Čo by deti mali vedieť o vzťahoch?

Foto: Bigstock
Neexistujú univerzálne návody na výchovu detí, ale môžeme sa aspoň pokúsiť im pomôcť pri vytváraní uspokojivých vzťahov, pretože vzťahy budú súčasťou celého ich života. / Foto: Bigstock

Ako vytvárať dobré vzťahy by sme mali učiť deti od malička. Práve toto poznanie intenzívne rozhoduje o tom, či budú žiť spokojný a šťastný život alebo nie. Ktoré zákonitosti správneho fungovania vzťahov by mali poznať?

 

Neexistuje univerzálna príručka s návodom, ako pomôcť našim deťom pri rozvíjaní pozitívnych vzťahov. A pritom práve vzťahy omnoho viac, ako rôzne poznatky a schopnosti, rozhodujú o uplatnení  a naplnení v živote. Kto nerozumie iným, nedokáže uspieť v zamestnaní a kto nevie vychádzať s partnerom, len veľmi ťažko si s ním vybuduje nejaký vzťah. Ba dokonca vedieť v živote vychádzať sám so sebou, je  tiež často veľké umenie. A tak nielen dospelí, ale aj deti by sa mali neustále zoznamovať so základnými zásadami, ktoré nám pomáhajú budovať vzťahy. Neexistujú univerzálne návody na výchovu detí, ale môžeme sa aspoň pokúsiť im pomôcť pri vytváraní uspokojivých vzťahov, pretože vzťahy budú súčasťou celého ich života. Okrem toho, že aj v tomto smere rodičia môžu byť dobrými vzormi, môžu im postupne odovzdávať aj niekoľko základných informácií z tejto oblasti. Možno im to aspoň trochu pomôže vytvárať pevné a zdravé vzťahy. Čo by mali deti vedieť?

 

1. Žite podľa vlastných hodnôt a nie podľa názorov niekoho iného

Deti veľmi často napodobňujú správanie niekoho iného. A keď sa tak nesprávajú, často potom majú zlý pocit a myslia si, že nebudú mať kamrátov alebo nezapadnú do kolektívu. Ešte kým napodobňujú dobré vzory, nie je to až taký veľký problém. V niektorých prípadoch to môže byť dokonca prospešné. Horšie je, keď napodobňujú engatívne vzorce správania. Z tohto dôvodu je dobré, keď deti vedia, že by mali myslieť na vlastné hodnoty, predstavy, ciele, túžby. Aby sa snažili byť sami sebou. Ak budete s nimi precvičovať napríklad láskavosť, ohľaduplnosť, úctu k iným či prosociálnosť, väčšinou sa v živote stretnú s pozitívnou odozvou a nájdu si aj veľké množstvo priateľov. A keď aj niekedy zo svojej cesty skĺznu, ukážte mi, ako sa môžu vrátiť na tú pôvodnú, ktorú si vysnívali. Deti sa takto učia, že vzťahy sa dajú formovať aj bez toho, že sa budú celý život niekomu prispôsobovať. Majú právo kráčať vlastnou cestou a vždy sa nájde niekto, koho práve ich cesta osloví a spriatelia sa.

 

2. Pýtajte sa ľudí, čo naozaj potrebujú

Niekedy v snahe pomôcť, povieme aj to, čo by sme povedať asi nemali a urobíme to, čo je dotyčnému človeku nepríjemné.  Nie vždy naša snaha pomôcť môže byť užitočná. Niekedy si myslíme, že sa vieme dokonale vcítiť do druhého človeka, dúfame, že sme mu pomohli, ale opak často býva pravdou. Ako to urobiť ináč? Učme deti pýtať sa iných, čo potrebujú, ako situáciu oni vnímajú, čo cítia, že by im pomohlo. Ak sa dokážu konkrétne vyjadriť, prináša to do vzťahov pozitívne naladenie, lebo sa dobre cíti dávajúci aj prijímajúci. Tento spôsob nazerania na riešenie problémov je dobrý hlavne preto, lebo každý človek je jedinečný a špecifický a každý aj v oblasti pomoci túži po niečom inom. Nie vždy vieme odhadnúť predstavy iného človeka a priamou a vďaka priamej a úprimnej  komunikácii sa človek môže vyhnúť zbytočným nedorozumeniam.

 

3. Učte sa správne komunikovať a aktívne počúvať

Väčšina problémov vo vzťahoch pramení zo zlej komunikácie. Bežne si myslíme, že čo je dobré pre nás, bude dobré aj pre ľudí okolo nás. Lenže to je omyl. Každý z nás je iný, a tak každý za prijateľné považuje niečo iné. Väčšina ľudí predpokladá, že vie, čo si myslí ten druhý. Z tohto pramenia všetky domnienky, očakávania i sklamania. Keby sa viac ľudia spolu rozprávali o svojich snoch a túžbach, veľa problémov by vôbec nevzniklo. Preto je aktívne počúvanie a správna komunikácia taká veľmi dôležitá. A mali by o nej vedieť aj deti. Naučte deti, nech sa vedia pozrieť na veci aj z pohľadu iného človeka. Ak sa dokážu pozrieť na problém aj očami druhých, tým majú väčšiu šancu, že sa im podarí vyriešiť konflikt zdravým spôsobom. Je to náročné a vždy sa vám nepodarí nasmerovať dieťa týmto spôsobom. Pomôcť mu však môžete kladením otázok. Nasmerujte dieťa tak, aby si uvedomovalo, ako sa cíti niekto iný, prečo asi zareagoval tak, ako zareagoval a podobne.

