Vytrvalosť je kľúčovou vlastnosťou, ktorú potrebujú nielen dospelí, ale aj deti, lebo práve ona môže človeka motivovať alebo nasmerovať na správnu cestu. Nie neschopnosť učiť sa, ale nedostatok vytrvalosti a lenivosť sú často jedinou prekážkou, prečo deti v škole zlyhajú. Pozrime sa na niekoľko spôsobov, vďaka ktorým môžete u detí trénovať vytrvalosť.
Vytrvalosť je kľúčom k úspechu. Bez ohľadu na to, akí sú ľudia šikovní, talentovaní alebo múdri, ak sa vzdajú, nedosiahnu to, po čom tak veľmi túžili. Ak je vaše dieťa geniálne, bude schopné na chvíľu vynikať, no bez ďalšieho úsilia začne zaostávať. To isté sa týka talentu. Ak je vaše dieťa mimoriadne nadaným šachistom, bude sa mu dariť niekoľko rokov. Ale to, že sa nebude učiť ďalšie postupy rovnakým tempom ako jeho súperi, bude po čase jeho nevýhodou. Ľudia, ktorí dosiahli úspech vďaka svojej vytrvalosti a úsiliu, si zaslúžia naozaj obdiv. V dnešnej dobe sme však čoraz častejšie svedkami toho, že niektorí sa ľahko vzdávajú, hľadajú jednoduchšie cesty a túžia len po príjemných veciach. A to sa týka už aj detí. To, že sa musia niekedy aj zaprieť a vydržať dlhšiu dobu pri učení, to sa im veľmi nepáči. Niekedy im aj samotní rodičia v tom „pomáhajú“. Napríklad tak, že ich nechajú doma, keď sa píše ťažšia písomka alebo určité veci robia za deti. Často si vôbec neuvedomujú, že okrem toho, že podporujú svoje deti v lenivosti, učia ich aj podvádzať a neumožňujú im, aby sa učili vytrvalosti, ktorú raz v živote budú určite potrebovať. A veľmi zlé je i to, keď dieťa už v 14 rokoch stratí túžbu vzdelávať sa. V dnešnej dobe je niekedy naozaj veľmi náročné vysvetliť starším deťom, že by mali byť vytrvalé a mali by sa snažiť dosiahnuť to, po čom naozaj túžia. Je to ťažké hlavne preto, lebo niekedy sú podmienky nastavené tak, že k určitým veciam sa dostanú až príliš ľahko. V minulosti sa deti nemali šancu dostať na strednú školu, keď mali horšie vedomosti. Dnes to už nie je problém. A deti to vedia.
Ako teda pozitívnym spôsobom motivovať staršie dieťa k vytrvalosti? Pozrime sa na niekoľko spôsobov.
1. Dieťa zapojte do procesu tvorby jeho vlastných cieľov
Ak nechcete dieťaťu asistovať pri každej domácej úlohe, ak sa nechcete rozčuľovať nad každou horšou známkou, ak ho chcete viesť k vytrvalosti a samostatnosti, povzbuďte dieťa v tom, aby hneď na začiatku školského roka si stanovilo určité ciele. Vysvetlite mu, aký zmysel má pre človeka učenie a pomôžte mu vytvoriť také prostredie, aby ste sa pri pohľade na vysvedčenie mohli spoločne radovať z dosiahnutého úspechu. Deťom dospelí niekedy zabudnú povedať, že na čo je vlastne učenie dobré, no a deti, ktoré nevidia zmysel učenia, tak nemajú dôvod sa učiť. Keď dobre poznajú dôvody učenia, vedia popremýšľať aj nad cieľmi, ktoré by v určitom školskom roku mohli dosiahnuť. Takto nenastane taká situácia, že len rodičia túžia po tom, aby dieťa malo dobré známky. Ideálne je, keď samotné dieťa chce dosahovať dobré výsledky. Rodičia aj deti by mali poznať svoje očakávania, a preto je dobré, keď sa o nich dokážu rozumne porozprávať. Nedá sa dôjsť do nejakého cieľa bez toho, aby rodič nepoznal názor dieťaťa a naopak.
Keď už spoznáte svoje vzájomné očakávania, porozprávajte sa o tom, ako by sa dali čo najlepšie dosiahnuť. Rozhovor môže prebiehať napríklad takto:
„Ja by som chcela dobré známky, ale mám problém s dejepisom. Neviem si skoro nič zapamätať. Mohla by si mi, prosím ťa, občas pomôcť?“
„Ako si predstavuješ moju pomoc?“
„Ja by som potrebovala nejaká ďalšie knihy a občas by som chcela ísť do kina na nejaký historický film.“
„ Som tu pre teba a veľmi rada ti s tým pomôžem. Kedykoľvek príď, povedz, čo potrebuješ a budem sa ti snažiť pomôcť.“
Dohodnite sa tiež presne a jasne, čo urobíte, keď dohoda medzi vami a dieťaťom nebude plnená a postupne bude dochádzať k zhoršovaniu procesu učenia.
