Ako si zachovať emocionálnu pohodu?

Ako zostať hlavne v ťažkých časoch v emocionálnej pohode? Čo robiť a čo nerobiť? 

Emocionálna inteligencia je schopnosť rozpoznať emócie, porozumieť, čo vám iní hovoria a chápať, ako vaše emócie ovplyvňujú ľudí okolo vás. Emocionálna inteligencia tiež zahŕňa vaše vnímanie iných. Ak chápete, ako sa iní cítia, to vám umožňuje lepšie ovplyvňovať vaše vzťahy. Emocionálnu inteligenciu má vrodenú každý, ale mnoho ľudí si ju kvôli zlým návykom nerozvíja, ale naopak, znižuje. Deje sa to hlavne vtedy, keď za svoje problémy obviňujú iných ľudí, neustále sa zmietajú v návaloch stresu a úzkosti. A aj keď niektorí z nich zaznamenajú pokrok, tak si ho ani nevážia, lebo si povedia, že to aj tak k ničomu nevedie. Prílišná kritika, teda najmä zvyk byť kritický voči ostatným, môže viesť k opaku objektivity. Odborníci odporúčajú, že ak si chce človek zlepšiť emocionálnu inteligenciu, mal by sa naučiť svoje návyky identifikovať vo svojom vlastnom živote a snažiť sa sa ich eliminovať. Vďaka tomuto prístupu sa nemusí ocitnúť v extrémne vyhrotených emocionálnych situáciách. Ak chcete zostať v emocionálnej pohode, osvojte si nové návyky a zbavte sa tých, ktoré vám ubližujú.

1. Nekritizujete iných ľudí

Kritizovanie iných prebieha často ako nevedomý obranný mechanizmus, ktorého cieľom je zmierniť naše vlastné neistoty. Všetci sme niekedy kritickí. Kritickosť je dobrá hlavne v súvislosti s vnímaním sveta okolo nás. Z tohto pohľadu je to dobrá zručnosť. Ale prehnaná kritika, teda najmä zvyk byť kritický voči ostatným, môže viesť k tomu, že sa na ľudí prestaneme pozerať objektívne. Keď sa ticho smejete z toho, aký nemoderný má niekto vkus, hovoríte tým zároveň, aký výborný je váš módny štýl. Keď upozorníte na to, že je niekto iný hlúpy, tak tým tiež naznačujete, že vy ste šikovný človek. Takto si v sebe vytvárate dobrý pocit. Z uvedeného vidíme, že jedným z dôvodov, prečo tak radi kritizujeme ostatných, je fakt, že sa pri tom cítime dobre. Tieto pocity sú však veľmi nestále, dočasné, prchavé a v konečnom dôsledku človeka neposúvajú ďalej. Ak si chcete zachovať emocionálnu rovnováhu, prestaňte prehnane kritizovať iných. Ak to totiž robíte často, postupne budete mať zo seba zlý pocit. Dlhodobo sa  budete cítiť horšie. Byť negatívny nikomu trvalo neprospieva. Preto kritika iných predstavuje stratu času a energie. Ide totiž energiu, ktorá sa neinvestuje do zlepšovania seba a sveta okolo.

2. Nemajte prehnané obavy z budúcnosti

Každý sa bojí neistoty a každý potrebuje mať v živote vytvorený systém, poriadok a určitú pravidelnosť. Existuje však veľký rozdiel medzi tým, keď cítime určitú mieru neistotu a tým, keď sme dlhšiu dobu vydesení na smrť a myslíme si, že už nikdy nebude tak dobre ako predtým. Existuje však veľa ľudí, ktorí práve na toto myslia skoro každú minútu počas dňa. Natoľko sa boja neistoty a nechcú s ňou žiť, väčšinou sa prinútia k tomu, aby na ňu neustále mysleli. Často sa potom dostanú až do takého stavu, že sú presvedčení, že ak na ňu budú neustále myslieť, tak sa budúcnosť stane menej neistá. Takto sa do svojich obáv úplne zamotajú. Žijú s ilúziou, že myslenie na problémy tieto problémy vyrieši a že plánovanie vždy vedie k vyššej úrovni pripravenosti. Ale nič z toho nie je pravda. To, že premýšľate o probléme, neznamená, že o ňom premýšľate produktívne. A len to, že plánujete, a prejdete si v mysli veľké množstvo hypotetických scenárov budúcnosti, neznamená, že ste na budúcnosť lepšie pripravení. Často sa len tak cítite. Takto si vytvárate len ilúziu istoty, ktorá neexistuje. Emocionálne inteligentní ľudia chápu, že život je vo svojej podstate neistý. A tiež chápu, že je lepšie tejto realite čeliť priamo v konkrétnej situácii a nie žiť v predstave, čo sa môže stať.

