Chcete si trénovať mozog? Týchto 10 činností vám v tom zaručene pomôže

Mozog sa stáva aktívnejším, keď sa môže niečím zaoberať. Myseľ v tej chvíli zvyšuje pozornosť, uvoľnený dopamín aktivuje mozog. Ten je v tej chvíli naladený zisťovať, čo sa deje. Nie vždy sa dajú robiť neobvyklé veci či  zážitkové činnosti. Niekedy jednoducho nemáme na to vhodné podmienky. Netreba mať však hlavu v smútku. Mozog dokážu naštartovať aj úplne jednoduché činnosti, ktoré už dobre poznáte a máte ich aspoň trochu radi.

Odborníci tvrdia, že keď sa určitým obľúbeným činnostiam venujete aspoň 30 minút denne, mozog sa poteší, zbavuje sa lenivosti a začína posilňovať pamäť, jasnú myseľ a úsudok, a to aj vo vyššom veku. Neurofyziológovia sú presvedčení, že aktívny spôsob života a tiež duševná aktivita povzbudzujú rozvoj mozgu a môžu v mnohých aspektoch procesy spojené s jeho starnutím spomaliť. Ktoré aktivity vám môžu pomôcť?

1. Práca v záhrade

Množstvo odborníkov zistilo, že práca v záhrade má celý rad cenných zdravotných prínosov, počnúc úľavou od stresu až po zlepšenie mozgového zdravia. Okrem iného tiež:

• Znižuje hladinu kortizolu, stresového hormónu.
• Zlepšuje náladu. Zbavuje človeka depresie a zvyšuje pocit šťastia.
• Prináša radosť z výsledkov práce.
• Znižuje sa riziko infarktu a osteoporózy.
• Precvičujete si pamäť.
• Pravidelná práca v záhrade znižuje riziko vzniku demencie o 36 percent.
• V neposlednom rade vám práca v záhrade môže zlepšiť zdravie tým, že vám poskytuje čerstvé a výživné látky pri konzumácii potravín, ktoré ste si sami vypestovali.
   

2. Príprava jedla

Výsledky mnohých štúdií ukazujú, že ľudia, ktorí si pripravujú jedlo doma, vedú celkovo zdravší spôsob života. Okrem toho majú ďaleko lepšiu možnosť vyberať si čo najzdravšie potraviny a užívajú si proces pripravy jedla, čo sa priaznivo odráža aj na stave ich mozgu. Aj pri varení si človek precvičuje pamäť a myslenie.
 

3. Pletenie, háčkovanie

Odborníci tvrdia, že aj pletenie je vynikajúcim prostriedkom boja proti úzkostným stavom, nepokoju, depresiám a chronickým bolestiam. Vedci, ktorí sa zaoberali vplyvom háčkovania a pletenia na pamäť a mozog zistili, že tento druh tvorivej činnosti pomáha znižovať riziko Alzheimerovej choroby o 30 – 50 percent. Ako je to možné?  Háčkovanie stimuluje mozog, nedovolí mu, aby sa zastavil a núti ho, aby neustále fungoval. Ak je mozog dostatočne trénovaný, je schopný efektívne fungovať a uchovávať spomienky. Okrem toho je háčkovanie a pletenie vhodné aj na precvičovanie jemnej motoriky. Výhody ručných prác sú porovnateľné s účinkami meditácie. Pletenie aktivuje parasympatikový systém a mierni reakcie typu „udri alebo uteč". Pocit šťastia a uvoľnenia ľuďom dodáva najmä skutočnosť, že sa im podarilo vlastnoručne vyrobiť niečo užitočné a navyše esteticky hodnotné. Keďže háčkovanie a pletenie zamestnáva obe naše ruky a núti náš mozog myslieť výlučne na pletenie, prináša našej mysli priestor na pokoj, relaxáciu a znižuje stres. Keďže je pri háčkovaní dôležité stopercentné sústredenie, naše telo a myseľ sa postupne unavia. Budete sa teda cítiť unavene, ale zároveň veľmi pokojne a vyrovnane. A to je dokonalá kombinácia i pre kvalitný spánok.
 

