Predstavte si prácu, do ktorej zamestnanci prichádzajú so skvelou náladou a s ešte lepšími nápadmi. Každý z nich cíti spoluzodpovednosť za fungovanie firmy. Často však všetko toto je len veľký sen a opak je pravdou. Často práve tí najlepší zamestnanci prví vyhoria alebo firmu opustia. Aké majú na to dôvody?
Motivovaného zamestnanca spoznáme najmä vďaka tomu, že o svojej firme hovorí pozitívne aj pred známymi a rodinou, spája s ňou svoju budúcnosť a vynakladá nadštandardné úsilie aj mimo bežných pracovných povinností. Firmy, ktoré majú vysoký podiel motivovaných zamestnancov, priťahujú nové talenty, čo robí firmu konkurencieschopnou a do budúcna lepšie udržateľnou. Takže je pochopiteľné, že ak majiteľ firmy chce, aby bolo jeho podnikanie úspešné, potrebuje schopných, obetavých a motivovaných zamestnancov. Často však práve takíto zamestnanci firmy opúšťajú a majitelia niekedy nevedia pochopiť, prečo sa to deje. Dôvody ich odchodu môžu byť rôzne, od osobných až po pracovné, či kombinácia oboch uvedených. Fluktuácia pracovnej sily nie je dobrá pre žiadnu spoločnosť. Aby si vo firmách dobrých zamestnancov udržali, je dôležité porozumieť tomu, prečo vlastne odchádzajú.
1. Nedostatok uznania
Väčšina ľudí pociťuje potrebu ocenenia a uznania za vykonanú prácu. Nemusí to byť priamo lepšie finančné ohodnotenie zamestnancov, ako si to mnohí riaditelia firiem myslia. Ohodnotenie za dobre vykonanú prácu môže prísť aj ako pochvala či zverenie ďalšej agendy, čím im priamo nadriadení dávajú najavo rešpekt a dôveru v ich doterajšie výkony. Existujú však organizácie či firmy, kde sa ľudia za desiatky rokov nedočkajú nielen adekvátneho finančného ohodnotenia, ale ani morálneho a často v práci zostávajú len preto, že žijú v regióne, kde inú prácu jednoducho nezoženú. Z tohto hľadiska majú obrovskú výhodu tí ľudia, ktorí si môžu prácu vyberať. Zároveň však majitelia firiem, ktoré sú umiestnené v oblasti, kde je pracovných ponúk veľa, sa snažia lepšie svojich zamestnancov motivovať. Každý človek dostane pochvalu naozaj veľmi rád. A hlavne vtedy, ak sa na jej dosiahnutí skutočne nadrel. Nadriadení by mali neustále komunikovať so svojimi zamestnancami, aby dokázali zistiť, vďaka čomu sa cítia dobre.
2. Stagnácia
Väčšina ľudí nechce chodiť do práce s vedomím, že počas nasledujúcich 20 - 30 rokov uviaznu na jednej pracovnej pozícii. Potrebujú mať pocit, že sa môžu niekam posunúť a profesionálne rásť. Ak firma neposkytuje možnosť postupovať po kariérnom rebríku alebo neponúka iné možnosti pracovného posunu, ja veľmi pravdepodobné, že po čase sa zamestnanci začnú zaujímať o nové možnosti zamestnať sa niekde inde.
3. Prepracovanosť
V každom zamestnaní skôr či neskôr prídu obdobia a situácie, ktoré so sebou prinášajú väčšie množstvo povinností v rovnakom čase a tým aj vznik stresových situácií. Väčšina schopných zamestnancov si s týmito obdobiami hravo poradí. Ak však začnú mať pocit prepracovanosti a nebudú v danej situácii vidieť žiadnu pridanú hodnotu, a to napríklad v podobe možnosti kariérneho postupu či lepšieho finančného ohodnotenia, je možné, že budú uvažovať o zmene. Hlavne tí najlepší zamestnanci nesú najčastejšie na svojich pleciach veľkú zodpovednosť, sú poverení množstvom úloh, no ak nemajú čas zvoľniť tempo a ich úsilie ani nie je nijakým spôsobom odmenené – napríklad povýšením alebo odmenami, začnú mať pocit, že ich zamestnávateľ využíva.
4. Práca nemá zmysel
V niektorých firmách to funguje tak, že sa od zamestnancov očakáva priemerné nasadenie. Takáto práca, kde sa vie zamestnanec ulievať a užívať si výhody pravidelného platu, vyhovuje mnohým ľuďom. No tým, ktorí majú vyššie ciele, takéto fungovanie nestačí. Sú to väčšinou tí ľudia, ktorí majú veľa nápadov, no vo firme nie je nikto, kto by o ne prejavil záujem.
