Terapia samotou a tichom ako cesta k spokojnejšiemu životu

Všetci, ktorí aspoň na chvíľu vyskúšali osamelú cestu, hovoria, že získali  mimoriadne silné a obohacujúce skúsenosti plné intenzívnych zážitkov a prekvapujúcich stretnutí so sebou  a v konečnom dôsledku aj s  ostatnými.
Všetci, ktorí aspoň na chvíľu vyskúšali osamelú cestu, hovoria, že získali mimoriadne silné a obohacujúce skúsenosti plné intenzívnych zážitkov a prekvapujúcich stretnutí so sebou a v konečnom dôsledku aj s ostatnými. / Foto: Bigstock

Súčasný svet, v ktorom sme sústavne obklopení množstvom technických prostriedkov, nám neposkytuje veľa priestoru a možností na stretnutie  pre nás s najdôležitejším človekom -  so sebou samým. Človek možno aj práve kvôli tejto skutočnosti sa cíti nepríjemne, cíti stres a akúsi duševnú prázdnotu. A preto pre mnohých práve samota môže predstavovať ten najlepší liek. 

 

Čoraz viac ľudí sa samoty bojí a robí všetko preto, aby sami so sebou nemuseli zostať ani sekundu. Niektorí ľudia si samotu spájajú s izoláciou, smútkom, opustením, teda s vážnymi podobami psychickej záťaže.  Avšak samota so sebou prináša netušené možnosti. Voľba osamelej cesty nemusí nutne znamenať zúfalý život opusteného podivína. Byť sám totiž, okrem iného, umožňuje nadviazať priamy kontakt so sebou. Samota ponúka príležitosť objaviť seba samého, lepšie sa sústrediť a nerušene premýšľať, žiť vedome a naplno sa tiež otvoriť ostatným. „Psychicky zdravého človeka motivuje samota k tomu, aby prešiel od svojho subjektívneho JA k skutočnému slobodnému a zodpovednému JA,“ píše Jacqueline Kelen, autorka knihy L'esprit de solitude (V duchu osamelosti). 

 

Autofóbia -  strach zo samoty

Niektorí ľudia však naozaj nemôžu byť sami, a to zo zdravotných dôvodov. Trpia totiž takým intenzívnym strachom zo samoty, že sa z neho môže vyvinúť dokonca autofóbia, teda chorobný strach zo samoty. Títo ľudia robia všetko pre to, aby nikdy neboli sami, a to môže ísť až tak ďaleko, že sa napríklad nútia do aktivít, ktoré ich síce vôbec nebavia, ale pretože znamenajú kontakt s ostatnými ľuďmi, ochotne ich podstupujú. Z týchto dôvodov majú tendenciu budovať si falošný život, aby zodpovedali predpokladaným sociálnym očakávaniam. Často podliehajú depresívnym stavom a trpia zníženou sebaúctou. Ak sú sami, môžu dostať panický záchvat, nezriedka sa u nich objavuje aj samovražedné nutkanie. Títo ľudia si z objektívnych dôvodov nedokážu samotu vychutnať.

 

Prečo sú ticho a samota dôležité?

