Materinská reč sa rozvíja v kontexte s prostredím, v ktorom dieťa žije. Zdravý a prirodzený rozvoj reči dieťaťa môžu rodičia ovplyvňovať vytvorením priaznivých podmienok. Reč si dieťa osvojuje postupne, v určitých štádiách. Nižšie štádiá sú prípravou na ďalšie štádium, vývin sa nedá urýchliť, štádia nemožno preskočiť, veď dieťa postupne dozrieva. Môžeme však dieťaťu tento proces uľahčiť a to tak, že prispôsobíme svoju reč reči dieťaťa. Je úplne prirodzené, že malým deťom sa prihovárame jednoduchším spôsobom a postupne s vývinom reči dieťaťa svoju reč prispôsobujeme. Dôležité je byť na rečovej úrovni o krok vpredu pred dieťaťom, to znamená hovoriť len o kúsok zložitejšie, ako hovorí naše dieťa. Vnímavý rodič ľahko odhadne aktuálnu úroveň reči svojho dieťaťa a prispôsobí sa jej.
Predrečové štádium
Predchádza samotnému vývinu hovorenej reči. Vo veku od 0-8 mesiacov je dieťa v štádiu nezámernej komunikácie. Neuvedomuje si, že jeho správanie má komunikačnú funkciu, napr. nechápe, že plačom privolá pozornosť matky.
Zámerná komunikácia
Zámerná komunikácia sa objavuje od 8. mesiaca alebo s nástupom prvých gest. Dôležitá je schopnosť „chápania stálosti objektu“- dieťa si uvedomuje, že predmet existuje aj keď je mimo jeho dohľad (hľadá ukryté predmety). Prvé slová sa objavujú vo veku 12-18 mesiacov.
Dvojslovné spojenia vyslovujevo veku 18- 24 mesiacov. V tomto veku dieťa používa približne 50- 70 slov a rozumie asi 100 slov.
Rozvité vety sa objavujú vo veku 24-30 mesiacov. Postupne sa zdokonaľuje aj gramatika.
Súvetia dieťa začína používať približne vo veku 30- 36 mesiacov. V tomto období dieťa už rozumie aj zložitejším inštrukciám, používa predložky aj spojky.
Ako pomôcť dieťaťu?
Reč dieťaťa rozvíjame tak, že prispôsobujeme svoju reč reči dieťaťa. Vychádzame z aktuálnej vývinovej úrovne, nie z chronologického veku (teda nie podľa toho koľko má dieťa rokov, ale na akej vývinovej úrovni sa nachádza). Kopírujeme prirodzený vývin a posúvame dieťa na vyššiu vývinovú úroveň. Toto všetko dosiahneme tak, že vo svojej reči pri hre a bežných aktivitách s dieťaťom využívame tzv. EFEKTÍVNE KOMUNIKAČNÉ STRATÉGIE. V nasledujúcej časti uvediem najznámejšie stratégie.
Gestá
Pohyby rúk, tváre, tela, ktoré sú pridávané k hovorenej reči. Vo vývine sa objavujú skôr ako slová. Sú pre dieťa zrozumiteľnejšie ako hovorená reč.
Vyladenie sa na rečovú úroveň dieťaťa
Prispôsobte svoju reč dosiahnutej úrovni reči dieťaťa. Keď dieťa ešte nehovorí, vy hovorte v jednoslovných vetách, používajte gestá a zvuky.
Tvárou v tvár
Znížte sa na úroveň dieťaťa tak, aby vám videlo do tváre, skloňte sa alebo sadnite si k nemu. Dieťa vidí, na čo sa pozeráte, ako sa vám pohybujú ústa, môže vás napodobniť.
Čakanie
Dajte dieťaťu dostatok času na vyjadrenie toho, čo chce. Neodpovedajte a nerobte všetko za dieťa, nedajte dieťaťu všetko hneď. Napríklad dajte mu len kúsok obľúbeného jedla a čakajte na reakciu. Vypýta si viac? Čakajte aspoň 10 sekúnd.
Nasledovanie záujmu dieťaťa
Využite hračky a bezpečné situácie, ktoré dieťa zaujímajú. Robte to, čo chce robiť vaše dieťa, pridajte sa k jeho hre, vyjadrite slovami jeho záujem.
Opakovanie
Opakovanie vytvára rutinu. Rutina je určitá opakujúca sa situácia alebo činnosť. Výhody rutiny sú v tom, že dieťa vie predpokladať nasledujúci krok, dokáže sa aktívnejšie zapojiť do hry a rôznych činností.
