Didaktická hra je vyučovacia metóda, ktorej významnou prednosťou je skutočnosť, že prináša žiakom potešenie z jej priebehu a zároveň pomáha dosiahnuť stanovené edukačné ciele na základe realizácie naplánovanej činnosti učiteľa a žiakov.
Neodmysliteľnou súčasťou života dieťaťa je hra, ktorá formuje jeho osobnosť až do dospelosti. Hra je činnosť, pri ktorej sa dieťa veľa naučí, prostredníctvom ktorej sa pripravuje na prácu a na svoj budúci život. V hre sa rozvíjajú predovšetkým rozumové schopnosti, zručnosti a návyky, základné charakterové vlastnosti. Hra je slobodným sebauplatnením žiaka, pretože vyplýva z jeho psychickej potreby, jej priebeh mu prináša príjemný duševný stav. Hru vnímame ako prostriedok vyučovania, pretože prostredníctvom nej sa vyučovanie stáva zaujímavejším. Hrou môžeme žiakovi ovplyvniť jeho vnímanie, pamäť, myslenie, fantáziu, ale aj jeho pocit slobody a voľnosti. V predchádzajúcom článku sme vás zoznámili s niektorými hrami, ktoré formujú komunikačné zručnosti žiakov. Dnes sa pozrieme na ďalšie.
Putuje rozprávka po triede
Jeden žiak sa prechádza medzi lavicami. V ruke drží ceruzku a hovorí rozprávku alebo príbeh, ktorý si vymýšľa. Po niekoľkých vetách odovzdá ceruzku spolužiakovi, ktorý pokračuje v rozprávaní dovtedy, kým neodovzdá ceruzku ďalšiemu spolužiakovi.
Film bez zvuku
Žiaci pozerajú filmy radi. Povedzte im však, že budú pozerať film bez zvuku. Ich úlohou bude vymýšľať si dialógy, ktoré by pravdepodobne mohli postavy viesť medzi sebou. Alebo si pozrite kúsok náučného filmu či dokumentu bez zvuku a nechajte žiakov komentovať pohyblivé obrázky.
Reťaz viet
Deti tvoria rozličné vety, ale tak, aby sa v každej nasledujúcej vete opakovalo niektoré slovo z predchádzajúcej vety. Môže sa opakovať ktorékoľvek slovo. Príklad: Ráno vychádza slnko. Slnko zobudí vtáky. Vtáky lietajú. Lietajú aj lietadlá. Lietadlá odlietajú do vzdialených krajín.
Príbeh zo zvukov
Žiakom prehráme rôzne zvuky. Napríklad štartovanie auta, kvapkanie dažďa, vŕzganie dverí, štekanie psa, fúkanie vetra a podobne. Žiaci si zaznamenajú, čo počuli a ich úlohou je na základe zvukov vytvoriť krátky príbeh. Príbehy potom prečítajú ostatným a môžu k nim nakresliť aj ilustráciu.
Precvičujeme slovnú zásobu
Slová na precvičovanie žiaci napíšu na papier A4. Na jednu stranu v cudzom jazyku, na druhú stranu rovnaké slovo v materinskom jazyku. Papiere položíme na zem za radom v tvare slimáka tak, že na jednom bude slovo v materinskom jazyku, na druhom v cudzom jazyku. Žiaci postupujú po jednom a každý má vysloviť slovo v cudzom jazyku zodpovedajúce tomu, pred ktorým práve stojí. Potom sa papier otočí a postupuje sa ďalej. Keď žiak nevie, postaví sa vedľa papiera, ale môže si pozrieť slovo na druhej strane. Nasleduje ďalší žiak rovnakým spôsobom. Vyhráva žiak, ktorý sa dostane prvý do cieľa.
Uhádni predmet
Žiaci pracujú vo dvojiciach. Dvaja hráči sedia na stoličkách chrbtom k sebe. Jeden z nich drží v ruke predmet, opisuje ho bez použitia názvu predmetu. Druhý hráč ho musí na základe opisu nakresliť. Po uplynutí stanoveného času sa predmet a obrázok porovnajú. Ostatní rozhodnú, či ide o zhodu, alebo nie.
