Bolo by úplne ideálne, keby si na online hodinách všetci žiaci v triede zapli kameru. Čím sú však žiaci starší, tým menej ochotne kameru zapínajú. Ako ich motivovať?
Aj keď dnes už takmer každý žiak má možnosť si zapnúť na vyučovaní kameru, nie každý to tak aj robí. Mladším žiakom a stredoškolákom väčšinou kamera nevadí. Horšie je to so žiakmi v puberte na druhom stupni. Učiteľ má veľmi málo možností, ako ich k tomu prinútiť. Môže ich len nejakým prijateľným spôsobom motivovať. Ak sa však žiaci iba počujú a nevidia, je to obrovská škoda. Ochudobňujú sa o vizuálny rozmer vyučovania, nedajú sa kvalitne rozvíjať sociálne väzby, stráca sa pocit spolupatričnosti a jednoty kolektívu. V podstate sú žiaci na hodine spolu, ale aj tak každý sám vo svojej izbe. Nepomôže krik, vyhrážky, poznámky. Samozrejme, existujú učitelia, ktorí prinútia žiakov zapnúť kameru aj pod hrozbou päťky či poznámky, ale takýto prístup vyvoláva v žiakoch skôr odpor ako skutočný záujem. A netreba tiež zabúdať na to, že v online podmienkach sa žiak kedykoľvek dokáže vyhovoriť na to, že mu kamera nefunguje, že má slabé pripojenie na internet a podobne. Takže, ak chceme vytvárať na učení pozitívnu atmosféru, pomôže len vytrvalé povzbudzovanie, vysvetľovanie, vzájomná dôvera a premyslená motivácia.
Základom sú dobré vzťahy
Aj pri online vyučovaní, tak ako aj v iných situáciách, sa ukázalo, že dobré vzťahy v kolektíve sú tým najlepším prostriedkom pri učení. Ak majú žiaci medzi sebou dobré vzťahy, majú väčší záujem nielen počuť, ale aj vidieť spolužiakov a sami sa navzájom k tomu povzbudzujú. Ak existuje dôvera a úprimná komunikácia medzi žiakmi navzájom a tiež medzi učiteľmi a žiakmi, tak tú kameru si väčšinou nechajú zapnutú. Žiaci, ktorí vedia, že sú v bezpečí a že nikto nič nezneužije, sú v tomto smere ochotnejší.
Urobte si anketu
Ak nechcú mať žiaci zapnuté kamery, pravdepodobne majú na to nejaký dôvod. Skúste si urobiť písomnou formou anketu a zistite, čo im prekáža, čo im nevyhovuje a podobne. Keď identifikujete prekážky brániace použitiu kamery, môžete so žiakmi spolupracovať na ich odstránení. Ak viacerí žiaci nechcú mať zapnutú kameru kvôli niektorým spolužiakom, pretože sa boja, že by sa im posmievali alebo iným spôsobom by na nich útočili, skúste sa s dotyčnými žiakmi porozprávať a nejakým spôsobom dohodnúť.
Buďte úprimní a empatickí
Snažte sa vžiť do kože svojich žiakov. Možno hneď ráno sú ospalí, neupravení, nestihli sa primerane obliecť, neupratali si izbu a možno to im bráni zapnúť kameru. Dohodnite sa na kompromise. Ak im nevyhovuje kamera hneď ráno, keď máte hodinu v iný deň neskôr, dohodnite sa s nimi, že aspoň na tejto hodine budú mať kamery zapnuté. Skúste sa dohodnúť tak, že napríklad zo štyroch vyučovacích hodín budú mať kameru zapnutú aspoň na dvoch hodinách. Povedzte im, že ani vy niekedy nemáte chuť na zapnutú kameru, ale že sa jednoducho prekonáte a urobíte to kvôli nim. Keď vidia úprimné a ľudské zaobchádzanie, tak to väčšinou vedia pochopiť. Aspoň väčšina. Rátajte aj s tým, že sa v každej triede nájdu takí, ktorí si kameru nezapnú, ale tešte sa aspoň z tých, ktorí tak urobia. Možno sa postupne pridajú aj ďalší.
