5 krokov, ktoré vám pomôžu vytvoriť harmonický vzťah s dieťaťom

Harmonické a trvalé rodinné vzťahy nevznikajú zo dňa na deň, ale je potrebné na nich pracovať. Hoci univerzálny recept na spokojné rodinné spolužitie rodičov a detí neexistuje, predsa fungujú pravidlá, ktorých dodržiavanie môže rodiny k tejto predstave aspoň priblížiť.

Vzťahy v rodine významným spôsobom ovplyvňujú emocionálny vývoj dieťaťa a podieľajú sa na utváraní vzorcov správania, na základe ktorých bude dieťa v budúcnosti riešiť svoje vlastné životné situácie a problémy. Ak chceme mať s deťmi harmonické vzťahy, je potrebné sa zamerať na také prístupy pri výchove, ktoré významným spôsobom dokážu takéto vzťahy formovať. Zamerajte sa hlavne na tieto kroky:

1 | Buďte dôslední a nastavte hranice

Keď má dieťa stanovené hranice, pomáha mu to  zorientovať sa nielen vo vzťahu k rodičom, ale aj k okolitému svetu. Príliš benevolentná alebo despotická výchova nesie so sebou svoje úskalia. Deti by mali mať dostatok priestoru na to, aby sa mohli slobodne rozvíjať. Tieto podmienky však musia byť nastavené tak,  aby konanie detí neprebiehalo na úkor druhých. Hranice často nastavujú rodičia, a to väčšinou podľa vzoru, ako boli sami vychovávaní. Keď im ako deťom tento model vyhovoval a stotožnili sa s ním, pravdepodobne ho budú využívať aj pri výchove vlastných detí. V opačnom prípade robia pravý opak. Hranice, stanovené pravidlá a ich dôsledné dodržiavanie deti upokojujú. Vedia, čo môžu očakávať, čo si môžu dovoliť. Dôležité je vybrať také zásady, ktoré sú pre vašu rodinu zásadné, na čom budete trvať a budete vyžadovať ich dôsledné  dodržiavanie. Stanovením hraníc rodičia pomáhajú deťom tiež rozvíjať hornú časť mozgu, ktorá deťom umožňuje, aby sa ovládali a regulovali svoje správanie, pomáha pri ich rozhodovaní a vedie ich aj k regulácii emócií. Keď sa dieťa napríklad zahanbí, pocíti výčitky alebo si iným spôsobom uvedomí, že prekročilo hranice, je to dobrý signál, že horná časť mozgu sa vyvíja správne. Podľa niektorých vedcov vymedzovanie hraníc, ktoré vzbudzuje zdravý pocit zahnabenia, vytvára vnútornú orientáciu, na základe ktorej bude pokračovať aj budúci vývoj správania dieťaťa. Znamená to, že dieťa začína získavať svedomie či vnútorný hlas a zároveň začína chápať význam morálky a sebaovládania. Postupom času, ako mu rodičia opakovane pomáhajú rozpoznávať chvíle, keď potrebuje pribrzdiť, sa jeho správanie začne meniť. Je to viac ako len ponaučenie, že niektoré správanie je zlé alebo že sa rodičom nepáči, čo dieťa urobilo, takže by to už v budúcnosti nemalo robiť, lebo bude mať ďalšie problémy. Toto dieťa sa neučí len pravidlá, ale v jeho vnútri sa odohráva oveľa viac. Mení sa mozog a nervová sústava sa zapája tak, aby mozgu napovedala, čo je správne a tým modifikuje budúce správanie dieťaťa. Nové zážitky zapájajú nové spoje medzi neurónmi a zmeny v mozgových obvodoch zásadne a pozitívne menia spôsob, akým dieťa vstupuje do interakcie s okolím. Rodičia tomuto procesu napomáhajú tak, že dieťa láskavo a empaticky učia, aké správanie je prijateľné a ktoré nie. Preto je dôležité, aby sme pri  výchove vymedzovali hranice a aby si deti osvojovali, že NIE znamená naozaj nie. Dôležité je to hlavne  v ranom období detstva, keď začínajú fungovať regulačné mozgové obvody. Keď deťom pomáhame pochopiť pravidlá a hranice v rôznych situáciách, pomáhame im tak budovať svedomie. Dobré je stanoviť predovšetkým režim spánku, prípravy na vyučovanie a stolovania. Pri výbere voľnočasových a krúžkových aktivít môžete deťom ponechať viac voľnosti.