 

4. Nehľadajte len dokonalých kamarátov

Úplne dokonalý človek neexistuje. Každému niečo chýba, nikto nie je stopercentný. Keď sa však stretnú dvaja ľudia a nemusia to byť len partneri, ale aj kamaráti, mali by si uvedomiť, že by si mali formovať taký vzťah, v ktorom sa môžu pozitívne rozvíjať a navzájom sa v mnohých veciach podporovať. Ľudia, ktorí hľadajú len dokonalých ľudí, sami seba odsudzujú k hľadaniu na celý život. A tak nie je nutné hľadať dokonalých kamarátov, ale takých, ktorí sa hodia k dieťaťu a ktorí kráčajú aspoň približne podobným smerom. Niektoré deti nemajú kamarátov práve kvôli tomu, že im nikto nevyhovuje, mnohých podceňujú alebo naopak, nemajú odvahu niekoho osloviť, lebo si myslia, že ich pokus by bol neúspešný. Ich myseľ môže byť nastavená tak, že si môžu o sebe myslieť, že ich nikto nemá rád, že všetci sú krajší, múdrejší, šikovnejší a podobne. Dieťa je potrebné usmerňovať tak, aby vedelo, že tieto predstavy väčšinou existujú len v mozgu a realita môže byť úplne iná.

 

5. Dávajte si pozor na negatívne emócie

Každý človek môže byť občas nahnevaný, rozčúlený, môže mať zlú náladu. Všetci môžeme občas prežívať nejaké negatívne emócie. Dôležité však je to, aby sme si ich dokázali uvedomiť a vnímať, že v určitej chvíli nás ovplyvňujú. V takejto chvíli je vhodné nereagovať, dať si pauzu, vzdialiť sa do samoty, aby sme si vytvorili priestor a čas na ich spracovanie, aby sme si poriadne uvedomili, čo vlastne cítime a ak sa nám to podarí, upokojili sa. Toto nám pomáha predchádzať emocionálnym vzplanutiam, negatívnym reakciám, prípadným hádkam a nedorozumeniam. Je to naozaj niekedy náročné, ale keď dieťa postupne zoznamujete s týmito postupmi, začne si uvedomovať existenciu emócií, ktoré ho ovládajú a po určitom čase sa ich naučí nielen spoznávať, ale aj ovládať. V živote mu to veľmi pomôže.

 

6. Povedzte ľuďom, čo od nich očakávate

Od ľudí by sa nemalo očakávať, že budú vedieť, čo chcete a čo potrebujete. Väčšinou to nevedia odhadnúť. A človek je potom často sklamaný, keď to okolie nevie vycítiť automaticky. Učte preto dieťa, aby vždy povedalo, čo očakáva, po čom túži, ako si určité veci predstavuje, že sa budú diať. Keď ľudia lepšie rozumejú svojim potrebám, mávajú aj krajšie vzťahy.

 

7. Naučte dieťa ospravedlniť sa a prijať zodpovednosť za svoje činy

Všetci vieme, aký význam má ospravedlnenie a učíme to aj svoje deti. Deti si však musia uvedomiť, že ospravedlnenie je niekedy len začiatok. Existujú situácie, v ktorých je potrebné urobiť nejaké kroky na napravenie toho, čo sme urobili. Môže to byť oprava hračky, kúpenie novej veci, pomoc s dokončením nového výtvoru alebo napísanie ospravedlňujúceho listu. Aby dieťa chcelo úprimne a samo veci naprávať, musí najskôr pochopiť, ako sa ten druhý cíti a prečo je napríklad rozrušený. Keď dieťa dokáže prijať zodpovednosť za svoje činy, neskôr sa dokáže správať pozorne k iným a dokáže aj napraviť chyby, ktorých sa dopustilo. Aj vďaka tomuto prístupu si dokáže vytvárať krásne vzťahy.

 

8. Povedzte dieťaťu, že vzťahy sa neustále vyvíjajú a menia

Tak, ako sa vyvíjajú a menia ľudia, menia sa aj vzťahy. A tak je to aj s kamarátstvom. Učte deti, že v priebehu života stretnú viacerých kamarátov a kamarátky. Často to bude súvisieť s tým, kde sa budú nachádzať, čo budú robiť, čo ich bude zaujímať. Deti by mali byť pripravené aj na to, že ich kamarátstvo môže aj zaniknúť a že je to prirodzená súčasť života.

 


Zdroj: l. Shapiro: Emoční inteligencie dítěte a její rozvoj
Čítajte viac o téme: Komunikácia s deťmi, Priateľstvo
Zdieľať na facebooku