Dohodnite sa na určitom čase a aktivitách
Ďalšia možnosť spočíva aj v tom, že sa dohodnete na čase alebo na určitých činnostiach, pri ktorých budú mať žiaci zapnutú kameru. Napríklad môžete kontrolovať úlohy tak, že vám ich ukážu na kameru. V tejto chvíli spolužiaci nevidia len úlohu, ale aj spolužiaka alebo spolužiačku. Niektorí učitelia to robia tak, že ten žiak, ktorí rozpráva, si zapne kameru. Taktiež sa môžete dohodnúť na tom, pri ktorých aktivitách alebo cvčeniach budú mať kameru zapnutú a pri ktorých vypnutú. Zvoľte určité kompromisy. Postupne si žiaci na zapnutú kameru zvyknú a prestane im prekážať. Ďalšia možnosť spočíva v tom, že vyvoláte dvoch alebo troch žiakov, ktorí spoločne vyriešia určitú úlohu alebo cvičenie. No a práve títo žiaci, ktorí takto spoločne pracujú, si môžu kameru zapnúť. Vyskúšajte tiež napísať súkromné správy v čete, v ktorých poprosíte žiakov, aby si nechali v určitý deň zapnutú kameru. Občas napíšte pochvalu tým žiakom, ktorí majú kameru zapnutú stále a možno ich ešte viac budú k tomu povzbudzovať aj rodičia.
Vyskúšajte zábavé aktivity
Skúste občas zaradiť do vyučovania nejakú zábavnú aktivitu. Mladších žiakov môžete požiadať, aby ukázali svoju obľúbenú hračku, zvieratko, miesto vo svojej izbe, ktoré majú najradšej. Alebo sa môžete zahrať hru, pri ktorej hľadajú v byte vec napríklad červenej farby. Tým, že ukážu vec na kameru, existuje veľká šanca, že ich spolužiaci uvidia. Môžu tiež zahrať nejakú krátku pantomímu, urobiť nejakú grimasu a podobne.
Rozprávanie spoločného príbehu (obsahu, učiva...)
Pri nasledujúcich spoločných aktivitách sa môžete dohodnúť so žiakmi tak, že ten, kto bude rozprávať, si zapne kameru. Postupne sa uvidia všetci žiaci v triede. Môžete vyskúšať niektoré z nasledujúcich činností. Napríklad učiteľ povie prvú vetu príbehu. Jeden zo žiakov vymyslí druhú vetu, teda pokračovanie príbehu. Nasledujú ďalší žiaci v poradí. Takto postupne celá trieda vytvorí jeden príbeh. Túto hru môžete hrať aj tak, že učiteľ povie úvodnú a záverečnú vetu príbehu a žiaci príbeh rozvíjajú podľa týchto dvoch viet. Vymýšľanie príbehu býva napínavé a zároveň zábavné vtedy, keď úvodná a záverečná veta spolu veľmi nesúvisia. Úvodná veta môže byť napríklad: Naša mačka sa chcela dostať do skrine. A záverečná veta je napríklad: Moja babička neznáša špagety.
Takýmto spôsobom si môžu žiaci opakovať aj učivo na akomkoľvek predmete. To znamená, že každý postupne povie vetu, ktorá súvisí s učivom. Tiež sa dá týmto spôsobom rozprávať obsah z prečítenej ukážky.
Ďalšie možnosti:
Štafetové rozprávanie príbehu alebo rozprávky
Učiteľ povie nadpis a každý žiak vymyslí jednu vetu. Vety musia logicky na seba nadväzovať. Jednoduchší spôsob je ten, že žiaci štafetovo rozprávajú známy príbeh alebo rozprávku.
Učiteľ povie žiakom, aby vytvorili rozprávanie pre malé deti v škôlke
To, že vymýšľajú príbeh pre malé deti, ich neodrádza od vymýšľania, pretože môžu používať jednoduchšiu slovnú zásobu, jednoduchší dej a podobne.
Učiteľ začne rozprávať nejaký príbeh
V určitej fáze prestane rozprávať a povie žiakom, aby príbeh dokončili oni. Záver môže byť dojímavý, prekvapivý, smutný, veselý a podobne.