4. Tanec a hra na hudobný nástroj

Tanec nepredstavuje len zábavný a neobyčajne efektívny druh fyzickej aktivity, znižujú tiež stres a zvyšuje hladinu serotonínu. Tanec je tiež spôsob, ako podnietiť vlastnú myseľ k lepšiemu výkonu a zlepšovať svoj úsudok, pretože na zapamätanie a vykonávanie najrôznejších pohybových kreácií a ich kombináciou potrebujete aktívnu spoluúčasť rôznych oblastí mozgu.

Hra na hudobný nástroj stimuluje rozvoj koginitivních schopností, zlepšuje celkovú koordináciu a jemnú motoriku. Rovnako ako u detí, tak aj  u dospelých platí, že hranie na hudobný nástroj zvyšuje úroveň IQ. Počas hry sa aktivujú a rozvíjajú obe mozgové hemisféry, posilňuje sa pamäť a zlepšuje sa strategické myslenie.

Vplyv hudby na činnosť mozgu ukázal napríklad výskum International Laboratory for Brain, Music and Sound Research pri Montrealskej univerzite. Koordinovala ho talianska vedkyňa Chiara Giacosová z Univerzity života a zdravia San Raffaele v Miláne. Táto štúdia ukázala, že tanec a cvičenie na nejaký hudobný nástroj pôsobí na rôzne časti mozgu. A obe z týchto činností majú pozitívny účinok na telo a mozog. Vedci použili sofistikované nástroje zobrazovania mozgu, aby hodnotili reakcie mogzu po štúdiu tanca a hre na hudobný nástroj. „Pozorovali sme, že medzi tým, kto tancoval, a tým, kto hral, boli hlboké rozdiely, pokiaľ ide o bielu hmotu. Zapojené boli aj spoje, ktoré regulujú zmyslové vnímanie a motorickú činnosť, a to už od prvých fáz aktivity," priblížila Giacosová, ktorú citoval taliansky denník Corriere della Sera. Tí, ktorí tancovali, vykazovali široké spojenie skupín vlákien, ktoré spájajú dve mozgové hemisféry v oblastiach regulujúcich senzitívne a motorické procesy. Naopak ten, kto hral na hudobný nástroj, mal vlákna viac koncentrované a viac medzi sebou prepojené, ale stále podľa rovnakých nervových dráh. V ďalšom výskume vedci  zistili, že tanec pri porovnaní s inými telesnými aktivitami je mimoriadne účinný pri spomalení, zastavení, alebo dokonca až zvrátení procesu starnutia nášho mozgu. Výsledky tohto výskumu boli uverejnené vo Frontiers in Human Neuroscience, v známom vedeckom časopise, ktorý sa zaoberá predovšetkým výskumom mozgu.
 

5. Meditácia

Meditácia pomáha znížiť stres, znižuje krvný tlak, posilňuje imunitný systém a zlepšuje schopnosť koncentrácie. Iba desať minút plného meditačného uvoľnenia stačí na to, aby sa vám vrátila dobrá nálada. Meditácia upokojuje myseľ a vášmu mozgu pomáha k lepšiemu výkonu. Ľudia, ktorí meditujú, dokážu lepšie udržiavať svoju pozornosť a zostať dlhšie zameraní na svoju úlohu, lepšie si pamätajú podrobnosti a tiež sa ľahšie dokážu preorientovať zo svojich úloh na úlohy nové.
 

6. Čítanie

Znie to ako samozrejmosť, ale čítanie je jednou z vecí, ktoré nás robí múdrejšími. Štúdie ukázali, že čítanie má pozitívny vplyv na slovnú zásobu, získavanie vedomostí a zručnosti abstraktného uvažovania. Vedci z Univerzity Emory v meste Atlanta v USA zistili, že zmeny v biológii mozgu zostávajú nezmenené po dobu najmenej piatich dní po prečítaní diela. Bol vykonaný experiment, v ktorom si skupina dobrovoľníkov prečítala thriller. Počas nasledujúcich piatich dní sa vykonávalo skenovanie mozgu pomocou magnetickej rezonancie. Počas obdobia piatich dní bola pozorovaná zvýšená úroveň aktívnosti spojená s ľavou temporálnou kôrou, ktorá zodpovedá za jazyk. Čítanie je zložité cvičenie pre mozog, to je jeho výhoda, a to je aj dôvod problémov pri učení čítania a písania. Najnovší výskum pomocou MRI potvrdil, že pri čítaní je zapojená väčšina vyšších oblastí mozgu. To znamená, že čítanie môže byť považované ako najlepšie cvičenie na udržanie mozgu v dobrej kondícii. Znalosť čítania a písania bola považovaná všetkými civilizáciami za kľúčový krok v intelektuálnom vývoji človeka aj napriek akýmkoľvek ťažkostiam a vynaloženému času. Ako sa ukázalo, za touto predstavou nie je iba jeho prospešnosť vedieť dobre čítať a písať, ale aj spôsob fungovania nášho mozgu. Mozog človeka schopného čítať pracuje oveľa zložitejším spôsobom ako mozog negramotných.
 

