Pocit žiarlivosti vzniká u dieťaťa najčastejšie vtedy, keď sa musí vzdať určitých výsad v prospech iného dieťaťa, svojho súrodenca alebo v prospech dospelej osoby. Prvorodené dieťa začne žiarliť, keď sa mu narodí súrodenec, ktorý strhne na seba všetku pozornosť a starostlivosť rodičov, jedináčik zasa vtedy, keď si jeho dovtedy osamelý rodič, najmä matka, nájde blízku dospelú osobu, ktorej sa, zdanlivo na jeho úkor, venuje. Dieťa sa cíti zanedbávané a opustené.
Už od 10 – 12 mesiaca sa prejavujú prvé príznaky žiarlivosti, ktoré dieťa prejavuje typickými zvukmi, ktoré vydáva. Na začiatku druhého roku sa u dieťaťa začnú viditeľne prejavovať zložitejšie pocity a jedným z najdominantnejších je práve žiarlivosť. V predchádzajúcom období života sa dieťa veľmi nezaujímalo o vzťahy s ľuďmi vo svojom okolí, zaujímali ho iba vlastné vzťahy k ostatným ľuďom. No neskôr dieťaťu viditeľne vadí, keď jeho mamička prežíva intenzívne vzťahy aj s inou osobou. Keď sa napríklad rodičia objímajú, dieťa spozornie a snaží sa upútať pozornosť a tiež vyžaduje, aby ho rodičia vzali do náručia. Keď dieťa vidí, ako mamička kŕmi súrodenca, pokúša sa nejakým spôsobom dostať medzi nich. Niekedy to pripomína akoby nejaký boj. Iné deti svoju nespokojnosť prejavujú plačom, vzdychaním alebo smútkom. Často naťahujú ruky a chcú sa dostať rodičom na ruky.
Aj malé dieťa vie dobre vytušiť vzťahy medzi matkou a inou osobou a dokáže trpieť kvôli tomu, že nie je jediným objektom jej lásky a túžby. Chce mať matku len pre seba. Snaží sa vytlačiť tretiu osobu z jej dosahu.
Táto situácia vzťahového trojuholníka je modelovou situáciou oidipovského vzťahu, ktorý sa napĺňa a rozvíja ešte v ďalších rokoch. Psychoanalytici to považujú za prirodzenú súčasť vývoja každého človeka. Toto uvedomovanie predstavuje pre dieťa pokrok, pretože sa začína viac orientovať vo svojom okolí i keď sa to na prvý pohľad javí ako veľmi egocentrické obdobie.
Čo robiť v tomto období vývoja dieťaťa? Predovšetkým si treba uvedomiť, že je dieťa na matke veľmi citovo závislé. Najrozumnejšie zo všetkého je uistiť ho, že ho máte radi a že máte obrovský záujem o jeho svet. Zároveň jemne, nežne a pomaly ho treba zoznamovať so skutočnosťou, že síce rodičia ho bezvýhradne milujú, ale nie je jediné, komu lásku prejavujú. Musí si zvykať na skutočnosť, že rodinu netvoria len ono a rodičia, ale napríklad aj ďalší súrodenci, starí rodičia a podobne.
Dieťa môže žiarliť nielen na mamu, ale aj na mladších súrodencov. Najčastejšie sa tento druh žiarlivosti vyskytuje u prvorodených detí, ktoré majú okolo 2-3 rokov po narodení ďalšieho súrodenca. Je to pochopiteľné, veď dieťa, ktorému sa dovtedy venovala celá rodina, odrazu sa dostáva akoby na okraj záujmu. Žiarlivosť sa môže prejaviť v úplne otvorenej podobe, ba môže prerásť až do priameho nepriateľstva, so snahou mladšiemu súrodencovi ublížiť. Inokedy sa deti snažia získať stratené pozície rôznymi inými spôsobmi, nechajú sa obliekať, kŕmiť, začnú viac plakať, nosiť na rukách, ba dokonca sa začnú opäť pomočovať.
Najrozumnejšie je tomuto výchovnému problému predchádzať. Dieťa treba na príchod súrodenca systematicky pripravovať pred jeho narodením. Ešte počas tehotenstva je nevyhnutné informovať ho o tom, že sa mu narodí súrodenec. Malo by sa priebežne dozvedať o tom, ako bábätko v brušku rastie. Je dobré vziať ho na ultrazvuk, dovoliť mu, aby si bábätko cez mamičkino bruško pohladkalo. Dieťaťu by ste mali rozprávať aj o tom, ako to vyzeralo, keď ono bolo samotné v brušku, malo by vidieť aj svoju fotku a ultrazvuk. Musíte ho utvrdiť v tom, že aj ono je pre rodičov dôležité, skvelé, jedinečné...
Hneď ako sa dieťatko narodí, mala by sa staršiemu súrodencovi zveriť nejaká dôležitá funkcia. Malo by sa mu dovoliť, aby dieťatko opatrovalo, aby ho chvíľu postrážilo, dalo mu cumlík a podobne. Znovu nadobudne dojem, že je pre rodičov dôležité. Za pomoc pri starostlivosti o bábätko má vždy počuť poďakovanie a pochvalu. Každý deň si nájdite chvíľku, ktorú budete venovať len jemu, napríklad keď bábätko zaspí. Ak ste mali nejaké spoločné rituály, napríklad večerné čítanie, rozhodne ich aj naďalej udržiavajte. Dovoľte mu vymyslieť nejakú spoločnú aktivitu pre vás všetkých – napríklad, nech rozhodne, kam pôjdete na prechádzku, akú hračku dáte bábätku do kočíka a podobne. Opakujte mu, že ho ľúbite, tak často, ako sa dá, pretože práve túto istotu teraz veľmi potrebuje. A za všetko ho chváľte.
Aby si dieťa obľúbilo mladšieho súrodenca, na to treba čas a trpezlivosť. Ani sa nenazdáte a budú sa spolu hrať, stanú sa kamarátmi, ale nezabúdajte, že k tomu potrebujú čo najviac pozitívneho pobádania z vašej strany.
Zdroj: Adele Faber, Elaine Mazlish: Súrodenci bez rivality // Foto: Bigstock
