Aktivity na precvičovanie aktívneho počúvania

Jeden z najväčších úspechov v komunikácii je ten, keď dokážeme osobu počúvať nielen ušami, ale aj srdcom.
Jeden z najväčších úspechov v komunikácii je ten, keď dokážeme osobu počúvať nielen ušami, ale aj srdcom. / Foto: Bigstock

V dnešnej uponáhľanej dobe sa kvalitný a úprimný rozhovor stáva čoraz väčšou vzácnosťou. Pre mnohých sa javí ako problém aktívne počúvanie. Z tohto dôvodu je vhodné sa zaoberať aktívnym počúvaním už v základnej škole. Vďaka rôznym hrám, aktivitám a cvičeniam  sa deti naučia, že nielen rozprávanie, ale aj počúvanie patrí medzi dôležité zručnosti, ktoré robia život človeka krajším.

 

V dnešnej dobe je čoraz náročnejšie sústrediť sa len na jednu vec, a to aj na takú vzácnosť, ako je kvalitná komunikácia. Neustále nás rozptyľujú mobily alebo iné technické vymoženosti. V súčasnosti len málokto vie cez deň úplne vypnúť mobil, 60 percent ľudí to nedokáže ani v noci a 40 percent si nosí mobil aj na záchod. Ale nielen mobily nás rozptyľujú. Je toho dnes naozaj veľa, čo si žiada našu neustálu pozornosť. A tak nemôžeme byť prekvapení, že niektorí ľudia trpia akoby epidémiou nepočúvania. Mnohí nedokážeme efektívne počúvať. Často musíme robiť také nespočetné množstvo aktivít v práci a v domácnosti, že na počúvanie toho druhého nemáme energiu. A potom, hovorenie je to, čo má dnes prioritu. Či je to už v škole, na pracovisku, počas športovania alebo pri ďalších aktivitách vo voľnom čase. Jeden z najväčších úspechov v komunikácii je ten, keď dokážeme osobu počúvať nielen ušami, ale aj srdcom. Lenže na to, aby sme dokázali iných počúvať, je potrebná aj pokora. S pokorou totiž  rastie aj schopnosť počúvať iných. Ak je v človeku viac pýchy ako pokory, tak sa nedokáže dobre sústrediť na iného človeka, lebo má neustále pocit, že len jeho život je ten najdôležitejší. A potom, problémom býva aj čas. Je vzácne, keď  dokážeme niekomu inému venovať svoj čas v reálnom svete a nielen v tom virtuálnom. Nie je to vždy ľahké počúvať, zvlášť keď sme zaujatí desiatimi inými vecami, ktoré by sme mali robiť alebo jednoducho človek nie je zaujatý tým, čo mu druhá osoba hovorí. Sústredené počúvanie nespočíva v tom, aby sme dávali pozor, kedy sa ten druhý odmlčí a aby sme v tej chvíli začali rozprávať my. Dobré je na chvíľu mlčať a dať šancu rozprávať tomu druhému. Budeme prekvapení, koľko sa toho dozvieme. Počúvanie môže poskytnúť puto intimity, ktoré prehlbuje naše spojenie s ostatnými. Z tohto dôvodu je potrebné aj v školách nacvičovať aktívne počúvanie. Žiaci sa vďaka nim dozvedajú, že také niečo ako aktívne počúvanie existuje a môžu si ho už útleho detstva precvičovať.

 

Čo mi povedal spolužiak?

Učiteľ rozdelí žiakov do dvojíc. V priebehu 10 minút si navzájom povedia nejaký príbeh, ktorý sa im stal. Po 10 minútach si všetci žiaci sadnú do kruhu a rozprávajú nahlas nie svoj príbeh, ale príbeh svojho spolužiaka, s ktorým pracovali vo dvojici. Pomocou tejto aktivity sa dá dobre precvičovať aktívne počúvanie.

 

Odhaľ klamstvo

Každá žiak na papier napíše o sebe tri veci, ktoré urobil, zažil alebo to, čo sa mu prihodilo. Dve veci napíše pravdivé a jedna bude vymyslená. Všetky lístky učiteľ položí napríklad do klobúka. Postupne lístky vyťahuje a nahlas ich číta. Žiaci potom hádajú, kto lístok napísal. Keď uhádnu, kto to bol, snažia sa zistiť, ktoré informácie boli pravdivé a ktorá bola vymyslená. Táto aktivita pomáha žiakom lepšie sa spoznávať a tiež preveruje, či sa žiaci navzájom v triede počúvajú, či dokážu empaticky  navzájom vnímať svoje svety, či sa zaujímajú jeden o druhého.

 

Šepkanie

Prvý v poradí zašepká do ucha druhému v poradí jednoduchú vetu. Ten ju pošle ďalej, a tak sa postupuje ďalej. Na záver povie posledný nahlas, čo práve počul − je to obyčajne veľmi odlišné od pôvodnej vety. Čím viac žiakov je v kruhu, tým je väčšia šanca, že veta bude skomolená. Táto jednoduchá hra ukazuje žiakom, ako vznikajú nedorozumenia  a aké dôležité je dobre počúvať.