7. Tímové športy

Keď hráte v tíme, získavate veľa výhod. Realizujete pohybovú aktivitu, spoznávate  nových priateľov a väčšinou aj komunikujete. Výskumy potvrdzujú, že nedostatok kontaktov s ľuďmi a obmedzená komunikácia sa negatívne prejavujú nielen na fungovaní mozgu, ale i na celkovom zdravotnom stave. Z tohto dôvodu sú hry ako basketbal, futbal, volejbal a ďalšie tímové druhy športu predstavujú vynikajúci spôsob, ako múdro prežívať voľné chvíle.
 

8. Písanie

Slovo vyvoláva vibrácie i emócie, a to negatívne aj pozitívne. Je to nástroj na komunikáciu.V závislosti od toho, aké slovo použijeme, vytvárame nové situácie, nové názory, vyvolávame nové pocity a zároveň precvičujeme aj svoj mozog.  Písanie, a to  napríklad do denníka, blogu  alebo písanie  básní, do ktorých môžete vložiť svoje myšlienky, nápady, sny a predstavy, pomáha riešiť veľa problémov a svojráznym spôsobom podporuje znižovanie stresu. Písanie ako liečebná terapia sa využívalo už za čias vlády egyptského kráľa Ramsesa II., teda v období približne 1200 rokov pred naším letopočtom. Svoju kráľovskú knižnicu nazýval „Dom uzdravenia duše“. Pojem biblioterapia ako prvý použil v roku 1916 americký esejista Samuel Crothers. V 80. rokoch minulého storočia sa terapia písaním stala populárnou vďaka psychológovi z Texaskej univerzity Jamesovi Pennebakerovi, ktorý bol autorom štúdie, ktorá vyzdvihla potencionálne prínosy tzv. expresívneho písania počas emočných stresov. Za posledných 20 rokov sa terapia písaním stala legitímnym liečebným nástrojom pri depresii a úzkosti, ale dokáže znižovať aj symptómy spojené s rakovinou. Písanie formuje pozitívne aj pamäť. Ak si chcete niečo zapamätať, pomôže vám, keď si to zapíšete. Písanie vytvára okysličený prietok krvi do oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za vaše spomienky. Akékoľvek formy písania vám môžu pomôcť zlepšiť schopnosť pamätať si informácie.
 

9. Štúdium cudzích jazykov

Učením cudzích jazykov robíte pre svoj mozog naozaj veľa. Okrem toho, že si rozširujete svoje komunikačné možnosti aj na široký okruh cudzincov a spoznávate cudziu kultúru, tak táto forma učenia maximálne posilňuje vašu pamäť, koncentráciu i schopnosť kombinovať nové poznatky.
 

10. Krížovky, spoločenské hry, karty

Možno to neznie príliš presvedčivo, no aj hra dokáže pomôcť pri problémoch s pamäťou a podporí fungovanie mozgu. Nielenže sa pri hre zabavíte a prežijete príjemný čas s blízkymi a rodinou, ale aj vylepšíte svoj jazykový prejav a potrénujete krátkodobú pamäť. Stačí vytiahnuť karty, Scrabble, šach či iné logické hry. Koho nezaujímajú spoločenské hry, ten môže siahnuť po puzzle.Azda najjednoduchším spôsobom ako si zlepšiť pamäť, je lúštiť krížovky. Dnes máme k dispozícii veľké množstvo krížoviek. Sú to klasické krížovky, sudoku, hlavolamy, maľované krížovky, osemsmerovky a mnoho iných. Všetky na to, aby ste sa s nimi potrápili a zároveň pre seba niečo urobili. Vykonávanie  aspoň jednej z týchto aktivít denne udržiava mozog nielen aktívny, ale tiež pomáha oddialiť stratu pamäti.