Modelovanie
Modelujte reč, ktorá je blízka reči dieťaťa. Hovorte v oznamovacích vetách, nenúťte dieťa opakovať! Tým že modelujete, poskytujete dieťaťu príklady správnych foriem slov. Dieťa sa učí aj tým, že počúva správny vzor.
Rozširovanie alebo predlžovanie
Rozširujte vety, ktoré povedalo dieťa. Napríklad ak dieťa povie dvojslovnú vetu, vy pridajte ďalšie slová. Ak dieťa tvorí vety, vy hovorte v súvetiach a podobne. Výhody tejto stratégie sú tie, že dieťa sa učí pravidlá pre kombinovanie slov a tvorbu viet.
Komentovanie
Hovorte o tom, čo sa deje okolo vás, čo práve robíte vy alebo čo robí dieťa. Opisujte to, čo dieťa práve pozoruje. Prispôsobte zložitosť svojej reči vývinovej úrovni dieťaťa, nikdy nežiadajte, aby dieťa po vás opakovalo, keď bude na to vývinovo pripravené alebo motivované, zopakuje po vás slovo.
Pomenúvanie
Pomenovávajte a označujte veci, ľudí, činnosti, o ktoré sa dieťa práve zaujíma.
Premosťovanie
Premosťovanie je prepájanie toho, čo dieťa pozná s tým, čo ešte nepozná. Stratégia je vhodná pre deti na vyššej vývinovej úrovni. Slúži na vysvetlenie nových slov. Dávajte dieťaťu čo najviac informácií o danom slove.
Interpretácia
Hovoríte nahlas to, čo by asi chcelo povedať dieťa v danej situácii, keby vedelo hovoriť. Pripisujte význam tomu, čo dieťa robí, dieťa sa naučí, že to, čo robí alebo hovorí, má vplyv na jeho okolie.
Napovedanie
Napovedanie pomáha udržať konverzáciu. Napovedajte vtedy, ak vidíte, že dieťa vám chce odpovedať, ale nevie ako. Nápoveďou môže byť slovo, komentár alebo iná vhodná otázka.
Postup pri napovedaní:
1. Opíšte slovo, na ktoré si dieťa nevie spomenúť, povedzte, na čo sa napríklad používa.
2. Naznačte slovo gestom alebo pohybom.
3. Povedzte prvú slabiku alebo dajte dieťaťu na výber. Napríklad je to autíčko alebo lopta?
Dôležité je nenútiť dieťa rozprávať. Snažte sa vytvárať uvoľnené situácie, v ktorých sa dieťa môže prejavovať bez zábran. Nečakajte, kým sa začne dieťa pýtať, začnite sa pýtať vy. Pri rozhovore sa pozerajte na dieťa, sústreďte na neho celú svoju pozornosť. Deti cítia, keď sú rodičia mysľou inde. Niekedy ich práve táto skutočnosť blokuje v rozprávaní.
Existujú však veľké rozdiely aj v tom, koľko času strávia rodičia rozprávaním sa so svojimi malými deťmi. Výskum psychologičiek zo Stanfordskej univerzity ukázal, že tie deti, ktorých rodičia sa s nimi rozprávajú, majú neskôr väčšiu slovnú zásobu a rýchlejšie sa učia nové slová. Výskumníčky tiež ukázali, že pri učení sa reči nestačí, aby deti len započuli, ako sa dospelí rozprávajú medzi sebou alebo bežiaci televízor v pozadí, ale potrebujú, aby bola reč adresovaná priamo im. Dôležité je tiež si uvedomiť, že s deťmi sa treba rozprávať aj v období, keď sú veľmi maličké a na prvý pohľad dospelým ešte nerozumejú. Aj počiatočné jednostranné rozhovory prispievajú k tomu, aby si rozvíjali schopnosti, ktoré im uľahčia cestu k bohatej slovnej zásobe v predškolskom a školskom veku.
Vplyv televízie na rozvoj reči
Dnešní rodičia majú k dispozícii množstvo rôznych hračiek zameraných na rozvoj svojich detičiek. Takmer každá hračka sľubuje zlepšenie alebo urýchlenie vývinu nejakej schopnosti. Významné miesto na trhu patrí edukačným videám alebo televíznym programom, z ktorých mnohé sú určené pre deti už od bábätkovského veku. Väčšina takýchto produktov pre najmenších sa orientuje na rozvoj reči, čo je jedna z najväčších vývinových výziev, ktorým batoľatá čelia. Dokážu sa však také malé deti učiť nové slovíčka z televízie?