3. Netrápte sa nad minulosťou

Tak, ako sa nedá úplne ovplyvniť budúcnosť, nedá sa ani zmeniť minulosť.  Väčšina ľudí, ktorí sa zmietajú v nekonečnom úvahami nad minulými chybami a zlyhaniami, v skutočnosti neverí, že môžu minulosť zmeniť. Ide im práve o ilúziu kontroly seba samého, ale tá ilúzia je len prchavá a dočasná. Keď ste v minulosti urobili niečo zlé alebo ste urobili chybu, máte prirodzene pocit viny a ľútosti. Keď sa v myšlienkach k týmto chybám vraciate, tak ich ako keby ešte raz prežívate, a to vašu náladu len zhoršuje. Niekedy sa cítite presne tak zle ako v minulosti. Nič sa už nedá zmeniť a pocit bezmocnosti sa len zvyšuje. Z tohto hľadiska nemá zmysel si to neustále pripomínať. Existujú spôsoby, ako sa zbaviť  týchto zlých pocitov z minulosti. Musíte odpustiť sebe i tým druhým. Nič iné ako odpustenie nedokáže telo zbaviť jedu. Odpustenie je dôležité pre naše vlastné duševné zdravie. Je to vlastne prejav lásky k sebe samému. Pokúste sa odpustiť aj vtedy, keď ste presvedčení o tom, že druhá strana si to vôbec nezaslúži. Odpustite im už len preto, lebo nechcete už ďalej znášať bolesť vždy, keď si na nepríjemnú udalosť spomeniete. Odpúšťajte, aby ste  vy viacej netrpeli. Odpustenie je dôležité hlavne pre vás. Len po odpustení sa totiž prestávate zaoberať vlastnou minulosťou, zbavujete sa starých zranení, dostávate sa do prítomnosti a pripravujete sa na novú cestu. Bez odpustenia však nevyliečite svoje rany nikdy. Odpustenie znamená víťazstvo nad hnevom a sklamaním. Odpustiť iným je jedna vec, no odpustiť sebe samému môže byť často ešte oveľa ťažšie. Každý človek počas života urobí  veľa chýb. Každý z nás sa občas nezachová správne a mohol to urobiť ináč. No taká je cesta napredovania. Kto niečo robí, chýb sa nevyhne. Dôležité je, aby ste si uvedomili, že nemá zmysel sa trestať. Dôležité je z chýb sa poučiť a ísť ďalej. Odpusťte si všetko, čo ste urobili či neurobili a všetko, čo ste povedali či nepovedali. 

4. Majte realistické očakávania

V živote je najideálnejšie držať sa realistických očakávaní. Predídete tak zbytočnému sklamaniu, smútku alebo hnevu. Lipnutie na nereálnych očakávaniach je znakom pokusu ovládať iných ľudí. Lenže väčšina ľudí s nerealistickými očakávaniami to nevidí. Títo ľudia to často myslia veľmi dobre. Veľké očakávania či veľké nároky na ľudí v okolí majú hlavne preto,  lebo ich chcú povzbudzovať k tomu, aby rástli, boli úspešní a ukázali to najlepšie, čo v nich je. Je to túžba o naplnenie predstavy o tom, čím by iný človek mal vo vašom živote a z vášho pohľadu byť, čoho by mal dosiahnuť. Lipnutie na nereálnych očakávaniach znamená, že trávite čas vytváraním predstáv o tom, čo by mali robiť ostatní. A keď nedokážu splniť tieto štandardy, reflexívne porovnávate realitu s vytvorenými očakávaniami a cítite sa frustrovaní a sklamaní. Na tieto frustrácie a sklamania často reagujete vytvorením ešte silnejších a prepracovanejších očakávaní, pretože sa domnievate, že máte ľudí pod kontrolou. Realita je však taká, že v skutočnosti nemôžete ovládať ostatných ľudí, a to ani v prípade, keď ich chcete doviesť k lepšiemu životu. Rovnako sa vám to nikdy nepodarí tak, ako by ste chceli. Sami si len vytvoríte začarovaný kruh nádejí a pádov. A nakoniec si vaše pokusy o manipuláciu všimnú ľudia, s ktorými ste to mysleli dobre a rozhodne vám za to nepoďakujú. A ak budete na svojich nereálnych očakávaniach, čo sa týka ostatných, silno lipnúť, potom sa dá čakať, že začnú konať úplne opačne, než očakávate. A vy budete pociťovať ešte väčší smútok a sklamanie.