Tiež je vhodné, keď rodičia na príkladoch zo svojho vlastného života vysvetlia deťom, ako sa vďaka dobre nastaveným cieľom a vytrvalosti dostali k úspechom. Môžu im ukázať, ako sa dajú úlohy rozdeliť do jednotlivých krokov a každý deň urobiť aspoň maličkosť, ktorá im pomôže posúvať sa vpred. Keď deti pochopia, prečo je vytrvalosť v živote dôležitá, budú mať skutočnú motiváciu učiť sa. Keď sa dostanú do tohto štádia, potom ich už nemusíte strašiť, vyhrážať sa a kričať, aby ste ich motivovali k určitej činnosti.
2. Doprajte deťom zodpovednosť za svoje činy
Rodičia majú často tendenciu prevziať zodpovednosť za všetko, čo sa im javí, že dieťa nedokáže dosiahnuť samo. Kedykoľvek úloha spôsobuje dieťaťu problémy, okamžite mu idú pomôcť. Samozrejme, je to je pochopiteľné, ale z rôznych dôvodov aj neužitočné. Ešte horšie je, že niektorí rodičia nedôverujú schopnostiam svojich detí. Tendencia dávať im čo najmenej slobody a zodpovednosti môže byť škodlivá. Aby ste sa uistili, že sa vaše dieťa učí vytrvalosti, ukážte mu, že mu dôverujete a dajte mu zodpovednosť . Rodič by mal dieťaťu dôverovať, ale zároveň by mal občas preverovať, aké má výsledky. Je neskoro niečo riešiť týždeň pred vysvedčením. Ak v priebehu školského roka zistíte, že známky nezodpovedajú vašej dohode, ktorú ste si stanovili na začiatku školského roka, začnite využívať dohodnutý postup, ktorý ste si stanovili v prípade zhoršených známok.
3. Ponúknite dieťaťu emocionálnu podporu
Upozornite deti tiež na to, že zlyhanie sa môže stať súčasťou ich cesty k cieľu. Každý človek ho občas prežije. Nikto sa nerodí stopercentný a bez zlyhania. Ľudia sa musia naučiť zvládať neúspechy, ak chcú byť v živote vytrvalí. Ukážte svojim deťom, že je v poriadku bojovať s určitými vecami v živote. Neučte ich, že výsledok je jediná vec, na ktorej záleží, ale dôležitá je aj cesta a chuť niečo robiť. A čo je najdôležitejšie, buďte emocionálne pri deťoch, keď narazia na prekážky, ktoré im život hodí pod nohy. Ak s niečím prestanú, napríklad prestanú navštevovať nejaký krúžok, vypočujte si ich dôvody. Buďte ramenom, na ktorom sa môžu vyplakať. Nechajte ich smútiť a keď bude správny čas, nasmerujte ich na niečo nové. Dajte im vedieť, že robiť veci, ktoré nenávidia, nestoja za tú bolesť. Niekedy vytrvať znamená aj to, že vyskúšajú toľko vecí, koľko potrebujú, kým nenájdu tú, pri ktorej už chcú zostať. A keď nájdu vec, ktorá ich už skutočne baví, buďte na dieťa hrdí, že tú vec našlo. Tešte sa z jeho úspechov. Zaujímajte sa o ich svet. Deti to veľmi povzbudí a poteší. Odmeňte ich, keď dosiahnu konkrétny cieľ. Dajte im pocítiť, aké je dôležité to, čo robia, lebo to pozitívne ovplyvní aj ich budúcnosť. Pomôžte im spojiť učenie a voľnočasové aktivity s pozitívnymi pocitmi. Týmto spôsobom budú chcieť dokončiť všetky úlohy, do ktorých sa pustia. Pocit uspokojenia ich bude motivovať ešte k väčšej vytrvalosti. Niekedy sa dieťaťu v učení, aj napriek snahe, veľmi nedarí. Ak má však nejakú záľubu, ktorej sa dlhodobo a precízne venuje, podporte ho v tom. Záľuby znamenajú tiež veľkú zodpovednosť. Ak neobľubuje matematiku, akceptujte to. Možno miluje spev. Podporte dieťa v tejto oblasti. Najdôležitejšie je, že robí to, čo mu je vlastné, čo ho zaujíma, čo formuje jeho charakter. Je to pre neho niečo výnimočné, čo robí pre seba. Dovoľte dieťaťu kráčať vlastným tempom. Netlačte veľmi na deti a nerobte veci za nich. Doprajte im, aby sami zodpovedali za svoje záujmy a učenie. Tým, že im dovolíte kráčať vlastným tempom, budú mať osobné ciele, ktoré sa budú snažiť splniť. To všetko im bude dávať silu vytrvať. Deti budú odhodlané konať správne veci, pretože budú vedieť, že to robia pre seba.
ZDROJE:
Kim Oates: Dvacet rad rodičům
Lawrence E. Shapiro: Emoční inteligence dítěte a její rozvoj
Nicky a Sila Lee: Kniha o rodičovstve
Encourage persistence in children
Rodič v 21. století - 2. díl