2 | Rešpektujte sa navzájom

Zdravý a fungujúci vzťah je z veľkej časti založený na rešpekte. Mali by sme dieťa rešpektovať, ale rešpekt  by sme od neho mali aj očakávať. Dieťa by malo cítiť, že ho berieme vážne. Rešpekt vychádza z úcty a vedie k vzájomnému zdieľaniu a porozumeniu. Dôležité je, aby rodič vnímal potreby svojho dieťaťa a nepresadzoval len vlastné ambície. Každé dieťa je iné a jedinečné, nie je možné deti porovnávať. Dieťa by malo cítiť, že ho milujeme také, aké je a rešpektujeme jeho individualitu. V rešpektujúcich vzťahoch s dospelými, ako i s deťmi, by sme mali myslieť hlavne na to, aby sme sa správali ku každému tak, aby sme nezraňovali ľudskú dôstojnosť iných, nedovoľovali si k nikomu to, čo nechceme, aby si iní dovoľovali k nám  a mali by sme  akceptovať, že každý je iný a neznamená to, že je horší. Rešpekt má v podstate dva základné významy. Jeden je vážiť si druhého, druhý význam je mať ohľad alebo uznávať individualitu, odlišnosti druhých, brať v úvahu ich potreby, ale aj ich dôstojnosť. Rešpekt je súčasťou skutočnej lásky. Je to stav, keď dovolíme dieťaťu robiť veci ináč, ako ich robím my. Keď hovoríme o rešpekte vo výchove detí a o tom, že by deti mali mať pred dospelými rešpekt, to znamená, že rešpekt majú mať nie preto, že sa dospelého boja, ale preto, lebo si ho vážia. Základom rešpektujúceho prístupu je férovosť zo strany dospelého k dieťaťu. Dospelý zdôvodňuje svoje požiadavky, vedie dieťa k ich zvnútorneniu v diskusii, komunikuje s dieťaťom o vhodnom správaní. Netrestá, ale ani nepodmieňuje správanie odmenami, vyhrážkami alebo prísľubmi.V prípade pochybenia hľadá spolu s dieťaťom nápravu a zlepšenie do budúcnosti, vypočuje si návrhy dieťaťa, komunikuje mu zameranie na zlepšenie, nie riziko trestu. Rešpektujúci prístup znamená aj to, že dospelý akceptuje emocionálny stav dieťaťa (hnev, strach), nesnaží sa ho potláčať, ale pomáha dieťaťu nájsť cestu k vyriešeniu situácie. Cieľom je zvnútornenie etického rozmeru správania, teda nekonať na základe odmeny alebo trestu, ale preto, že je to správne a zmysluplné.

3 | Aktívne dieťa počúvajte

Aktívne počúvanie znamená, že chceme počuť, čo nám dieťa hovorí a venovať tomu čas. Prostredníctvom aktívneho počúvania akceptujeme pocity dieťaťa a učíme ho, aby aj ono samotné prijalo vlastné pocity. Na počúvanie je potrebné sa koncentrovať a venovať mu reálnu pozornosť. Pri počúvaní detí nerobte ďalšie veci. Je dobré, keď vidia, že im venujete  maximálnu pozornosť. Ak nie ste úplne pokojní, poproste dieťa, nech pár minút počká. Povedzte, že si potrebujete oddýchnuť a potom mu venujte svoj čas. Tým mu dávate  istotu, že si jeho slová vážite a  dostávajú sa  na miesto určenia. Počúvať aktívne znamená počúvať nielen ušami, ale aj srdcom a očami. Prikyvujte, usmievajte sa, prejavujte živý záujem. Majte priateľský výraz tváre. Neprejavujte nervozitu či pocity prameniace z nedostatku času, ale naopak, povzbudzujte deti, nech hovoria ešte viac a podrobnejšie. Nevynášajte  unáhlené závery. Zbytočnými pokarhaniami  a rýchlymi uzávermi môžete dieťa zablokovať a ono stratí dôveru. Prestane rozprávať. Dajte deťom šancu, aby hľadali vlastné riešenia. Aj keď sú deti malé, ich citové prežívanie je veľké. Pociťujú ich veľmi intenzívne, lebo ich ešte nevedia udržať pod kontrolou. Deti musia cítiť, že rodičia chápu, čo prežívajú, a predovšetkým, že so svojimi problémami nezostali samy.