5. Neetické správanie nadriadených
Zamestnávateľ či riaditeľ firmy je niekto, ku komu zamestnanci vzhliadajú. Ak však vidia svojho nadriadeného, že sa správa neeticky, že zavádza svojich obchodných partnerov, klame klientov, nedodržiava svoje slovo, podvádza, robí neprehľadné finančné transakcie, nespravodlivo odmeňuje, je nekompetentní vo viacerých oblastiach, presadzuje nerozumné stratégie, ide mu o nečistý finančný zisk, kupuje zbytočné veci a potom tvrdí, že nemá na mzdy zamestnancov, preferuje vyvolených a často tých najlenivejších ľudí, tak tí najlepší ľudia, ktorí si cenia hodnoty a morálne princípy, odídu.
6. Nadriadení sa nezaujímajú o život zamestnancov
Viac ako polovica ľudí, ktorí odchádzajú z práce, to robí kvôli svojmu vzťahu so šéfom. Múdre spoločnosti si zakladajú na tom, že ich manažéri dokážu byť nielen profesionálmi, ale tiež ľudskí. V takomto prípade ide o šéfov, ktorí sa dokážu tešiť z úspechov svojich zamestnancov alebo s nimi súcítia, ak práve v živote prežívajú niečo naozaj ťažké. Manažéri, ktorí sa o svojich ľudí nestarajú, ich postupne stratia. Ak ich nestratia reálne, lebo napríklad nemôžu z práce odísť, lebo nemajú kde, stratia ich srdce, ktoré tĺklo nadšením pre ich firmu. Nie je predsa možné, aby zamestnanci pracovali minimálne osem hodín denne pre človeka, ktorý sa sa ich niekoľko rokov neopýta, ako sa majú, ako sa cítia, čo by im urobilo radosť a podobne.
Čo robiť, aby boli ľudia v práci šťastní?
Výskumy dokazujú, že tí zamestnanci, ktorí sú v práci šťastní, spokojní a dostatočne motivovaní, sú tými najproduktívnejšími pracovníkmi a ťahúňmi celého biznisu. Existuje množstvo dostupných spôsobov, ako sa starať o zamestnancov, ktoré ich môžu potešiť a urobiť ich šťastnými a tým aj produktívnejšími. Niekedy postačí aj „obyčajná“ pochvala za dobre vykonanú prácu či obľúbená čokoláda na stole po ťažko vykonanej práci. Nejde vždy len o peniaze. Často ide len o to, že nadriadení povie úprimné ďakujem. Niektorí nadriadení majú zavedenú vlastnú firemnú kultúru. Dbajú na to, aby napĺňala všetkých členov tímu. Vybudovali vo firme oddychovú zónu alebo vyhlásujú pravidelné turnaje v nejakom športe, kde sa zamestnanci dokážu zblížiť a oddýchnuť si. Veľmi obľúbené sú aj rôzne teambuildingové aktivity. Ak poskytnete ľuďom možnosť rozvíjať svoje schopnosti, budú pracovať s väčšou chuťou. Často je demotivujúce zostávať na tej istej pozícii niekoľko (niekedy desiatky) rokov a nikam sa odborne neposunúť. Umožnite zamestnancom navštevovať kurzy a učiť sa nové veci, ktoré niekedy ani nemusia priamo súvisieť s výkonom ich práce. Zvýšite tak ich dôveru vo vlastné schopnosti.
Ako motivujú veľké svetové firmy?
Veľké svetové firmy vedia svojich zamestnancov motivovať nadštandardným spôsobom. Spoločnosť Netflix napríklad zrušila presne stanovený pracovný čas. Jej zamestnanci tak nechodia do práce od 09.00 do 17.00, ale firmu zaujíma len to, či a ako si urobili svoju prácu. Veľké korporácie ako Glassdoor alebo Virgin Group zase umožňujú svojim pracovníkom, aby si zobrali toľko voľna, koľko potrebujú a v čase, kedy ho potrebujú. Takáto korporátna politika napokon vedie k tomu, že zamestnanci si nečerpajú dovolenky, lebo ich nepotrebujú. Najväčšia sociálna sieť na svete Facebook ponúka rodičom a budúcim rodičom 4 mesiace plateného voľna a záujemcom o adopciu platí adopčné poplatky. Pri narodení dieťaťa zamestnancom uhradí sumu vo výške 4 000 amerických dolárov v hotovosti. Ani Google sa nedá zahanbiť. Svojim pracovníkom platí rôzne zdravotné benefity vrátane fyzioterapeutov, chiropraktikov či masérov. Ako bonus, profesionálny šéfkuchár im denne pripravuje zdravé jedlo z organických potravín, a to vrátane raňajok, desiat, obedov aj olovrantov. Čerstvé kvety pritom nechýbajú na žiadnom pracovnom stole.
ZDROJ: Geropp Bernd: Tajemství úspěšného vedení lidí
