Články: Pre študentov
O projekte

 

Otázky, ktoré dokážu rozprúdiť diskusiu v triede

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Najvhodnejšie otázky sú tie, ktoré pomáhajú rozprúdiť rozhovor a dokážu vtiahnuť do procesu komunikácie aj tých žiakov, ktorí sa zo začiatku nejavili ako aktívni. / Foto: Bigstock

Správne formulované otázky sú dôležitou súčasťou učenia. Hovorí sa, že dobré sú tie, ktoré vedú k ďalším otázkam. Zoznámte sa s niektorými spôsobmi, ako rozprúdiť v triede diskusiu.

 

Ku každému učivu je možné pripraviť veľké množstvo otázok, ktoré môžu mať rôzny charakter. Dôležitý je ich zámer a spôsob, ako ich povieme.

 

Otvorené otázky

Vhodné je dávať hlavne také otázky, ktoré nemajú jasnú odpoveď. Sú to otázky, ktoré rozhovor otvárajú a bez ohľadu na to, koho sa ich opýtate, prinesú najrôznejšie odpovede. Otvárajú tiež priestor na diskusiu. Pomáhajú rozprúdiť  rozhovor a dokážu vtiahnuť do procesu komunikácie aj tých žiakov, ktorí sa zo začiatku nejavili ako aktívni. Pomocou týchto otázok sa môžete dozvedieť veľa vecí o názoroch, postojoch a pocitoch.  V školskom prostredí  pomáhajú začať brainstorming, argumentáciu alebo vyjednávanie. Dobré položené otázky majú tieto znaky:

 

  • otvárajú možnosť odpovedať širšie ako  ÁNO alebo  NIE,
  • nenesú v sebe názor pýtajúceho sa,
  • neposudzujú, nekritizujú a neoznačujú toho druhého ako problematického,
  • vyzývajú k otvorenosti a vytvárajú dôveru,
  • odhaľujú viac osobnosť človeka (jeho pocity, osobný príbeh, prežívanie) než jeho biografické informácie.

 

Akonáhle sa diskusia rozprúdi, učiteľ by nemal byť v triede dominantný. Môže sa úplne vytratiť, prenechať moderátorskú prácu niektorému žiakovi a môže si užívať pozíciu pozorovateľa. Napíšte kľúčové slová na tabuľu a povedzte žiakom, aby sa v ich odpovediach aspoň jedno kľúčové slovo objavilo. Keď žiak dobre odpovie, požiadajte ostatných v triede, aby zopakovali otázku, na ktorú bola vytvorená odpoveď. Neuspokojte sa s prvou odpoveďou. Pýtajte sa ďalej. Zahrajte sa na malé deti. Po každej odpovedi  sa môžete pýtať: „ A prečo?“ Môžete sa to zahrať aj ako reťazovú hru spolu so žiakmi.

 

Ako naučiť prváčikov klásť otázky po čítaní?

Na 1. stupni veľa učiteľov používa tzv. „štartéry“. Štartéry sú začiatočné slová otázok, ktoré žiaci zopakujú a doplnia o obsah. Môžete nimi podporiť aktivitu žiakov a podnietiť ich tvorivé myslenie. Otázky vymýšľajú žiaci, učiteľ im povie len prvé slová vety. Môžete použiť napríklad tieto slová: Kedy? Čo? Kde? Kto? Ako? Čo znamená? Aké sú ďalšie príklady? Náročnejšie „štartéry“ predstavujú napríklad tieto vety: Ako by sme mohli zlepšiť / vyriešiť ...? Čo keď ...? Aké máte dôkazy pre ...?  Prečo nie ...?  Čomu sa to podobá? Ako sa to líši? Čo vás zaujalo? Prečo si myslíš, že ...?

 

Pri práci s textom je pravidlom, že sa pani učiteľka po prečítaní takmer každej vety spýta na obsah prečítaného. Občas môžete  prenechať túto úlohu žiakom. Môže však nastať problém, lebo prváci majú tenedenciu dávať stále tie isté otázky. Aby ste to zmenili, dajte im na nástenku plagát s ponukou pomocných slov.

