Čítanie s porozumením pri dištančnom vzdelávaní

Foto: Bigstock
Pri precvičovaní čítania s porozumením pri dištančnej výučbe učiteľ by nemal zabúdať hlavne na to, že žiaci budú pracovať väčšinou samostatne a že otázkam či úlohám musia veľmi dobre rozumieť. / Foto: Bigstock

Aj pri dištančnom vzdelávaní je potrebné precvičovať čítanie s porozumením. Ako to urobiť čo najlepšie?


 

Dištančné vzdelávanie často vyžaduje, aby žiaci pracovali samostatnejšie, ako sú možno zvyknutí, takže učitelia túto skutočnosť musia akceptovať. Tiež musia vyberať také spôsoby práce s textom, ktoré sú vhodné pri tomto type výučby. Dôležité je hlavne to, aby učiteľ už pri výbere textu myslel na čo najlepšie nástroje, ktoré budú žiakom pomáhať pri práci. Nesmie zabúdať tiež na to, že žiaci budú pracovať väčšinou samostatne a že otázkam či úlohám musia veľmi dobre rozumieť. A mali by tiež vedieť, na čo sa majú najviac sústrediť.

 

Vytvorte podrobnejšie otázky

Najčastejšie sa čítanie s porozumením precvičuje tak, že učiteľ vyberie vhodný text a potom vytvorí otázky. Môže používať otvorené, zatvorené otázky a tiež rôzne analytické otázky, ktoré sa zameriavajú na objasňovanie vzťahov medzi jednotlivými prvkami nejakého celku. V odpovediach žiak odlišuje fakty od hypotéz, argumenty od záverov, podstatné údaje od nepodstatných a podobne. Napríklad: „Aké sú hlavné a vedľajšie znaky...? Podľa akého kritéria bolo urobené rozdelenie...? Podľa čoho boli usporiadané...?“ Rozvíjajú kritické myslenie, podporujú analýzu vybranej témy a smerujú k precíznemu pochopeniu problematiky. Sledujú konkrétny cieľ a pomáhajú pri správnych rozhodnutiach. V roku 1996 na Stanfordovej univerzite určili nasledujúce typy analytických otázok:

 

Objasňujúce otázky

Ich cieľom je získať doplňujúce informácie. ( Myslíte tým, že...?Môžete vysvetliť ako...?)

 

Kritické otázky

Do rozhovoru vnášajú námietky. (Ako viete, že...? Ako je možné, že...? Ako to súvisí s...?)

 

Vysvetľujúce otázky

Vyžadujú interpretáciu. (Rozumiem správne, že...? Čo myslíte, že to znamená? Hovoríte teda, že...?)

 

Príčinné otázky

To sú otázky hľadajúce koreň problému. (Čo k tomu prispelo? Čím to začalo? Čo sú hlavné príčiny? Kto to spôsobil?)

 

Otázky po následku

Tieto otázky sledujú dopady problému. (Ako vás to ovplyvnilo? Čo očakávate, že sa stane ďalej? )

 

Akčné otázky

Tieto otázky motivujú k akcii. (Ako budeme postupovať? Aké sú naše priority? Ako začneme?)

Keď učiteľ vytvorí otázky, tak pri dištančnom vyučovaní by mal myslieť na to, že niektorým slovám alebo vetám žiaci možno nebudú rozumieť, a tak by im mal priamo v texte problematické slová vysvetliť alebo im uviesť internetový odkaz, kde vysvetlenie môžu nájsť. Upozornite ich, že môžu využívať rôzne internetové slovníky, odborné texty, kde sú vysvetlené pojmy a podobne.  Niekedy je vhodné do textu alebo na záver  textu  napísať aj dôležité poučky, ktoré môžu žiakom pomôcť pri čítaní s porozumením.

 

Texty diferencujte

Pri dištančnej výučbe je dobré myslieť viac na zloženie žiakov v triede ako pri bežnom vyučovaní. Ináč sa môže stať, že žiak, ktorý textu nerozumie, môže úplne odmietnuť pracovať a tam cesta nevedie. Lepšie je, keď učiteľ pripraví napríklad tri druhy domácej úlohy a náročnosť vystupňuje. Ideálne je, keď si žiak môže vybrať stupeň náročnosti. V sťažených podmienkach je vždy lepšie, keď žiak robí aspoň niečo, akoby nemal robiť nič.