Vety a pocity
Povedzte jednoduchú vetu. Napríklad: „Dnes vieti slnko.“ Povedzte žiakom, aby ju povedali rôznym tónom hlasu, ktorý vyjadruje nejaký iný pocit. Vetu majú by mali povedať šťastne, veselo, nahnevane, vystrašene, ustarostene...Ostatní žiaci v triede hádajú, aký pocit bol vo vete vyjadrený.
Opíš svojho kamaráta
Učiteľ vyberie dvoch žiakov. Posadia sa na stoličky chrbtom k sebe. Nevidia na seba. Ich úlohou je opísať žiaka, ktorý k nim sedí chrbtom, spomenúť si, čo má na sebe, aké má vlasy a podobne.
Písmeno
Učiteľ určí písmeno a napíše ho na tabuľu. Úlohou žiakov je v danom časovom limite vymyslieť čo najviac slov, ktoré začínajú na toto písmeno.
Zložte text!
Žiaci sú rozdelení do skupín. Každá skupina dostane sadu lístkov. Úlohou žiakov v skupine je text zmysluplne zložiť a potom prerozprávať.
Nedokončená rozprávka
Učiteľ číta začiatok rozprávky: „Za siedmimi horami a siedmimi dolinami sa rozprestieralo malé kráľovstvo, kde ... ". Ďalej žiaci pokračujú sami. Každý žiak si doplní aspoň jedno slovo alebo slovné spojenie tak, aby rozprávka mohla pokračovať. Žiaci si sami vymyslia nekonečnú rozprávku, v ktorej vystupujú rôzne rozprávkové bytosti.
Hádaj, na čo myslím
Žiak myslí na nejaké vybrané slovo. Ostatní kladú otázky, na ktoré sú odpovede len áno/nie. Ak je odpoveď nie, otázku kladie ďalší žiak. Ak žiak určí nesprávne vybrané slovo, z hry vypadáva. Žiak, ktorý slovo uhádne, zadáva ďalšie vybrané slovo.
Príbeh z košíčka
Učiteľ rozdelí žiakov do skupín. Do košíka umiestni lístky so slovami. Členovia každej skupiny si vytiahnu 5-7 lístkov a tieto slová potom využijú vo svojom príbehu. Po napísaní príbehu každá skupina číta to, čo napísala.
Rýchlik
Hráči sedia v kruhu. Učiteľ navrhne písmeno, napríklad K. Od tohto okamihu sa rozbieha rýchlik. Všetci žiaci v kruhu hovoria postupne slová začínajúce na určené písmeno. Kto si nemôže spomenúť, vypadáva z hry.
Písmeno
Žiaci sa rozdelia do dvoch skupín. Každá z nich si vyberie jedného zástupcu, ktorý odíde za dvere. Skupiny sa dohodnú na určitom písmene. Potom zavolajú obidvoch zástupcov skupín a povedia im písmeno. Hra spočíva v tom, že každý z nich musí po dobu dvoch minút v rýchlom slede rýchlo hovoriť slová začínajúce na dané písmeno. Víťazom je ten, kto za stanovenú dobu povie viac slov. Každé družstvo má počtárov, ktorí počítajú druhému družstvu slová. Zvíťazí družstvo s najväčším počtom bodov.
Tvoríme vety
Na stole je košík a v ňom sú kartičky so slovami. Žiak si vyberie so zavretými očami jednu kartičku. Potom ju prečíta nahlas a vyvolá žiaka, ktorý povie vetu na dané slovo. Ten vyvolá ďalšieho žiaka, ktorý bude losovať kartičku z košíka.
Čo bolo na obraze?
Na niekoľko minút premieteneme na interaktívnej tabuli nejaký obrázok. Ten predstavujúci určitú tematickú oblasť (pošta, stanica, poľnohospodárske práce, mesto a podobne). Po chvíli obraz dáme preč a žiaci spamäti vymenujú (napíšu) osoby, zvieratá a predmety, ktoré videli na obraze a ktoré si zapamätali.
Zdroje:Geoffrey Petty: Moderní vyučováníPetr Staníček: Hry na rozvoj verbální komunikace