Túto otázku si položil tím výskumníkov vedených Judy DeLoache. Pretože chceli sledovať, aký je najefektívnejší spôsob učenia sa nových slovíčok, rozdelili väčšiu skupinu detí vo veku 12 až 18 mesiacov na 3 podskupiny, z ktorých každá mala za úlohu naučiť sa počas jedného mesiaca 25 slovíčok vo svojej rodnej reči. Deti v jednej skupine sa ich učili pozeraním komerčného DVDčka zameraného na rozvoj slovnej zásoby, ktoré im rodičia púšťali niekoľkokrát do týždňa po dobu 4 týždňov. Druhá skupinka detí dostala rovnaké DVDčko, ale ich rodičia boli inštruovaní, aby ho aktívne pozerali spolu s deťmi. Deti z tretej skupiny nemali k dispozícií žiadne video, ale rodičia dostali zoznam cieľových slov a inštrukciu naučiť ich deti spôsobom, akým ich doma bežne učia nové výrazy. Pre porovnanie sledovali výskumníci aj štvrtú, kontrolnú skupinku detí, ktorých rodičia nedostali žiaden zoznam cieľových slov ani video. Na konci výskumníci deti otestovali, koľkým novým slovíčkam deti rozumejú. Ktorá zo skupín bola v učení najúspešnejšia? Ako najefektívnejší sa ukázali byť rodičia bez videa. Ani jedna skupinka detí, ktoré sa učili s pomocou DVDčka, nebola lepšia než kontrolná skupina.
Takýto záver nie je ojedinelý, podobné zistenia prináša viacero štúdií zameraných na sledovanie efektivity učenia sa slovíčok z televíznych programov u malých detí. Ukazuje sa, že pre osvojovanie reči v ranom veku je kľúčových niekoľko podmienok, ktoré samotné pozeranie televízneho programu nedokáže zaručiť. Najdôležitejšia je priama komunikácia s dieťaťom. Televízne programy väčšinou nedokážu efektívne pracovať s pozornosťou dieťaťa, pretože často obsahujú príliš veľa rušivých faktorov ako hlasné zvuky alebo mnohé farebné obrázky, ktoré však nie sú zosynchronizované s prezentáciou nových slovíčok.
V spomínanej štúdií nemala televízia na rozvoj slovnej zásoby detí žiaden pozitívny vplyv. Objavujú sa však aj zistenia, že pozeranie televízie môže dokonca spomaľovať učenie sa reči. Prečo? Čím viac deti pozerajú televíziu, tým menej sa rozprávajú s rodičmi. A čo pri rozvíjaní slovnej zásoby pomáhalo najviac? Knižky. Tie si totiž dieťa nevie čítať samo. Pri prezeraní leporela rodič batoľaťu ukazuje obrázky, opisuje ich a vyzýva dieťa, aby ukazovalo, čo vidí. Sleduje pritom, či sa dieťatko sústredí a svoje tempo prispôsobuje jeho tempu. Práve takáto interakcia je pre rozvoj reči najdôležitejšia. Z týchto poznatkov vyplýva, že ak má vaše malé dieťatko rado náučné videá a vy chcete, aby mali skutočný vplyv na rozvoj jeho slovnej zásoby, snažte sa ich pozerať spolu, podobne ako knižky.
Klasickú knihu nemožno ničím nahradiť
Dnes nemožno zabrániť tomu, aby sa nečítalo z e- kníh, audio kníh, monitorov, displejov, mobilov, tabletov a notebookov. Kanadskí psychológovia Raymond Mar Keith Oatley však zistili, že pri čítaní z monitorov dochádza k inej štrukturalizácii v mozgu ako pri čítaní z papiera. Hovoria, že pri čítaní z displejov sa menej rozvíja slovná zásoba, tvorivosť, emócie. Pri čítaní z papierovej knihy dochádza k hlbokému čítaniu, ktoré pohltí celé dieťa a viac sa rozvíja nielen jeho poznanie, ale aj emocionalita a duchovný rozvoj. Čítanie z displejov spôsobuje povrchnosť pri čítaní.
Použitá literatúra: K. Horňáková, S. Kapalková, M. Mikulajová: Kniha o detskej reči Psychological Science, november 2013 Časopis Slovenčinár č.1/2015 www.centenary.edu
