Niekedy dieťa plače a kričí, prípadne z ničoho nič niekam uteká. Inokedy mlčí a nechce sa pohnúť. Toto sú reakcie detí, ktoré majú z niečoho strach alebo cítia úzkosť. Niektoré deti prežívajú úzkosť viac ako iné. Asi 15 – 20 percent detí sa narodí s úzkostnejším temperamentom. Ako deťom v nepríjemných situáciách pomôcť?
Dieťa sa môže kedykoľvek čohokoľvek zľaknúť, môže sa báť napríklad zubára, neznámeho prostredia alebo cíti obrovskú trému pred nejakým vystúpením. Jednoducho sa vydesí, prestane logicky uvažovať, spanikári. Môže začať kričať, plakať, hnevať sa, triasť sa alebo naopak stuhne, nie je schopné pohybu ani slova. Máme na mysli bežný strach, ktorý niečo vyvolalo. Dieťa nemá so strachom a stresom toľko skúseností, preto reaguje prehnane. Niečo ho vydesí a jeho nervový systém spustí produkciu adrenalínu a noradrenalínu (stresové hormóny), ktoré okrem iného zvyšujú tepovú frekvenciu, krvný tlak a rýchlosť dýchania.Keď sa dieťa neobvykle správa, rodičia sa ho snažia povzbudiť rôznymi vetami a slovami. Väčšinou sa im tiež snažia vysvetliť, že nie je prečo sa báť. Alebo majú dokonca tendenciu deti trestať, pretože niekedy sa strach tvári ako vzdor. Lenže ani jedno nefunguje. Dieťa vás totiž nevníma, absolútne neuvažuje, je pod absolútnym vplyvom divokých emócií. Čo teda robiť? Najskôr musíte potlačiť fyziologické procesy v jeho tele. Týchto 8 techník vám môže pomôcť.
1. Prebuďte blúdivý nerv
Latinsky sa mu hovorí nervus vagus. Je to desiaty párový hlavový nerv, ktorý nervovými vláknami spája krčnú, brušnú a hrudné dutinu. Nachádza sa v hrtane a jeho stimulácia podľa vedcov pomôže vyslať mozgu signál, že nie je v ohrození. Nervus vagus, čiže blúdivý nerv, prechádza celým ľudským organizmom od hlavy cez srdce a všetky vnútorné orgány až po pohlavné ústrojenstvo. Je veľmi citlivý. Prebudiť ho môžete celkom ľahko. Dajte dieťaťu žuvačku, niečo malé pod zub, spievajte si s ním alebo môže aj kloktať.
2. Bublifuk a iné dychové cvičenia
Vydesené dieťa dýcha rýchlo, krátko a plytko. Treba jeho dych spomaliť a zariadiť, aby dýchalo hlboko. Prvou pomocou môže byť fúkanie. Skúste napríklad bublifuk. Alebo nechajte dieťa opakovane sfúknuť sviečku, pískajte si s ním, nechajte ho dychom roztočiť nejaký predmet. Akonáhle sa trochu upokojí, urobte krátke dychové cvičenia. Na tri sa s ním nadýchnite, na tri zadržte dych a na ďalšie tri vydýchnite. Nádych vykonávajte nosom, výdych ústami.
3. Aktivujte obidve hemisféry
Akýkoľvek pohyb rukami či nohami, ktorý vedie cez stred tela, keď si napríklad pravou rukou siaha na ľavé koleno, dieťaťu aktivuje obidve mozgové hemisféry, ktoré potom pracujú spoločne. V akcii sú tak emócie aj logické myslenie. Napríklad nechajte dieťa chodiť a dotýkať sa pravou rukou ľavého kolena a naopak. Alebo mu dajte za úlohu utrieť stôl len jednou rukou. Bude musieť svoju pravú či ľavú ruku naťahovať aj na opačnú stranu. Alebo nakreslite kriedou na zem obrovskú osmičku a nechajte po nej dieťa chodiť. Aj v tomto prípade sa zapoja do činnosti obidve hemisféry, pretože aj pohyb očí sa počíta. A pri chôdzi po osmičke dieťa vlastne musí pozerať akoby šikmo.
4. Aktivujte svaly
Akákoľvek trochu fyzicky náročná činnosť, kedy niečo tlačíte alebo ťaháte proti telu, aktivuje svaly a zvyšuje pozornosť. Takže pomôcť môže aj niekoľko obyčajných klikov, brušákov, pár kolísaní na preliezačke. To všetko vaše dieťa upokojí. Nechajte ho nosiť knižky alebo ťahať po záhrade vozík s menším nákladom. V čakárni u lekára sa s vami môže pretláčať.
5. Hra POMENUJ TO
Keď sú deti v strese a majú divokú reakciu, strácajú kontakt s reálnym svetom. Konajú iracionálne. Vrátiť ich späť na zem pomôže aj obyčajná hra POMENUJ TO. Ukazujte im obyčajné predmety. Napríklad knižku, kocky, plyšáka, lyžicu a povedzte, aby dieťa predmet pomenovalo. Tým aktivujete ľavú časť jeho mozgu, ktorá má na starosti logické myslenie.
6. Spolu sa smejte
Smiech je jedna z najlepších relaxačných metód. Uvoľňuje svaly, rozptyľuje a spúšťa produkciu endorfínov, ktoré bojujú proti stresu. Snažte sa dieťa rozosmiať. Rozprávajte mu vtipy, využite smiešnu mimiku, pozerajte spoločne veselú rozprávku a podobne.
7. Nájdite pre dieťa vhodný rituál
Rituály majú na deti dobrý vplyv, dodávajú im pocit istoty a bezpečia. Veď už malé bábätká potrebujú mať napríklad pred večerným spaním pevný poriadok, ktorý sa každý deň opakuje. Potom lepšie zaspávajú a dlhšie spia. Vytvorte si takýto rituál aj pre stresové situácie a návaly paniky. Môže to byť čokoľvek. Napríklad povedzte dieťaťu, že keď pocíti strach, aby si zaspievalo nejakú obľúbenú pesničku alebo si išlo zobrať obľúbenú plyšovú hračku. Môže si tiež opláchnuť tvár studenou vodou.
8. Prebuďte zmysly
Dieťa zasiahnuté panikou vlastne nevidí, nepočuje, je jednoducho mimo. Musíte ho vrátiť späť na zem, ale pekne postupne. Postupne aktivujte jeho zmysly. Najskôr mu povedzte, aby si predstavilo miesto, kde sa cíti krásne. A potom sa postupne pýtajte:
Čo tam vidíš? Nechajte pracovať oči dieťaťa, nech opisuje vizuálne veci. Predmety, farby a podobne.
Čo tam počuješ? Teraz sú na rade uši. Dieťa popisuje hudbu, zvuky a podobne.
Čo tam cítiš? Pomocou tejto otázky aktivizujete čuch, vôňu, pachy a podobne.
Keď tieto tri zmysly pekne jeden po druhom prebudíte, vaše dieťa sa prirodzene upokojí a bude viac sústredené.