Tí, ktorí nemajú zo samoty panický strach, by sa mali postupne učiť si ju vychutnávať. Prečo? Vonkajšie stimuly, ktoré sú stále nástojčivejšie a hlasnejšie, nás často oberajú o schopnosť počúvať náš vnútorný hlas. Ako keby sme si nechceli uvedomiť, že práve samota je fenomén, ktorý nám najviac môže pomôcť vymaniť sa spod obrovského tlaku, ktorý sa zo všetkých strán na nás valí a nedovolí nám rozlišovať dobro a zlo alebo robiť správne rozhodnutia. Je potrebné si uvedomiť, že ticho neprináša z nášho vnútra na povrch len naše motívy, záujmy a sny, ale i obavy, bremená a chaotické myšlienky. Je však vždy lepšie o nich vedieť, ako ich zametať pod koberec. Lebo vždy je lepšie problémy riešiť, ako prežívať život v zdanlivom pokoji, ktorý nás môže ešte dlhé roky negatívne ovplyvňovať. Ticho, ktoré môžeme v samote nájsť, nám vytvára priestor na premýšľanie, na hodnotenie minulosti a stanovenie si nových cieľov do budúcnosti. A nielen to. Samota je pre ľudí dôležitá aj zo zdravotných dôvodov. Výskum, ktorý potvr­dil lie­čivé účinky ticha, pôvodne skú­mal niečo úplne iné. Vedúci výskumuLuciano Ber­nardi, hovorí: „Nepre­mýš­ľali sme nad tým, aké účinky má ticho na ľud­ský orga­niz­mus a ani to nebolo pred­me­tom nášho výskumu.“ Jeho pred­me­tom bola totiž reak­cia ľudí na šesť piesní rôz­nych žán­rov, ktoré im boli pus­tené. Počas počú­va­nia hudby sa výskum­níci zame­rali na pozo­ro­va­nie ich fyzi­olo­gic­kých reak­cií. Tie sa, pri­ro­dzene, menili v súvis­losti so zme­nou žánru. Prek­va­pu­júce však bolo zis­te­nie, že ľudia sa cítili naj­po­koj­nej­šie a naju­voľ­ne­nej­šie počas dvoch minút tichej pauzy medzi jed­not­li­vými hudob­nými ukáž­kami.

Podľa Imke Kirste, uzná­va­nej doktorky biológie, ktorá sa dlho dobo zaoberá priaz­ni­vými účin­kami ticha, už dve hodiny ticha denne vedú k vývoju buniek v hipo­kampe — teda v oblasti mozgu zod­po­ved­nej za tvorbu pamäti a emó­cií. V tomto prí­pade sa novo­vznik­nuté bunky stá­vajú fun­gu­jú­cimi neurónmi, ktoré plne slú­žia k pre­nosu ner­vo­vých impul­zov. Zjed­no­du­šene pove­dané, už dve hodiny ticha denne pomôžu k lep­šiemu sústre­de­niu a k jed­no­duch­šiemu utrie­de­niu si vlast­ných myš­lie­nok.

Ďal­ším zás­tan­com ticha je aj vedec Joseph Moran. Ten tvrdí, že ticho dokonca pomôže k lep­šej seba­ref­le­xii. Je to spô­so­bené tým, že akti­vuje tie oblasti mozgu, ktoré sú za ňu zod­po­vedné. Kon­krétne oblasť pre­fron­tál­nej kôry. Tá má okrem iného na sta­rosti naprí­klad aj abs­traktné a ana­ly­tické mys­le­nie, či samotnú regu­lá­ciu mys­le­nia.

Ticho a samota môžu zvýšiť aj vašu produktivitu v práci. Priveľa ľudí rozptyľuje vašu pozornosť nepotrebným smerom. Preto ak máte pocit, že dobré nápady akosi neprichádzajú, naordinujte si povinné hodiny samoty. Budete prekvapení, koľko  blahodarných a povzbudivých účinkov  pocítite.

 

Ako sa naučiť radovať zo samoty?

Samota je často spájaná s utrpením, a to zvlášť keď k nej dôjde po rozchode, odlúčení alebo úmrtí blízkej osoby. Avšak namiesto toho, aby človek podliehal ťaživým emóciám a pasívne sa poddával samote, je najlepšie takejto situácii čeliť konštruktívne a brať náročné obdobie ako príležitosť na osobný rast. Stačí obrátiť perspektívu a samotu vnímať ako cennú možnosť na objavovanie svojho vnútorného sveta. A môžete tak robiť napríklad v prepojení s prírodou. Tá totiž dokáže samotu zázračne premeniť na magický zážitok. Keď sa vydáte na dlhé prechádzky či túry a otvoríte sa slobodne všetkým svojim pocitom, nikdy sa necítite sami. Väzba na prírodu je podľa psychoterapeutov ideálnou protiváhou mestskej osamelosti, a to do takej miery, že je možné tento kontakt uprednostniť pred nezmysluplným či toxickým vzťahom, ktorý niekedy udržujeme len preto, aby sme unikli samote.