 

Lopta

Žiaci sedia v kruhu. Jeden žiak má loptu a povie slovo. Každý ďalší žiak, ku ktorému sa lopta prikotúľa, pridá k začatej vete slovo tak, aby veta pokračovala a mala zmysel. Jednoduchá veta sa mení na vetu rozvitú. Hra s loptou sa hrá do chvíle, kým sa niekto v slede slov nepomýli.

 

Tvoríme príbeh

Žiaci sedia v kruhu. Učiteľ prečíta prvú vetu príbehu. Jeden zo žiakov vymyslí druhú vetu, teda pokračovanie príbehu. Nasledujú ďalší žiaci v poradí. Takto postupne celá trieda vytvorí jeden príbeh. Túto hru môžete hrať aj tak, že učiteľ napíše na tabuľu úvodnú a záverečnú vetu príbehu a žiaci príbeh rozvíjajú podľa týchto dvoch viet. Vymýšľanie príbehu býva napínavé a zároveň zábavné vtedy, keď úvodná a záverečná veta spolu veľmi nesúvisia. Úvodná veta môže byť napríklad: Naša mačka sa chcela dostať do skrine. A záverečná veta je napríklad: Moja babička neznáša špagety. Po vytvorení príbehu žiaci napíšu, čo si zapamätali.

 

Počúvanie príbehu

Učiteľ žiakom  číta príbeh. Ich úlohou je počúvať a vždy, keď hlavná postava príbehu bude cítiť určitý pocit (smútok, radosť, strach, bolesť atď.), tento poci si zapíšu. Pri tejto aktvite žiaci pomenovávajú pocity, ktoré postava prežívala. V  ďalšej fáze napíšu, ktorý z vymenovaných pocitov, preciťovali niekedy aj oni. Učiteľ ocení žiakov za to, že počúvali nielen ušami, ale i srdcom  a že sa dokázali sa vžiť do pocitov hrdinu príbehu.

 

Reč očí

Žiaci sa rozdelia do skupín po troch a snažia sa pohľadom vyjadriť smútok, hnev, radosť, zvedavosť, sústredenie, opovrhnutie, záujem o niekoho. Po uplynutí určeného času napíšu do zošitov, čo všetko sa dá vyjadriť očami, čo je najľahšie, čo je najťažšie, čo by sme mali vyjadrovať pohľadom pri komunikácii.

 

Precvičenie zrakového kontaktu

Žiaci sa v dvojiciach alebo v  trojiciach rozprávajú. Najprv sú otočení k sebe a pozerajú sa do očí, potom sú otočení k sebe chrbtom, neskôr môže byť medzi nimi nejaká prekážka (napríklad kvetináč, stolička, iná osoba, sedia vedľa seba otočení o 90 stupňov a podobne). Potom si sadnú do kruhu a porozprávajú sa o tom, ako sa cítili, čo zistili pri komunikácii v rôznych situáciách, kedy sa im komunikovalo najlepšie a kedy najhoršie.

 

Príbeh o sebe

Žiaci napíšu na papier krátky príbeh zo svojho života. Učiteľ potom príbehy pozbiera, vloží ich do nejakej nádoby a postupne ich začne čítať. Úlohou žiakov je priradiť príbeh ku konkrétnemu žiakovi. Aj takýmto spôsobom môžete so žiakmi precvičovať aktívne počúvanie.

 

Rozhovor o emóciách

Táto aktivita rozvíja zároveň aktívne počúvanie i empatiu. Na začiatku aktivity učiteľ povie žiakom, aby dobre počúvali, lebo v závere si vyberú troch spolužiakov a o ich pocitoch napíšu niekoľko viet. Žiaci sedia v kruhu a rozprávajú o svojich pocitoch. Vzájomné zdieľanie pocitov pomáha  žiakom si uvedomovať, že často určitý problém nemajú len oni sami, ale i ďalší spolužiaci. To, že žiaci dokážu rozprávať aj o svojich pocitoch, ich učí empatii a lepšiemu vzájomnému pochopeniu. Ideálne je, keď  sa aj učiteľ zapojí do aktivity.

 

Minútový príbeh

Postupne učiteľ vyvoláva žiakov a tí za jednu minútu majú povedať krátky príbeh tak, že nesmú povedať slovo, ktoré začína na nejaké písmeno, ktoré určí učiteľ. Napríklad nesmú povedať slovo, ktoré začína na písmeno K a podobne. Ak žiak použije slovo začínajúce na zakázané písmeno alebo ak sa na viac ako 3 sekundy odmlčí, vypadáva z hry. Ostatní žiaci musia rozprávačov pozorne počúvať a ak spravia chybu, zakričia stop.

 


Zdroje:
PEASE, A. – PEASE, B.: Úspešné komunikačné stratégie
KŘIVOHLAVÝ, J.:Jak si navzájem lépe porozumíme
WERNEROVÁ, I.: Komunikace pro každého
PALENČÁROVÁ, J., ŠEBESTA, K.: Aktivní naslouchání při vyučování. Rozvíjení komunikačných dovedností na 1. stupni ZŠ
LOKŠOVÁ, I., LOKŠA, J.: Tvořivé vyučování
BEDNAŘÍK, A. A KOL.: Životné zručnosti a ako ich rozvíjať
Čítajte viac o téme: Hry pre deti, Aktívne počúvanie
Zdieľať na facebooku