4 | Netrestajte sa za vlastné zlyhanie

Často sa stáva, že rodičia zabúdajú, že sú len ľudia a môžu si dovoliť robiť aj chyby, prejavovať vlastné city a hlavne si dovoliť byť sami sebou. Rodič, ktorý sa snaží byť za všetkých okolností dokonalý, sa časom stáva vyčerpaným a frustrovaným. To, že máme občas voči deťom negatívne pocity, je v poriadku a neznamená to, že by sme ich mali menej radi.

5 | Čo najčastejšie prežívajte spoločné chvíle

Spoločne strávený čas je pre dieťa veľmi dôležitý. Umožňuje  mu to nahliadnuť do sveta rodičov, vidí ich smiať sa alebo rozprávať zážitky z práce. Často sa jedná o veľmi vzácne chvíle, pretože rodičia majú svoju prácu a deti školu alebo koníčky. Napriek tomu sú to okamihy, ktoré sú neopakovateľné a emočne obohacujúce. Napríklad čítanie rozprávok dáva dieťaťu pocit, že má rodiča len samo pre seba a posilňuje sa tým vzájomný vzťah. Čas vyhradený pre rodinu nikdy neodkladajte. Mnoho terapeutov, ktorí pracujú s rodinami, za najväčší omyl v rodinnom spolužití pokladajú fenomén odkladania. Deti rýchlo rastú, každú chvíľu sa zameriavajú na iné veci, a preto využite vzácny čas, keď sú vám naklonené, keď túžia po vašej prítomnosti, keď ste pre nich hrdinom, keď chcú byť jednoducho s vami. Jeden pán často spomína: „Vždy, keď som sa holil, syn prišiel ku mne a prosil ma, aby som mu rozprával rôzne príbehy. Mne sa nechcelo. Buď som ho poslal preč alebo som ten príbeh povedal čo najkratšie. Mesiace ubiehali. Syn chodil za mnou do kúpeľne čoraz menej. Raz som na neho zakričal, že nech príde do kúpeľne, že mu poviem príbeh. Syn len odpovedal, že nemá čas, lebo sa rozpráva s kamarátom cez Skype. V tej chvíli som pochopil, že som nevyužil čas na zbližovanie so synom, keď sa to ešte dalo. Nič sa nedá vrátiť späť.“ A nezabúdajte tiež na rôzne rodinné rituály. Rituály sú v rodine dôležité. Budujú vzájomnú blízkosť a vzájomnosť, stabilizujú rodinné spolužitie, vnášajú do vecí poriadok a zmysel, uľahčujú procesy zmeny. Preto sú nenahraditeľné. Ba čo viac, sú životne dôležité pre zdravú a príjemnú rodinnú klímu, lebo rituály ako oázy pokoja a oddychu pomáhajú rodičom i deťom nachádzať harmóniu a vyrovnanosť. Vytvárajú tiež pevné korene. Ťažko sa menia. Netreba sa báť vytvárať i nové rituály. Život sa mení, veci sú stále v pohybe. Mnohé rituály sa vyvíjajú prirodzene. Iným treba trochu pomôcť. Vložiť trochu energie a záujmu. Vniesť do nich kus svojho osobného vkladu. Rituály treba vytvoriť i udržovať. Dávajú zmysel i pokoj. Obohacujú náš život a robia ho radostnejším. Tradície udržujú hodnoty. Spájajú nás s minulosťou a otvárajú dvere do budúcnosti. A podobne, ako už iné spomínané kroky, pomáhajú deťom i rodičom prežívať harmonické vzťahy.