Deti sa hádajú väčšinou preto, aby upútali pozornosť, niekoho získali na svoju stranu alebo skúšali rozsah svojej moci. Keď sa deti hádajú, rodičia buď zakročia, alebo nie. Záleží to hlavne od ich pracovnej zaneprázdnenosti, vyčerpanosti, momentálnej nálady alebo atmosfére, aká práve vládne v rodine. Psychológovia ponúkajú niekoľko prístupov, ktoré v čase hádky môžu rodičia uplatniť.
1 | Nechávajte deti riešiť vlastné hádky
Pokiaľ nedochádza k fyzickému ubližovaniu, nechajte deti, aby sa pokúsili vyriešiť svoj spor samé. Buďte nablízku a sledujte, ako sa ich smerovanie k „dohode“ bude vyvíjať. Snažte sa do sporu nevstupovať, nehovoriť, nedívať sa na deti a hlavne sa snažte zachovať vnútorný pokoj. V tejto situácii by ste mali myslieť hlavne na to, že hádka pomáha deťom získavať nové skúsenosti. Keď hádka skončí, rodičia začnú deťom opäť venovať pozornosť. Idú za nimi do detskej izby a povzbudia ich v tom, aby sa znovu spolu pekne hrali, komunikovali a všetko bude v poriadku. Kedy použiť práve tento prístup? Vhodný je hlavne vtedy, keď sa deti hádajú, aby upútali pozornosť, hádka je slovná a nedochádza k fyzickým útokom. Napríklad: „Táto bábika je moja.“ Nie, je moja, ja som ju prvá našla!“ A hádka začína...
2 | Upravte prostredie sporu
Pri tomto prístupe rodičia postupujú tak, že nanovo usporadúvajú prostredie, ktoré je zdrojom opakovaného konfliktu. Pridávajú, odoberajú alebo premiestňujú predmety. Kedy takto postupovať? Napríklad si rodičia všimnú, že už sa deti niekoľkokrát hádali kvôli obľúbenej hračke staršieho dieťaťa, ktorému túto hračku berie mladšie dieťa. Staršie dieťa sa bojí, že mu mladšie dieťa nevhodnou manipuláciou túto hračku pokazí. Vtedy hračku premiestnite na určitú dobu na najvyššiu poličku, aby ju mladšie dieťa nemohlo vziať.
3 | Rozhodnosť a rázne zakročenie
Pri tomto prístupe rodičia musia presne povedať, čo je potrebné robiť a upresňovať, ktorá forma správania je najprijateľnejšia. Ak majú byť príkazy konštruktívne, musia byť zamerané na správanie dieťaťa. Musia byť presné a nesmú ponižovať dieťa. Musia deťom poradiť, ako v činnosti uspieť a nepoukazovať na ich nedostatky. Napríklad: „Ak si budeš túto pirátsku loď vždy, keď sa dohráš odkladať pekne do krabice a do skrine, Peťko si ju nebude viac brávať.“ V takejto situácii nie je vhodné použiť vetu: „Keď si neporiadny bordelár, nemôžeš sa čudovať, že si Peťko zoberie ktorúkoľvek tvoju hračku, lebo ich máš všetky rozhádzané na zemi!“
4 | Navrhnite viac riešení
Ak deti nedokážu dospieť samé ku konštruktívnej dohode, aby boli všetci spokojní, môžeme im pomôcť. Skúste ich naučiť, že viaceré alternatívy môžu byť cestou k uspokojeniu všetkých: „Chcete to urobiť tak alebo nejako ináč?“ Malým deťom navrhnite dve alternatívy, prípadne ich vyzvite, aby pridali tú svoju. Rodič môže povedať: „Tak už dosť hádke, môžete si teraz vybrať, či sa pôjdeme bicyklovať, alebo sa budeme hrať s loptou v záhrade.“ Túto alternatívu môžu rodičia využiť hlavne vtedy, ak majú dostatok voľného času a môžu sa deťom venovať.
Alebo môže rodič do hádky vstúpiť: „Tak to stačí. Sadnite si obidvaja k stolu a vyberte si. Buď nasypeme cukríky do nádoby a postupne si ich odtiaľ budete vyberať, alebo cukríky rozdelíme presne na dve polovice.“
5 | Podporujte vyriešenie problémov
Deti sa musia učiť, že v živote existujú situácie, že sa budú musieť vedieť aj dohodnúť. Musia vedieť počúvať jeden druhého, hľadať rôzne možnosti, hodnotiť jednotlivé tvrdenia a v konečnom dôsledku sa rozhodnúť pre najadekvátnejší. Rodič v učení týchto detských zručností zohráva významnú úlohu. Je to tá najťažšia cesta pri riešení hádok, ale najúčinnejšia, lebo osvojené postupy môže dieťa využívať aj pri prípadných budúcich hádkach. Ako podporovať riešenie problémov? Pozrime sa na bežnú situáciu na detskom ihrisku.
Otec išiel so sedemročným synom na detské ihrisko. Zbadali ich tam šiesti synovi spolužiaci. Ihneď sa rozbehli ku hojdačke, na ktorú sa posadil syn. Začali ho z hojdačky ťahať, kričať a nadávať mu. Aj oni sa zrazu chceli hojdať. Otec prišiel k nim a povedal im: „Ale, ale, mladíci, čo týmto chcete dosiahnuť? Takto sa predsa nemôžete hrať. Posaďte sa na lavičku a porozmýšľajte nad tým, ako by ste sa mohli spoločne hrať bez zbytočných problémov. Keď na niečo prídete, tak to vyskúšajte. Ak nič nevymyslíte, príďte za mnou a budeme problém riešiť spoločne.“ Chlapci vymýšľali, ale na nič neprišli, hádali sa ďalej. Otec sedel neďaleko na lavičke a všetko sledoval. Syn si spomenul na otcovu radu a keďže na nič neprišli, išiel za otcom. Ten im povedal: „Pozrite sa chlapci. Hojdačka je len jedna, vy ste šiesti. Kým by ste sa vystriedali na hojdačke, uplynulo by veľa času a kým by sa jeden z vás hojdal, ostatní by sa nudili. Pozrite sa, máme tu veľké ihrisko a to je prázdne. Ja teraz zájdem domov po loptu, vy na mňa počkáte a môžete si zahrať všetci futbal.“ Po takejto odpovedi sa všetci chlapci veľmi potešili a spoločne prežili krásne popoludnie.
V každodennom rodinnom živote dochádza občas a niekde aj často k nedorozumeniam, hádkam a rôznym sporom. Niekto reaguje prudko, niekto kričí, ďalší plače a niektorí sa utiahnu do seba a v samote smútia. Napätie v celej rodine narastá. Aby k takýmto situáciám dochádzalo čo najmenej, rodičia musia poznať rôzne stratégie a postupy, ktoré by im pomohli zvládnuť problémové situácie v rodine. Aj uvedené postupy vám môžu byť pomocníkom pri riešení hádok a ukážať cestu, ako zvládnuť konflikty medzi deťmi.
Zdroj: Trélaüm, Béatrice: Překonávání konfliktů v rodině