 

Využívajte vo väčšej miere ilustrácie, grafy, tabuľky, mapy, schémy, videá

Existuje veľa možností, ako žiakov aktivizovať a motivovať k rôznym činnostiam a ako v nich vzbudiť záujem o získavanie nových poznatkov. Nemusia vždy pracovať len s textom, aby ste precvičovali čítanie s porozumením. Využite dostatočne ponúkaný online priestor a vo väčšej miere využívajte aj ilustrácie, grafy, tabuľky, mapy, schémy, videá a podobne. Tiež je dobré, keď majú okrem internetových zdrojov a učebníc k dispozícii aj atlasy, slovníky, odborné knihy, časopisy, encyklopédie, beletriu.

 

Metóda, ktorá dáva rýchlu spätnú väzbu na online hodine

Keď napríklad na online hodine čítate so žiakmi náčný text, môžete využiť napríklad metódu INSERT. Je to veľmi jednoduchá metóda, žiaci jej porozumejú veľmi rýchlo a vďaka nej máte aj veľmi rýchlu spätnú väzbu o tom, či žiaci textu rozumeli. INSERT je skratka anglického označenia „interactive noting system for effective reading and thinking“. Pri čítaní sa využíva systém značiek, pomocou ktorých  sa žiak  sústreďuje na informácie v texte. Značky udržujú žiakovu pozornosť a pomáhajú mu pri vnímaní jednotlivých informácií. Učia sa tak premýšľať nad textom.

 

Postup v priebehu čítania:

Žiaci počas tichého čítania porovnávajú to, čo sa dozvedia v texte s tým, čo už vedia, čo už niekde čítali, počuli alebo videli. Pre aktívnu prácu pri tichom čítaní môžeme využívať na označenie myšlienok tieto symboly :

☺ TOTO SOM VEDEL(A)

+  TOTO SOM SA DOZVEDEL(A) TERAZ

_   TOTO JE INAK,AKO SOM SI MYSLEL(A)

?  TOMUTO NEROZUMIEM

*    TOTO JE VEĽMI DOLEŽITÉ

 

Metóda INSERT pomáha žiakom sústrediť sa, získavať podrobné informácie z textu, analyzovať text, vyberať informácie podľa dôležitosti, prepájať známe s neznámym, formulovať informácie vlastnými slovami, vyberať najdôležitejšie informácie.

 

Rozbor textu pomocou videí alebo hlasových nahrávok

Žiaci nemusia vždy len písomne odpovedať na otázky. Po prečítaní textu, môžu urobiť rozbor ústne tak, že ho nahrajú na video alebo urobia zvukový záznam. Potom to pošlú učiteľovi.Taktiež učiteľ môže posielať domáce úlohy vo forme videí.

 

Nechajte žiakov častejšie pracovať vo dvojiciach

Ak máte veľký počet žiakov v triede, v určitých situáciách je náročné zistiť, či každý žiak porozumel textu. A tak nechajte žiakov pracovať vo dvojiciach, kde si navzájom môžu dávať otázky zamerané na porozumenie textu. Niektoré online výučbové platformy prácu vo dvojiciach podporujú. Žiaci si môžu vo dvojici urobiť rozbor textu. Striedajú sa v dávaní otázok a v odpovedaní  na ne.

 

Online diskusie

Môžete tiež využívať diskusie. V rámci diskusie niektorých žiakov poverte určitými úlohami. Jeden žiak môže byť ten, kto dáva otázky. Otázky musia byť zamerané na text, ktorý žiaci čítali. Nesmú odbiehať od témy.  Ďalší žiak môže mať za úlohu zosumarizovať to, čo bolo v rámci diskusie povedané a mal by povedať aj nejaký záver, riešenie a podobne. Ďalší žiak môže byť „vyjasnovač“. To je ten, ktorý objasňuje nepochopiteľné situácie, hľadá odpovede na nejasné otázky či problémy. Snaží sa vysvetľovať to, čo je pre žiakov ešte problematické. Ak to nedokáže urobiť šikovný žiak, robí to učiteľ.

 

ZDROJE:
Peter Gavora: Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka
Alena Tomengová: Aktívne učenie sa žiakov - stratégie a metódy
Z.Kolář, R.Šikulová: Vyučovaní jako dialóg
Petty, G.: Moderní vyučování
Čítajte viac o téme: Koronavírus, Dištančné vzdelávanie
Zdieľať na facebooku