 

Aktivity, ktoré pomáhajú rozprúdiť diskusiu v triede

Pozrime sa na niekoľko jednoduchých spôsobov, ktoré pomáhajú rozprúdiť diskusiu v triede.

 

Bleskové otázky

Žiaci sedia v kruhu a učiteľ má vopred pripravené otázky. Najlepšie sú krátke a výstižné. Po prečítaní otázky majú chvíľku na rozmyslenie. Na daný pokyn  musia položiť na kolená jednu z troch kartičiek, ktorú majú k dispozícii. Sú to tieto kartičky:

  • červená = nechcem odpovedať,
  • zelená = chcem odpovedať / chcem doplniť odpoveď,
  • oranžová = ešte premýšľam.

Učiteľ vyvolá niekoho so zelenou kartičkou, ostatní počúvajú jeho odpoveď a opäť reagujú kartičkami.

 

Skupinové odpovede

Vytvorte skupiny, ktoré si môžu odpoveď na otázku spolu prediskutovať. Pre zvolenie skupiny, ktorá bude odpovedať, je vhodné použiť nejakú metódu náhodného výberu, aby nikto nevedel, kto bude odpovedať.

 

Nemôžem s tebou súhlasiť

Jeden žiak odpovedá, ale potom je vyvolaný učiteľom ďalší žiak, ktorý doplní svoje argumenty, poprípade odpovie úplne inak.  Žiaci môžu povedať napríklad tieto vety: „Nemôžem s tebou súhlasiť... Nepovedal si o téme všetko. Chýba ešte... Nezabudol si na ...? " Vhodné je  vyvolať 4-5 žiakov, ktorí doplnia vyvolaného žiaka.

 

Interview

Pomocou tejto aktvity môžu žiaci diskutovať o slávnych ľuďoch a fiktívnych postavách, napríklad z nejakej knihy či filmu. Každá skupina pripraví písomne ​​3-5 otázok, ktoré by chcela položiť zvolenej osobe. Skupiny potom odovzdajú svoje otázky inej skupine. Táto skupina potom má za úlohu odpovedať na jednu otázku vrátane svojich argumentov, ako keby na otázku odpovedala zvolená postava. Papiere sa potom posúvajú ďalej, teda k ďalším skupinám, kým nebudú zodpovedané všetky otázky. Každá skupina nakoniec dostane svoj dotazník späť a podľa možností prezentuje odpovede. Môžu o nich ďalej  diskutovať alebo uvdázať vlastné argumenty.

 

Diskusia na sociálnych sieťach

Ak sa trieda rozhovorí a má chuť diskutovať ďalej, učiteľ môže presmerovať diskusiu aj do virtuálneho priestoru, kde je oveľa viac času na tému, ktorá žiakov zaujíma. Spoločne môžu diskutovať na sociálnej sieti a o niekoľko dní sa učiteľ môže k téme ešte vrátiť aj v triede. Žiaci takto nezískajú pocit, že ste rýchlo ukončili diskusiu a neumožnili im sa slobodne vyjadriť.

 

Aké kritériá by mala mať diskusia na sociálnej sieti?

Link na diskusiu by mal byť  sprístupnený už pred začiatkom hodiny alebo hneď po nej. Otázky a odpovede musia byť verejné pre celú triedu. Žiaci majú tak možnosť nielen odpovedať na otázky, na ktoré poznajú odpovede, ale tiež si ujasňovať svoje vedomosti a postrehy k téme. Zoznam otázok a odpovedí môže byť tiež zaujímavým zdrojom pre učiteľov. Môžu podľa nich pripraviť test, môžu ich využiť na sebareflexiu, poprípade si môžu podľa nich upraviť svoju prípravu na ďalšiu vyučovaciu hodinu.


Čítajte viac o téme: Efektívne učenie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.