 

Samota ako duševná hygiena

Či už ste v akejkoľvek životnej situácii, je dôležité vždy zostať v kontakte sami so sebou, a preto je dobré nájsť si chvíle len pre seba, a to aj vtedy, keď žijete v páre alebo v rodine. Po boku svojho (svojej) partnera (partnerky) môžete totiž často prepadnúť presvedčeniu, že bez neho (nej) jednoducho neexistujete. A to môže byť obzvlášť nebezpečné, pokiaľ takýto vzťah z akéhokoľvek dôvodu skončí. Preto si vyhraďte v rodinnom priestore svoje vlastné malé územie, kde nikoho nepustíte. Jedným zo spôsobov, ako to urobiť, je napríklad meditácia, ktorá sa bez samoty nezaobíde. Jednoduchý fakt, že každý deň zostanete sedieť štvrť hodiny bez pohybu, so zavretými očami, v tichosti, je skvelá možnosť, ako sa lepšie orientovať v hlbinách seba samého, ako lepšie počúvať a porozumieť nielen sebe, ale aj ostatným.

 

Honjok – nový trend, ktorý vznikol v Južnej Kórei

Honjok je založený na spojení samoty a životného šťastia. Ak ste o termíne honjok ešte nepočuli, je to len otázka času, kedy o ňom budete počuť, pretože svojich početných priaznivcov má už aj v Európe alebo v USA. „Všeobecná predstava, že samotár nie je schopný vytvoriť hlboké ľudské putá, je mylná,“ tvrdia Francie Healey a Crystal Tai, autori knihy Honjok, tajomstvo šťastného života Kórejcov. Tiež dodávajú: „Keď trávite chvíle osamote, osvojíte si časom zručnosť, vďaka ktorej budete oveľa lepšie a ostrejšie vnímať nielen seba, ale aj ostatných.“ 

Honjok je stav niekde uprostred medzi introverziou a extroverziou. V okamihoch samoty ste šťastní, pretože ste oslobodení od spoločenského tlaku. Počúvate sami seba, vytvárate si svoje rituály samoty (meditácia, cvičenie, čítanie), zostavíte si svoj zoznam úspechov (všetky činnosti v živote, na ktoré ste hrdí), píšete svoj zoznam vďačnosti a podobne. Keď sa neskôr stretnete s ľuďmi, ste srdeční, láskaví, milí, lebo si užívate ich prítomnosť naplno.

 

Zo psychohygienického hľadiska ticho a samota sú veľmi dôležité pre život. Konečne nikto nie je dôležitejší ako vy sami. Konečne môžete nerušene premýšľať nad  ďalšou cestou v živote, nad vaším ďalším smerovaním. Nikto vám neradí, nikto za vás nerozhoduje, nikto vás nemanipuluje. Ste slobodní a sami so svojimi myšlienkami. Využite tieto chvíle vo svoj prospech. Aj vďaka týmto chvíľam sa naplníte pozitívnou energiou a s novým odhodlaním sa opäť budete odovzdávať svetu. Možno o čosi múdrejší, skúsenejší a možno i šťastnejší. A práve takých vás iní ľudia potrebujú, aby ste im dokázali byť oporou.

Všetci, ktorí aspoň na chvíľu vyskúšali osamelú cestu, hovoria, že získali mimoriadne silné a obohacujúce skúsenosti plné intenzívnych zážitkov a prekvapujúcich stretnutí so sebou  a v konečnom dôsledku aj s  ostatnými. A zhodujú sa na tom, že byť občas sám, rozhodne neznamená byť nešťastný.

 


Zdroje:
Ryan Holiday: Ticho je kľúč: Starodávna stratégia pre moderný život
22 ways to practice stillnes

Čítajte viac o téme: Šťastie, Nastavenie mysle
Zdieľať na facebooku