria aj dychové cvičenia. Nasledujúce dychové cvičenia zahŕňajú proces sústredenia sa na samotný spôsob dýchania, buď počítaním nádychov, ich označovaním slovami „nádych, výdych“ alebo venovaním pozornosti pocitom v tele. Existuje veľa dôvodov, aby sa deti učili sústreďovať sa na svoj dych. Sústredenie sa na dych a následne jeho spomalenie môže pomôcť znížiť stres a keď dieťa venuje pozornosť tomu, ako dýcha, pomáha mu to byť vedomejším a sústredenejším. Schopnosť sústrediť sa dovnútra na dych má potenciál pomôcť deťom cítiť sa lepšie. Problém niekedy však pramení z toho, že mnohým malým deťom sa pokojné sedenie a sústredenie pozornosti na dýchanie môže zdať vyslovene nudné. Aby to bolo pre ne aspoň trochu zábavné, tento proces je potrebné spojiť s nejakou hrou alebo zábavnou aktivitou. Ideálne je, keď to dokážeme zosúladiť tak, aby sa v deťoch navyše rozvíjala zvedavosť a kreativita. Pozrime sa na niekoľko aktivít.
Kameň na brušku
Keď človek cíti strach alebo nervozitu, jeho dýchanie je často plytké a rýchle. Brušné dýchanie pomáha v tom, aby vzduch naplnil aj žalúdok. Ako túto skutočnosť odovzdať deťom? Pretože potrebujú mať niečo hmatateľné, dobré je využiť nejakú vizualizáciu. Vytváranie brušných kamarátov je jednoduchý spôsob, ako sa dopracovať k brušnému dýchaniu. Môžete to urobiť napríklad nasledujúcim spôsobom. Každému dieťaťu dajte ploský kameň a povedzte mu, aby si ho najprv vymaľovalo podľa vlastných predstáv. Potom si deti ľahnú a položia si kameň na bruško. V ďalšej fáze im povedzte, aby sledovali, ako kameň na brušku stúpa a klesá, ako usmerňujú svoj dych dovnútra a von z bruška. Funguje to ešte lepšie vtedy, keď pri dýchaní hrá upokojujúca hudba.
Aktivita s guličkami
Táto aktivita je zameraná na počítanie nádychov a výdychov. Aby sa deti lepšie na túto činnosť sústredili, môžete im ponúknuť jednoduchý nástroj. Pri každom nádychu môžu navliekať korálky na šnúrku. Ak sa im ťažko navlieka a trvá im to dlho, môžete to urobiť tak, že si vopred guličky navlečú a pri každom nádychu ich len posunú o kúsok ďalej.
Maľované dýchanie
Deti majú naozaj bohatú fantáziu a vedia si predstaviť čokoľvek. Môžete ich motivovať aj tým, že im dáte otázku: „Ako vyzerá dýchanie?“ Najprv sa môžete o tom porozprávať a potom môžu začať tvoriť. Môžu použiť akékoľvek druhy farieb. Povedzte deťom, aby sa pri maľovaní sústredili na svoj dych, na nádych a výdych. Napríklad pri každom nádychu, namaľujú na výkres čokoľvek, čo im napadne. Niekedy stačí len nejaký geometrický útvar a podobne. V tomto prípade nejde o to, aký obrázok sa na výkrese objaví, ide hlavne o to, aby si dieťa uvedomovalo svoje dýchanie.
Pozorovanie trblietok
Určite poznáte dekoračné predmety s pohybujúcimi sa trblietkami. Väčšinou to bývajú rôzne vianočné ozdoby alebo ťažítka. Keď deti zatrasú nádobou s trblietkami, môžu ich v pokoji dlhšiu dobu pozorovať, lebo tie veľmi pomaličky klesajú na dno nádoby. Pri tejto príležitosti sa môžete porozprávať o tom, že tak ako sa pomaly usadzujú trblietky v nádobe, tak pomalý nádych a výdych pomáha v tele vytvárať pomalými krokmi pokoj a lepšiu náladu, lebo vďaka nemu sa nepokojné myšlienky menia na pokojné. Keď pomaly dýchajú, môžu sledovať a cítiť, ako sa trblietky a ich myšlienky „usádzajú“. Tieto ozdoby s pohybujúcimi sa trblietkami sú vizuálnou pripomienkou toho, ako nám môže sústredenie sa na dýchanie pomôcť cítiť sa pokojnejšie.
Bubliny
Ďalším skvelým spôsobom, ako sa hrať s dychom, je využívať bublifuk. Deti si najprv vyskúšajú, aké bubliny sa utvoria pri rýchlom dýchaní a potom pri pomalom dýchaní. Väčšie bubliny vytvoria, keď sa na dýchanie viac sústredia a robia ich pomaly. Keď to zistia, tak v druhej fáze hry sa sústredia na svoj nádych a výdych a pri výdychu pozorujú tvar a veľkosť bublín.
Dýchanie cez slamku
Na toto cvičenie budete potrebovať jednu slamku pre každé dieťa. Povedzte deťom, nech chvíľu normálne dýchajú a potom nech sa nadýchnu a pomaly vydychujú cez slamku, pričom jednu dlaň majú asi 2-3 centimetre od konca slamky. Cieľom je vydychovať vzduch cez slamku tak pomaly, že deti nepocítia ani len závan vzduchu na dlani, ktorá je umiestnená pod koncom slamky. Po dvoch alebo troch plytkých nádychoch sa znovu poriadne nadýchnu a pomaly opäť vydychujú tak, aby na dlani necítili žiadny vzduch. So slamkami sa dá aj maľovať. Vložte niekoľko kvapiek tekutej farby na papier a požiadajte deti, aby ho fúkali pomocou slamky tak, aby sa vytvorili tvary. Ak je to potrebné, môžete do tekutých farieb pridať vodu. Dá sa to urobiť aj kvapkami vody alebo atramentu.
Fúkanie do stuhy
Fúkanie do stuhy môže pomôcť dieťaťu zhlboka sa nadýchnuť. Na vešiak môžete zavesiť niekoľko stúh. Požiadajte deti, aby po hlbokom nádychu niekoľkokrát vyfúkli na stuhu a sledovali jej pohyb.
Zdroje:
Susan Stiffelman: Osvietený rodič
Creative ways teach breathing practices young learners
